LYŽOVANIE

Lyžiarska turistika > Úprava skĺznice
Veľmi dôležitým prvkom ovplyvňujúcim jazdné vlastnosti lyží je skĺznica a jej dokonalá úprava. Správne ošetrené a navoskované lyže umožňujú dosiahnuť dobrý sklz, dobrý odraz na rovine aj pri stúpaní a požadovanú rýchlosť pri zjazde. Zvyšujú bezpečnosť jazdy, umožňujú ľahké ovládanie lyží a šetria nám sily. Hlavným cieľom úpravy skĺznice je zvýšiť jej schopnosť prijať a udržať vosk a znížiť koeficient trenia lyží na snehu. Pre optimálne jazdné vlastnosti lyží je rozhodujúce voskovanie a štruktúra skĺznice. Ako prebieha sklz a odraz?

Sklz
Tlakom skĺznice na sneh sa vytvára trenie, tým aj teplo, ktoré roztápa snehové kryštály a vzniká mikroskopicky tenký vodný film (tzv. regelácia snehu) po ktorom lyža kĺže, ale zároveň vytvára prísavný efekt ktorý zvyšuje priľnavosť lyže k podkladu a pôsobí proti sklzu. Množstvo vody pod lyžou sa tvorí v závislosti od hmotnosti lyžiara a teploty snehu.
a) pri teplotách od −3 do −20 °C sa tvorí taká vrstva vody, že vzniká povrchové trenie v kvapaline. Trenie znížime a sklz zlepšíme správnym voskovaním (vosk má vodoodpudivé vlastnosti).
b) pri teplotách vyšších ako −2 °C je pod lyžou viac vody, vzniká vnútorné trenie v kvapaline (je podstatne väčšie ako povrchové), väčšia priľnavosť a tým aj horší sklz. Trenie znížime a sklz zlepšíme okrem voskovania aj správnou štruktúrou skĺznice.
c) pri teplotách nižších ako −20 °C sa už nevytvára vodný film a vzniká suché trenie. Aby sme v tomto prípade znížili trenie musíme skĺznicu dokonale vyleštiť.
Sklzný vosk je hladký, pružný, odpudzuje vodu a snehové kryštály do neho nevniknú ani pri zaťažení lyže.

Odraz
Vplyvom tvrdosti a prehnutia lyží sa pri sklze vosk v odrazovej zóne takmer nedotýka snehu a lyže kĺžu po sklznej zóne. Keď pri odraze zaťažíme lyžu, pritlačí sa odrazová zóna do snehu, snehové kryštály vniknú do vrstvy vosku v odrazovej zóne, tým sa zvýši trenie, ktoré umožňuje lyžiarovi odraz dopredu. Aby to mohlo nastať musia mať lyže správnu tvrdosť a byť správne navoskované. Tvrdosť stúpacieho vosku musí zodpovedať tvrdosti snehových kryštálov. Čím je nižšia teplota tým tvrdšie sú kryštály a tým tvrdší vosk musíme použiť.
Do mäkkého vosku sa tvrdšie kryštály zapichujú, brzdia a stierajú vosk zo skĺznice. Dôsledkom je špatný sklz. Preto musí byť použitý vosk v doporučenom teplotnom rozsahu. S rastúcou teplotou a „starnutím“ kryštály strácajú ostré hrany a sa zaokrúhlujú. Aby sme dosiahli trenie pre odraz musíme použiť mäkké vosky - klistre.

Štruktúra skĺznice
Okrem vosku má vplyv na sklzné vlastnosti a lepšiu vodivosť lyží aj štruktúra skĺznice. Štruktúru tvoria drobné mikro drážky (jemné vrypy), ktoré majú charakteristické rozmiestnenie, tvar a hĺbku. Pri sklze dochádza k treniu na snehových kryštáloch a k prísavnému efektu vody obsiahnutej v snehu. Voda vytvára väčšiu kontaktnú plochu medzi snehom a lyžou. Ak bude dotyková plocha skĺznice priveľká, zvyšuje sa trenie aj prísavný efekt. Správnou voľbou štruktúry môžeme oba tieto činitele obmedziť. Podľa štruktúry skĺznice sa mení kontaktná plocha medzi snehom a skĺznicou. Okrem zmenšenia trecej plochy slúži štruktúra aj k odvádzaniu vody. Aby sme zmenšili trenie medzi lyžou a snehom platí, že čím hrubší a teplejší sneh tým hrubšia štruktúra (lepšie odvádzanie vody) a naopak. Sklzné vlastnosti lyží sa brúsením (drážkovaním) zlepšia na všetkých druhoch snehu, ale najvýraznejšie zlepšenie dosiahneme pri plusovej teplote vzduchu.

Základné štruktúry:
     
a) lineárna štruktúra (studená) – 0,3 mm – na suchý, nový, jemný sneh
b) skrížená štruktúra (univerzálna) – 0,5 mm – na vlhký, stredne hrubý sneh
c) priečne skrížená štruktúra (mokrá) – 0,9 mm – na mokrý hrubozrnný sneh

Úprava štruktúry skĺznice sa netýka turistov ale skôr pretekárov. Štruktúra sklznice sa robí len na skĺznej zóne. Skĺznicu upravíme brúsnym papierom:
č.100-150 pre sneh −1 °C a teplejší
č.150-180 pre sneh −1 °C až −10°C
č.150 pre sneh −10 °C a chladnejší
Brúsnym papierom rovnomerným tlakom od špičky k päte brúsime dlhými pohybmi skĺznicu. Pritom je potrebné, podľa možnosti, dosiahnuť priamočiaru štruktúru. Jemné otrepy a vlákna odstránime (Fibertex, PadSet). Pri veľmi vysokých teplotách snehu môžeme štruktúru skĺznice prehĺbiť bronzovou kefou. Na koniec opäť preleštíme (Fibertex, PadSet). Dnes už dostať na rôzne štruktúry špeciálne drážkovače.

Najlepšie je zhotovenie štruktúry prenechať odbornému servisu ktorý má na to vhodné stroje. Urobia to kvalitnejšie a lepšie to vyzerá ako keď si to urobíme doma.
Strojom urobená štruktúra zaručí lepší sklz, väčšiu trvanlivosť parafínu, lepšie prevzdušnenie a životnosť skĺznice.
Štruktúra sa robí strojom dvomi spôsobmi. Brúsnym papierom alebo brúsnym kameňom.
Pri brúsnom papieri štruktúru vytvárajú brúsne zrná a preto štruktúra nie je rovnaká.
Pri brúsnom kameni jemné zrná (keramické alebo diamantové) umožňujú urobiť rovnakú štruktúru. Hrubosť zŕn kotúča, rýchlosť jeho otáčok a rýchlosť posuvu lyže nám určuje dĺžku a hĺbku drážok na skĺznici. Zmenou týchto parametrov môžeme dosiahnuť veľké množstvo štruktúr. Pretekári majú k dispozícii veľký výber štruktúr, prakticky na každý druh snehu.
lineárna štruktúra – kameň je ťahaný jedným smerom
skrížená štruktúra – kameň je ťahaný oboma smermi rovnakou rýchlosťou.
priečne skrížená štruktúra – kameň je ťahaný oboma smermi. Pričom v opačnom smere je ťahaný inou rýchlosťou.
Jemnozrný a agresívny sneh Hrubozrnný sneh

jemná štruktúra
malé snehové kryštály
nižšie trenie
jemná štruktúra
veľké snehové kryštály
vyššie trenie

hrubá štruktúra
malé snehové kryštály
vyššie trenie
hrubá štruktúra
veľké snehové kryštály
nižšie trenie


Pomôcky a odporučenia pri práci
Aby sme mohli správne upraviť skĺznicu potrebujeme aj vhodné náradie ktoré nám uľahčí a urýchli prácu. Vyrábajú ich obyčajne výrobcovia voskov.
     * obchodné názvy jednotlivých výrobcov

Údržbu lyží robiť pri izbovej teplote. Pri údržbe je veľmi vhodné lyže upevniť či už na špeciálne kopyto alebo použiť zvierky. Podstatne nám to uľahčí prácu.
! Všetky úpravy na skĺznici (brúsenie, kefovanie, odstraňovanie voskov, voskovanie, žehlenie, korkovanie…) robiť v smere jazdy t.j. od špičky k päte !
Ak používame brúsny papier tak ho napneme na hranol z gumy, korku, alebo na špeciálny držiak a brúsime dlhými ťahmi. Na korok napneme aj na drsnú utierku. Vosk korkovať rýchlym, plynulým pohybom.
Tiež je dôležité kefovať v jednom smere vlákien (pre tento účel nakresliť na kefu šipku). Kefy od vosku najlepšie očistíme trením kefy o kefu.
Pri práci s odstraňovačom voskov dobre vetrať. Odstraňovač je pomerne agresívny na niektoré plasty preto ním nečistiť plastové škrabky a plastovú časť žehličky. Na toto použiť technický benzín.

Žehlenie
Pri zažehľovaní voskov musíme dávať pozor na teplotu žehličky. Teplota žehličky závisí aj od teploty okolia, teploty skĺznice a pod. Teplota má bať nastavená tak, že pri zažehľovaní sa nesmie z vosku dymiť a za žehličkou by mala zostávať viditeľná, 3–5 cm dlhá, vrstva tekutého vosku. Čím mäkší vosk tým nižšia teplota. Približné orientačné teploty:
žltý 120–130 °C
červený 130–140 °C
modrý 140–150 °C
molybdén 130–140 °C
parafín mäkký 100 °C
parafín tvrdý 130 °C
Teplotu nad 150 °C by sme nemali prekročiť, lebo môžeme poškodiť (spáliť) skĺznicu. Na spálenom mieste sa môže skĺznica vyduť, alebo je drsná, má tvar krupice, drolí sa a vosk už na nej dobre nedrží. Pri vyšších teplotách, keď sa z vosku dymí môžu vznikať toxické látky. Najlepšie sú špeciálne žehličky na vosk, rozohrievajú sa rovnomerne a teplota sa dá presne nastaviť. Môžeme použiť aj bežnú žehličku, teplotu nastaviť na hodváb. Aby sme znížili riziko spálenia skĺznice a aj šetrili vosk, doporučuje sa zažehľovať cez tkaninu (napr. Fiberlene, Base Tex, WaxFleece, Rexlon*). Tkanina zároveň absorbuje prebytočný vosk a nečistoty.
Žehličkou stále rovnomerne pohybujeme a neostaneme s ňou stáť na jednom mieste. Žehlička sa musí ľahko kĺzať a nesmie zadrhávať o skĺznicu. Ak zadrháva musíme naniesť viac vosku. Medzi žehličkou a skĺznicou musí byť voskový film. Čím dlhšie žehlíme tým hlbšie vnikne vosk do skĺznice, ale nemali by sme žehliť dlho (po skĺznici prejdeme 2–3×, takou rýchlosťou, aby sme celú lyžu prešli za cca 20 sek.). Výpary z fluorizovaných voskov škodia zdraviu, preto ich musíme žehliť v dobre vetranej miestnosti. Fluorizované práškové vosky by sa nemali zažehľovať pri teplote vyššej ako 95 °C.
Nežehliť studené lyže prinesené zvonku lebo skĺznicu by sme mohli spáliť, alebo by sa mohla začať odlepovať skĺznica od jadra. Lyže necháme cca 1/2 hod. temperovať.
Žehličku od voskov očistiť ešte za tepla hore uvedenými tkaninami alebo handrou.
V teréne je najlepšie použiť plynovú žehličku alebo žehličku na pevný lieh. Vzdialenosť skĺznice od plameňa musí byť dostatočná a žehličkou musíme stále pohybovať, nikdy neostať na jednom mieste.

Príprava nových lyží
Po namontovaní viazania upravíme skĺznicu a u lyží na klasiku určíme mazaciu zónu.
U drahších lyží, zvlášť keď už majú vybrúsenú štruktúru, len upravíme skĺznicu aby mohla prijať čo najviac vosku. Úpravu nerobiť v mazacej zóne. Túto úpravu robíme aj vtedy, keď na lyžiach urobíme novú štruktúru.

U lacnejších turistických lyží je niekedy potrebné upraviť skĺznicu. Účelom úpravy je odstránenie polyetylénových vlákien, otrepov a zarovnanie nerovností na skĺznici. Novú skĺznicu obrúsime brúsnym papierom č.100–180 až kým neodstránime všetky nerovnosti. Odstránime jemné vlákna preleštením skĺznice (Fibertex, PadSet), prevzdušníme skĺznicu bronzovou kefou, očistíme, napustíme parafínom.

Určenie mazacej zóny
Bežecké lyže na klasiku majú sklznú a mazaciu zónu.
Sklzná zóna je v prvej a poslednej tretine lyže t.j. špička a päta a nanášajú sa na ňu sklzné vosky (parafíny, glidery).
Mazacia zóna nazýva sa aj voskovacia komora, stúpacia alebo odrazová zóna. Je v strednej tretine lyže a nanášajú sa na ňu stúpacie vosky. Začiatok mazacej zóny je tam, kde končí päta topánky a pokračuje cca 60–70 cm smerom ku špičke. Pozor, výraz "mazať pod pätu" znamená voskovať mazaciu zónu.
Pokiaľ pri výlete na bežkách nosíme batoh tak pri určovaní mazacej zóny si dáme na seba aj batoh približne takej váhy akú nosíme na výlete. Správnu dĺžku mazacej zóny musíme určiť pomocou niektorej z týchto metód.

1. Pomocou prístroja
Najjednoduchšie a najpresnejšie v odbornej predajni premerať flextesterom.

2. Papierová metóda
na úplne rovnú, tvrdú podložku (napr. hladká drevotriesková doska, dvere, ale ideálna je hrubá sklená tabuľa) položíme obe lyže obujeme lyžiarky a stúpneme si do viazania. Obe lyže zaťažíme rovnomerne. Lyže sa nebudú dotýkať podložky celou plochou, v strednej časti sa vytvorí medzera medzi skĺznicou a podložkou. Pomocník pod stred lyže vloží papier a pohybom papiera vpred a vzad zistí veľkosť zóny. Krajné polohy označí a tým určí mazaciau zónu pre stúpacie vosky. Potom prenesieme hmotnosť celého tela na jednu lyžu. Papier ostane pritlačený k podložke ale mal by sa dať ešte vytiahnuť aj keď nie bez odporu.

3. Skracovanie zóny
Najpresnejšie určíme mazaciu zónu priamo na snehu. Hľadáme kompromis medzi dobrým odrazom a dobrým sklzom. Navoskujeme strednú tretinu lyže. Strednú tretinu určíme nasledovne:
Koniec mazacej zóny je na konci vodiacej lišty viazania (päta topánky). Označíme stred lyže (os viazania) a vzdialenosť medzi stredom lyže a koncom vodiacej lišty prenesieme pred os viazania. Tým dostaneme začiatok mazacej zóny.
Niekoľko minút lyžujeme a sústredíme sa na odraz a sklz lyže. Ak lyže ustreľujú predĺžime mazaciu zónu. Mazacia zóna sa predlžuje vždy dopredu, ale pred tým je dobré zvážiť či by nepomohlo navoskovať viac vrstiev.
Ak lyže držia škrabkou odstránime malú časť vosku v prednej časti mazacej zóny a znovu vyskúšame ako sa lyže správajú pri odraze a sklze. Celý proces opakujeme tak dlho, pokiaľ lyža nezačne podklzávať. Keď lyža začne podklzávať označíme si miesto kde začína stúpací vosk. Je to začiatok mazacej zóny. Koniec zóny je vždy na konci vodiacej lišty viazania.

4. Skúškou
Jednoduchý spôsob určenia mazacej zóny je praktické vyskúšanie odierania vosku. Namažeme len jednu vrstvu stúpacieho tuhého vosku od päty smerom ku špičke cca 75 cm. Potom prejdite na lyžiach niekoľko kilometrov a pozrite sa na skĺznicu. Od špičky sa časť vosku zodrala a miesto kde zostal vosk na skĺznici je koniec mazacej zóny. Vhodné skúšať na agresívnom snehu.

Mazacia zóna je približne 2/3 pred a 1/3 za ťažiskom. Nemala by byť ani veľmi vpredu (skracuje se dĺžka sklzu lyží), ani veľmi vzadu (lyže pri odraze podklzávajú). Ideálna dĺžka mazacej zóny je 60–65 cm. Pre klistre je mazacia zóna kratšia o cca 5 cm vpredu a cca o 3 cm od päty, lebo vrstva klistru je hrubšia.
Dĺžka mazacej zóny závisí od:
Pri tvrdšom vosku môže byť byť zóna dlhšia a naopak. Dlhšia mazacia zóna spomaľuje a skracuje sklz, ale nemusíme mať dobrú techniku odrazu. Kratšia mazacia zóna umožňuje dlhší a rýchlejší sklz ale kladie vyššie nároky na kvalitu odrazu. Na turistiku a pre začiatočníkov je vhodnejšia dlhšia mazacia zóna, naopak športovci s dobrou technikou odrazu môžu zvoliť kratšiu mazaciu zónu.

Úprava mazacej zóny
Aby sme zlepšili priľnavosť stúpacích voskov môžeme občas mazaciu zónu zdrsniť brúsnym papierom zrnitosti č. 100. Skĺznicu môžeme zdrsniť pozdĺžne, priečne alebo v tvare stromčeka (šípka v smere jazdy) a preleštiť (Fibertex, PadSet). Mazaciu zónu neparafínovať. Aj pri uskladnení lyží po sezóne nechať mazaciu zónu čistú a odmastenú.

Nasýtenie skĺznice parafínom (parafínovanie, gliderovanie)
Nové lyže by sa mali čo najčastejšie parafínovať. Parafínujeme aby lyže dobre kĺzali a aby sme chránili skĺznicu pred oxidáciou. Skĺznicu musíme parafínovať vždy po jej očistení, alebo keď už je parafín zodratý a skĺznica oxiduje (šedne).
U lyží na korčuľovanie parafínujeme celú skĺznicu. U lyží na klasiku parafínujeme celú skĺznicu okrem mazacej zóny. Nepoužívať vosky na sklz v mazacej zóne, lebo tým sa zhoršuje priľnavosť stúpacích voskov.
  1. Skĺznicu dôkladne očistíme a prevzdušníme bronzovou kefou. (10–20×). Na kefu moc netlačiť.
    Kefovaním odstránime starý parafín, mikroskopické nečistoty a otvoríme póry pre absorpciu vosku.
  2. Očistíme handrou
  3. Pomocou žehličky pri teplote do 120 °C nakvapkáme na sklznú zónu mäkký parafín (dobre vzlína do makroštruktúry skĺznice) a zažehlíme. U nových lyžiach parafínom nešetrite, skĺznicu je potrebné napustiť do hĺbky. Jednu lyžu zažehlujte cca 3–10 min.
  4. Ešte za tepla očistíme žliabok aj bočné hrany.
  5. Stiahneme prebytočný vosk. Keď sa skĺznica ochladí, póry sa uzavrú a prebytočný parafín sa vytlačí von. Po vychladnutí, (necháme chladnúť aspoň 30 min.) primeraným tlakom, tak aby sme nepoškodili štruktúru, vosk plexi škrabkou stiahneme. Medzi lyžou a škrabkou má byť uhol približne 60° v smere sťahovania. Najpr krátkymi ťahmi, nakoniec dlhými ťahmi po celej dĺžke skĺznice. Nepoužívať kovovú škrabku, lebo by sme poškodili skĺznicu.
  6. Skĺznicu vykefujeme bronzovou kefou (10–20×) až bude skĺznica úplne čistá. Kefovaním sa lepšie zapracuje vosk do skĺznice a odstráni prebytočný vosk. Musí ostať len mikroskopická vrstva vosku a skĺznica by sa mala lesknúť.
  7. Nakoniec skĺznicu dôkladne preleštíme mäkkou kefou a na záver leštiacim textilom (Fibertex, PadSet). Môžeme použiť aj vlnenú handru, filc alebo starú nylonovú pančuchu. Čím vyšší je obsah fluóru vo vosku, tým dôležitejšie je dôkladné leštenie.
Tento postup môžeme viac krát zopakovať. U nových lyži by sme to mali urobiť minimálne 5–10 krát. Čím viac krát lyže pred použitím nasýtime parafínom, tým dlhšie parafín v skĺznici vydrží a lyže lepšie kĺžu.
Poslednú vrstvu stačí stiahnuť až pred lyžovaním.
Používať predovšetkým tuhý parafín. S tekutým je menej roboty, po nanesení ho stačí len vyleštiť, ale podstatne menej vydrží. Používame ho na túre alebo ak nemáme čas. Hrany plexi škrabky občas prebrúsiť jemným brúsnym papierom položeným na rovnej ploche.
Obyčajnú plastovú skľznicu parafínujeme len 2×, lebo nieje tak pórovitá ako grafitová.
Parafíny s teplotným rozmedzím nad nulou pre mokré snehy obsahujú fluór. Tieto po stiahnutí kefujeme nylonovou kefou. Čím viac fluoru, tým mäkšiu kefu použiť.

Prečo robíme takú zdanlivo nelogickú vec, že lyže najprv parafínujeme a potom vosk stiahneme? Skĺznica je porézna, teplý vosk vsiakne do pórov a aj keď zvyšný parafín stiahneme ostane skĺznica navoskovaná. Prebytočný parafín by sa špinil, vnikali by do neho snehové kryštály, drobné nečistoty a tým by aj brzdil. Nelyžujeme na vosku ale na mikroskopickej vrstve absorbovanej do skĺznice.

V poslednej dobe servismani používajú HOTBOX. Je to krabica vyhriata na cca 55–65 °C do ktorej sa na dobu 3–12 hodín uložia naparafínované lyže. Môže to nahradiť až 30 parafínovaní.
Tip: podobne možno lyže vyhriať v saune alebo nechať v lete na slnku.


Čistenie mazacej zóny
Mazacia zóna lyží na klasiku by sa mala očistiť vždy, lebo ďalší vosk by sme nanášali na špinu.
  1. nahrubo odstránime škrabkou (môže byť aj kovová) starý vosk.
  2. odstraňovač voskov nanesieme na skĺznicu a necháme chvíľu pôsobiť.
  3. skĺznicu zotrieme handrou.
  4. očistíme aj bočné hrany.
To opakujeme viac krát až kým nebude skĺznica čistá. Odstraňovač voskov nestriekame na skĺznicu priamo, ale nanášame handrou alebo savým papierom namočeným v odstraňovači, aby nevnikol hlboko do skĺznice a nevyplavoval vosk z pórov. Nepoužívať agresívne prípravky ako trichlór, benzín, riedidlá, ktoré vysušujú polyetylénovú skĺznicu. Najlepšie je používať k tomu určený odstraňovač voskov. Nakoniec skĺznicu vyčistíme handrou.
Pred voskovaním necháme skĺznicu cca 15 min. odvetrať od zvyškov odstraňovača.

Čistenie sklznej zóny
Lyže na korčuľovanie a sklzná zóna lyží na klasiku sa nemusia dôkladne čistiť po každej túre. Jednoduché čistenie:
  1. Plexi škrabkou zľahka stiahneme skĺznicu
  2. Dôkladne očistíme a prevzdušníme bronzovou kefou. (10–20×)
  3. Očistíme handrou
  4. Navoskujeme zodpovedajúcim voskom
Ak je už skĺznica viac znečistená a musíme odstrániť jemný prach a špinu z pórov postupujeme nasledovne:
  1. Pomocou žehličky pri teplote do cca 115 °C nakvapkáme na sklznú zónu mäkký parafín (najčastejšie žltý) a krátko zažehlíme.
  2. Ešte za tepla plexi škrabkou stiahneme vosk a očistíme žliabok aj bočné hrany.
  3. Dôkladne očistíme a prevzdušníme bronzovou kefou. (10–20×)
  4. Očistíme handrou
  5. Navoskujeme zodpovedajúcim voskom
Pri veľkom znečistení to môžeme zopakovať alebo použiť odstraňovač voskov, ale väčšinou stačí sklznú zónu očistiť len kefou. Táto metóda má výhodu, že póry skĺznice sa teplom otvoria, rozšíria a môžu pojať viac vosku. Ak sa nejdeme hneď lyžovať, môžeme nažehlený vosk nechať na skĺznici a stiahnuť ho až pred lyžovaním.

Oprava skĺznice
Drobné poškodenie skĺznice (ryhy, škrabance) si môžeme opraviť samy.
Poškodené miesto dôkladne očistíme, dokonale odmastíme, odstránime otrepy a zdrsníme brúsnym papierom. Môžeme ho aj prekefovať drôtenou kefou. Zapaľovačom zapálime tyčinku na opravu skĺznic, počkáme až sa rozhorí bez sadzí. Prvé kvapky necháme odkvapnúť na kovovú škrabku. Potom necháme kvapky padať na poškodené miesto a necháme vychladnúť. Ak je to potrebné môžeme naniesť viac vrstiev. Po vychladnutí prebytočný materiál odstránime oceľovou škrabkou, ak je ho viac tak pilníkom. Aby sme nepoškriabali pilníkom celú skĺznicu tak ho obalíme páskou tak, aby bola účinná len malá plocha. Nakoniec zarovnáme brúsnym papierom a prekefujeme bronzovou kefou.
Skĺznicu si môžeme opraviť aj pomocou špeciálneho prášku Repair Powder. Prášok nanesieme na poškodené miesto, zakryjeme fóliou (dodáva sa s práškom) a cez fóliu pri teplote okolo 140 °C prášok zažehlíme. Na miesto pôsobíme max. 15 sekúnd. Po vychladnutí fóliu odstránime a skĺznicu ošetríme ako predtým.

Obsah

Lyžiarska turistika

Výber a údržba bežiek Úprava skĺznice Voskovanie bežiek
FIS pravidlá bežky

Metodika a technika

Rozdelenie bežkárov
Technika behu
Striedavý beh
Súpažný beh
Korčuľovanie
Metodika behu

Info pre bežkárov

www.nabezky.sk
www.bezkar.sk
BS Kremnica-Skalka

Skialp

Voskovanie a údržba lyží
Nastavenie viazania
Skialpinistické pásy
FIS pravidlá na zjazdovke

Info pre skialpinistov

www.james.sk
www.skimountaineering.sk

 
© www.kstst.sk Valid XHTML 1.0 Strict