SPRIEVODCA
Prejazd:
Po Châteauneuf-sur-Loire stále po ľavej strane. Pred mestom prejdeme na pravú stranu a ňou až po Sully-sur-Loire, kde prejdeme na ľavú stranu. Ďalej až po Briare po ľavej strane. Do Gien musíme prejsť na pravú stranu, ale po prehliadke mesta sa vrátiť späť.
Châteauneuf-sur-Loire
Musée de la marine de Loire (múzeum plavby na Loire).
Musée de la marine de Loire
47.865050, 2.218618
wikipedia 
Germigny-des-Prés
Katolícky kostol Oratoire carolingien de Germigny-des-Prés, postavený v rokoch 803-806 za Théodulfa de Orléans.
Oratoire carolingien de Germigny-des-Prés
47.846195, 2.266701
wikipedia
Bazilika St-Benoit-sur-Loire (Sén Benua súr Luár)
Bazilika St-Benoit-sur-Loire
47.809527, 2.305666
Kláštor a opátstvo. Veľká bazilika, viditeľná už z ďaleka. Je to jedna z najznámejších stavieb postavená v románskom štýle a jeden z najkrajších románskych kláštorov vo Francúzsku.Kláštor bol založený už v 7. storočí pod názvom Fleury. Neskoršie bol premenovaný podľa sv. Benedikta. Predovšetkým v stredoveku nadobudol veľkú slávu. Bol cieľom mnohých pútnikov.
Kláštor v r. 865 vyplienili Normani (potomkovia Vikingov). V roku 1020 sa začalo so stavbou veľkolepej veže, dnešná portálová veža, v roku 1067 bola postavená krypta, kde sú uchované relikvie sv. Benedikta z Nursie, patróna Európy. Za Karola Veľkého (roky 771-814) sa kláštor preslávil v celom kresťanskom svete, keď sv. Odo z Cluny založil kláštornú školu teológie a náboženských vied. Stal sa jedným z centier civilizácie a kultúry. Jedinečná pamiatka nielen ako architektonický celok, ale aj skvostnými stavebno umeleckými detailami. Kapitoly biblických scén a kresťanských príbehov zdobia vstupnú halu kostolnej veže. V roku 1562 bolo opátstvo zničené hugenotmi, pričom bola zničená aj bohatá knižnica.
Na vlastnú žiadosť tu bol v roku 1108 pochovaný kráľ Filip I. Hrob je pôvodnej podobe, lebo počas francúzskej revolúcie nebola bazilika vyplienená. Je to jediný pôvodný hrob francúzskeho kráľa. Dnes tu sídlia benediktíni.
wikipedia
Château de Sully-sur-Loire
Château de Sully-sur-Loire
47.76756, 2.375296
Vodný zámok s peknou stredovekou architektúrou, je so svojimi vežami a hlbokými priekopami pekným príkladom stredovekej pevnosti.
Už v rímskych časoch tu bola jednoduchá strážna veža na ochranu blízko ležiaceho kamenného mosta na Loire. Na jej základoch vybudovali páni zo Sully, ktorí tu sídlili už v 9. storočí, predchodcu terajšieho zámku. Potom ako sa Guy VI. de La Trémoille oženil s jedinou dedičkou, začal v roku 1395 hrad prestavovať. Jeho potomok, Claude de La Trémoille, predal usadlosť poškodenú hugenotskou vojnou v roku 1602 Maximiliánovi de Béthune, (prvý vojvoda zo Sully a minister kráľa Henricha IV), ktorý ju prestaval na reprezentatívny zámok v renesančnom štýle. Dal vytvoriť zámocký park, zväčšiť a reštaurovať pevnosť a vystužiť hrádzu, aby ochránil mesto pred povodňami. Počas francúzskej revolúcie bol zámok ťažko poškodený a museli byť odstránené niektoré opevnenia. Počas II. svetovej vojny bol zámok v rokoch 1940 a 1944 poškodený bombardovaním. Viac ako 350 rokov bol zámok majetkom rodiny de Béthune, kým ho v roku 1962 nepredala posledná majiteľka departementu Loiret.
wikipedia
Château de Gien
Château de Gien
47.684868, 2.631673
Spolu zo zámkom Amboise je to najlepší príklad francúzskej renesancie na Loire, bez talianskeho vplyvu.
Zámok dala vybudovať v roku 1484 francúzska regentka Anna z Beaujeu na mieste kráľovského poľovníckeho zámku. Anna bola najstaršia dcéra kráľa Ľudovíta XI. a Šarloty Savojskej.
Po Anninej smrti sa zámok vrátil naspäť do vlastníctva koruny. Na zámku v roku 1523 podpísal kráľ František I. dokument ustanovujúci jeho matku Lujzu Savojskú za regentku Francúzska.V zámku sa zdržiavali mnohých dôležitých osobností francúzskej histórie, medzi nimi králi Henrich II., Karol IX. a Henrich III. ako aj Katarína Medicijská. Koncom marca 1652 tu našli útočište regentka Anna Habsburská, jej štrnásť ročný syn Ľudovít XIV. a ich minister kardinál Mazarin po prehratej bitke pri Bléneau počas tzv. Frondy.
V 11. júna 1940 bol Gien, počas druhý svetovej, silne bombardovaný, ale zámok prežil bombardovanie takmer nepoškodený.
V roku 1823 zámok kúpil departement Loiret a od roku od 1840 je to kultúrna pamiatka. Od roku 1952 tu sídli Medzinárodné múzeum poľovníctva, aj keď v porovnaní s inými poľovníckymi zámkami na Loire vypadá zámok skôr skromne.
Pri zámku je kostol sv. Johanky z Arku (L'église Sainte Jeanne de Arc).
wikipedia 
Variant:
Ak odbočíme na SV do La Bussière, môžeme navštíviť tehlový zámok zo 16. storočia so záhradou, ktorú vytvoril známy záhradný architekt André Le Nôtre. Château de La Bussière
47.74722, 2.74778 wikipedia Odbočka 12 km.
Z La Bussière smerom na J môžeme ísť priamo do Briare.
Briare
Je tu technicky veľmi zaujímavá, mimoúrovňová, vodná križovatka Pont-canal Briare. Je to most po ktorom tečie voda - akvadukt. Je 662 m dlhý, 6 m široký, postavený na štrnástych pilieroch a je v ňom 13 000 ton vody s hĺbkou 2,2 m.Na stavbe pilierov sa podieľal aj Gustav Eiffel autor známej Eiffelovej veže v Paríži, ale mimo iného navrhol aj kostru Sochy Slobody.
Prvú plavbu po akvadukte vykonal čln Aristide 16. septembra 1896.
Po okraji akvaduktu môžeme prejsť peši alebo na bicykli. Cyklocesta tu prechádza na pravý breh.
Do roku 2003 to bola najväčšia stavba svojho druhu na svete, až kým neďaleko Magdeburku nebol postavený na rieke Labe podobný akvadukt (690 m dlhý, 32 m široký, 4,25 m hlboký).
wikipedia Pokračovanie:
V Gien skončili zámky na Loire, ale po cykloceste EuroVelo 6 môžeme pokračovať ďalej. Z Gienu do švajčiarskeho Bazileja 720 km. Z Bazileja cestou Rheintal-Radweg prídeme pozdľž Rýna do Schaffhausenu, 110 km. 5 km pred Schaffhausenom nemôžeme obísť
Rýnsky vodopád 
47.67793, 8.61543
wikipedia Po ďalších 70 km sa cyklocesta pripája v nemeckom meste Tuttlingen na
Dunajskú cyklocestu a pozdľž Dunaja môžeme prísť až do Bratislavy. Zo Schaffhausenu k prameňu Dunaja v Donaueschingen môžeme prísť priamo po ceste, 40 km.
Obsah
Cyklo zámky na Loire
Úvod
Saint-Nazaire - Tours
Tours - Blois
Blois - Orléans
Orléans - Briare
Zoznam zámkov
kilometráž
kempy
Foto 2009
© www.kstst.sk
