SPRIEVODCA
Alpineum Juliana – Botanická záhrada v hornej časti doliny Trenta, blízko dediny Na Logu, zriadená z podnetu dr. Julia Kugyho a sústreďujúca všetku kvetenu Julských Álp. Neďaleko stojí pomník dr. Kugyho, veľkého propagátora Julských Álp; bol odhalený v r. 1953.
Bled – Liečebné klimatické kúpele, letovisko a stredisko zimných športov (501 m, 5 000 obyvateľov na východnom brehu rovnomenného jazera, 10 kilometrov juhojuhovýchodne od Jeseníc, pri železničnej trati Jesenica – Nová Gorica. Východisko do Julských Álp a na pahorkatinu Pokljuka – výhľadový vrch Kupljenik (646 m), dosiahnuteľný cez Malino (2 h). Na skalnom ostrohu vo výške 140 metrov nad hladinou jazera sa vypína zámok Blejski grad, kedysi sídlo biskupov z Brixenu; dnešný vzhľad zo 16. a 17. Storočia, opevnenie gotické. Vnútri Mestské múzeum (Mestni muzej), štýlová reštaurácia, hotely s krytými termálnymi bazénmi.
Blejsko (Bledské) jazero – Ľadovcového pôvodu, 2–5 kilometrov dlhé, 1 kilometer široké a 45 metrov hlboké, otepľované termálnymi prameňmi až na 24 °C. Uprostred je ostrovček z barokovým pútnym kostolíkom P. Márie, opradený legendami a veľmi pôsobivý. Pri kostole je staroslovanské miesto pohrebov. Bobhajska Bistrica – Hospodárske stredisko a najväčšie mestečko oblasti Bohnije (512 m, 1 700 obyvateľov) železničná stanica na trati Jesenica – Nova Gorica. Nákupné strediská a hotel. Vo výstavbe je zimné stredisko na Kobli. Po ceste 20 kilometrov z Bledu, 75 kilometrov od Lublane.
Bohinjsko jezero – Najväčšie jazero v Slovinsku, ľadovcového pôvodu. Leží v nadmorskej výške 255 metrov, je dlhé 4,5 kilometra, široké 1 kilometer, hlboké až 45 metrov. V lete sa voda v jazere ohreje aj na 23 °C. Na brehu jazera kemping Zlatorog. Početné hotely a horské chaty. Lanovka na Vogel (1 600 m). Vodopád Savica 1 h.
Bovec – Najdôležitejšie stredisko v údolí Soče(483 m, 1 500 obyvateľov). Leží v širokej Boveckej panve, je tu niekoľko hotelov, kemping, do oblasti Kaninu jazdí lanovka. V lete autobusové spojenie s Krajinskou Gorou cez sedlo Vršič, celoročné autobusové spojenie zo železničnej stanice Most na Soči (v blízkosti Tolminu). V oblasti Kaninu zimné lyžiarske stredisko z množstvom vlekov.
Dovje – Mojstrana – Horská dedina (703–640 m, 1 000 obyvateľov) 10 kilometrov západne od Jesenice. Východisko do 15 kilometrov dlhého údolia Vrata, pod severnú stenu Triglavu. Až k Aljaževmu domu cesta zjazdná pre autá (prekrásne výhľady, 30 m vysoký vodopád Peričnik). V lete jazdí cez víkendy autobus z Jesenic cez Mojstranu až k Aljaževmu domu. Z Mojstrany rovnako prístup do dolín Kot a Krna.
Gornji Log pod Mangrtom – Jediná väčšia dedina v údolí Koritnica (650 m, 300 obyvateľov), 10 kilometrov od Bovca. Hostinec a obchod.
Gozd – Martuljek – Dedina (750 m, 600 obyvateľov) 19 kilometrov na západ od Jesenice. Pre svoju polohu býva označovaný za najkrásnejšie miesto v údolí Sávy Dolinky. Na severe sa vypínajú trávnaté a zalesnené svahy Karavániek, na juhu v bezprostrednej blízkosti fantastická kulisa štítu skupiny Škrlatica – Martuljek.
Kobarid – Mestečko v údolí Soče (234 m, 1 000 obyv.) 13 km na severozápad od Tolminu, v mieste, kde Soča opúšťa uzavreté údolie a pokračuje v širokej zníženine. Kobarid bol jedným z najkrvavejších miest cez 1. Svetovú vojnu; nad mestečkom čnie monumentálne osarium a pohrebisko talianskych vojakov. V centre svojráznej a veľmi malebnej chalupy prímorského alpského typu zo záplavou kvetín.
Koritnica – Pravý prítok Soče, do ktorej ústi pred Bovcom. Pramení pod Mangrtom a vytvára rovnomenné údolie, ktoré prebieha juhozápadným a južným smerom. Údolím vedie asfaltová cesta na sedlo Predel a do talianska. Asi 4 km severne od Bovca, u Kluže, stojí pevnosť z dôb napoleonských vojen.
Kranjska Gora – Mesto (810 m, 1 500 obyv.) 22 km západne od Jesenice. Dnes významné turistické centrum pod severnými svahmi Julských Álp, z mnohými hotelmi a penziónmi. Najväčšie letovisko v údolí Sávy Dolinky, stredisko zimného lyžovania s niekoľkými lanovkami. Smerom na juh vedie cesta cez sedlo Vršič do údolia Trenta a do Bovca, Kobaridu, Tolmínu a odbočkou pred Bovcom na sedlo Predel.
Lublaň (Ljublana) – Hlavné mesto Slovinska (293 m, 27 0000 obyv.) zoskupené okolo hradnej pevnosti. Stojí na troskách rímskeho sídla Emona a bolo založené v 1. stor. n. l. Priemyslové, kultúrne, hospodárske a turistické stredisko celého Slovinska z mnohými pamätihodnosťami a kultúrno historickými pamiatkami; park Trivoli. Železničná a autobusová križovatka celoštátneho významu. Mestom preteká rieka Ljubjanica; na jej pravom brehu leží stará časť mesta s tržnicou.
Na Logu – Najvyššie položená dedina (622 m, 300 obyv.) v údolí Trenta pri ústí údolia Zadnjica.
Podbrdo – Stredisko pod hrebeňom Bohinjských hôr (519 m, 900 obyv.) na južnej strane železničného tunela a stanice na trati Jesenica – Nová Gorica.
Podkoren – Dedinka (847 m, 500 obyv.) 25 km od Jesenice a 3 km od doliny Planica. Prvé miesto na slovinskej pôde pri ceste autom z Rakúska cez Korenské sedlo (Wurzenpass).
Rateče – Planica – Hraničná dedina a cestný prechod slovinsko – taliansky (870 m, 650 obyv.). Leží 7 km západne od Kranjskej Gory. Na juh sa tiahne údolie údolie Planica z niekoľkými skokanskými mostíkmi. Cesta údolím Planica je zjazdná až k Domu v Planici.
Sáva Bohinjka – Rieka prameniaca nad Bohinjským jazerom vo výške 1400 m n. m. Po krátkom toku ústi do jazera a opäť z neho vyteká pri dedine Sveti Janez a pokračuje na severovýchod. Po 33 km toku sa spája zo Sávou Dolinkou na Sávu. Vytvára 28 km dlhé, z časti hlboko zarezané údolie.
Sáva Dolinka – Krajinovo krásna rieka, v hornom toku (do Jeseníc) veľmi čistá. Pramení pod sedlom Vršič vo výške asi 1000 m n. m. a tečie na východ a juhovýchod širokým údolím, ktoré oddeluje Julské Alpy od Karavaniek. Po 43 km sa pri Radovljice spája zo Sávou Bohinjkou na Sávu.
Slap Savica – Mohutný, asi 60 m vysoký vodopád riečky Sávy Bohinjky. Padá zo steny Komarča východne od Bohinjského jazera. Prístup z chaty Koča pri Savici (asi 20 min.)
Soča – Jedna z najkrásnejších riek v Slovinsku, s krásnym horským okolím a priezračnou vodou. Pramení ako vyvieračka na južných svahoch hory Travnik vo výške 916 m n. m. V hornom toku vytvára údolie Trenta. Údolím Soče vedie cesta cez sedlo Vršič, ktorá spája severnú a južnú časť Julských Álp. Veľmi vhodná na rafting a kanoning
Soča – Dedina (487 m, 400 obyv.) v údolí asi 10 km juhozápadne od dediny Na Longu. Z dediny odbočuje na juhovýchodné údolie Lepenja.
Stara Fužina – Malebná bohinjská dedina (546 m, asi 500 obyv.) neďaleko východného brehu Bohinjského jazera. Ubytovacie možnosti, hostince.
Triglavski narodni park – Chránené územie o rozlohe 2 000 ha v kotline Triglavských jazier. Hranice parku tvoria od východu masív Pršivca cez sedlo Štapce a hrebeň Tičarica a Zelnarica, na severovýchode sa hranica stáča cez sedlo Hribarica a vrchol Kanjavca a na západe park vymedzuje hrebeň Veliko Špičje až vrchol Kal nad sedlom Orlova škrbina.
Prístup: od Bohinjského jazera cez stenu Komarča, zo Starej Fužiny cez Dedno Polje, od Triglavu cez sedlo Hribarica a z Trenty cez Prehodavce. Je tu veľmi pestrá kvetena s mnohými endemitmi (julský mak, bohinjský kosatec a i.) žije tu mnoho druhov motýľov, asi 85 druhov mäkkýšov a hadov atď. Jazerá v parku sú ľadovcového pôvodu a je ich celkovo sedem. Najvyššie položené je jazero v Podsteniu pod Kanjavcom (väčšinu roka je pod snehom), druhé najvyššie je Rjava mlaka pod sedlom Prehodavci a tretie Zeleno jazero pod červenou stenou Zelnarice (tu je križovatka značených ciest na Prehodavce a na Hribaricu). Najväčšie je štvrté najvyššie položené jazero – Veliko jazero lebo tiež Jazero v Ledvicah. Pri chate Koča pri Siedmerích Triglavských jazerách sa rozlieva Dvojno jazero. Najnižšie leží Črno jazero.
Vršič – Najvýznamnejšie horské sedlo v Julských Alpách (1 611 m), zjazdné po ceste autami a autobusmi. Cestu vybudovali cez 1. Svetovú vojnu z Kranjskej Gory ruskí zajatci; od tej doby bola niekoľkokrát rozširovaná, teraz má dobrý asfaltový povrch. Pri ceste na sedle Vršič a v okolí niekoľkých chát (viď popis skupiny Razor–Prisojnik). Neďaleko Mihovho domu stojí Ruska kapelica – pamätník ruských zajatcov z 1. Svetovej vojny.
Obsah
Julské alpy
Charakteristika
Miestopis
Turistika
Triglav
Škrlatica a Martuljak
Razor a Prisojnik
Jalovec a Mangrt
Kanin
Krn a Bohinjské hory
© www.kstst.sk
