SPRIEVODCA
Bašelj – Poľnohospodársky významná dedina (560 m, 200 obyvateľov) pod južným úbočím Storžiča.
Cerklje – Významné stredisko (413 m, 1 000 obyvateľov) južne od oblasti Krvavca. Z dediny Grad (3 km od Cerklje) vedie lanovka na Krvavec. Dobré autobusové spojenie s Ľublaňou, Kranjom a Kamnikom.
Črna – Riečka, ktorej údolie tvorí južnú hranicu skupiny Velika planina. Pramení na sedle Črnivec, tečie na západ a v Stahovici sa vlieva do Kamnickej Bistrice.
Črnivec – Významné horské sedlo (902 m), ktoré tvorí rozhranie medzi údoliami riečok Črna a Dreta.
Dreta – riečka prameniaca pod sedlom Črnivec. Neskôr vytvára údolie západovýchodného smeru, ktoré oddeľuje skupiny Rogatce a Meniny planiny. Pri osade Nazarje sa Dreta vlieva do Savinje.
Golnik – Veľká dedina na južnom úpätí Kriškej gory (500 m, 900 obyvateľov). Má dobré autobusové spopjenie s Lublaňou a Kranjem.
Golte – Významná náhorná plošina v skupine Velikej Raduhy, sv. od obce Ljubno vo výške 1 300 m–1 500 m. V posledných rokoch jedno z najväčších lyžiarskych stredísk Slovinska, s množstvom lanoviek a vlekov.
Gornji Grad – Mestečko s historickou a turistickou tradíciou (434 m, 500 obyvateľov). Kostol z 15. stor. Ubytovacie hostince a penzióny, sídlo „planinského družstva“. Autobusové spojenie s Celjem, Lublaňou i Logarskou dolinou.
Kamnik – V jadre stredoveké mestečko pod južným úbočím centrálneho hrebeňa (380 m, 650 obyvateľov), kedysi jedno z najdôležitejších v Kraňsku, na severnom okraji Lublaňskej kotliny pri ústí údolia Kamnickej Bystrice. Dnes turistické a lyžiarske stredisko z rozvíjajúcou sa priemyslovou výrobou. Niekoľko historických pamiatok: hrad s románskym kostolom a zostatky opevnenia v centre mesta, gotický kostol na Šutni (zbarokovaný), renesančnobarokový zámok Zaprice, múzeum. Nad mestečkom známy gotický pútny kostol (Sveti Primož) na románskych základoch (sieťová klenba, frezky zo 16. stor.). Autobusové aj vlakové spojenie s Ľublaňou.
Kamniška (Kamnická) Bistrica – Jedna z významných riečok v oblasti. Pramení blízko chaty Dom v Kamniški Bistrici a odvádza vodu na juh. Jej údolie oddeľuje skupiny Krvavce a Veliké planiny. Blízko Lublaňe ústi do Sávy.
Kamniško (kamnické) sedlo – Sedlo v centrálnej časti horstva (1 885 m); oddeluje skupiny Grintavce, Planjavy a Ojstrice. Nazývané tiež Jermanova vrata.
Kokra – Rozptýlená osada (500 m–980 m, 400 obyvateľov), dlhá asi 10 km, pri strednom toku rovnomennej riečky. Skladá sa z dvoch častí – Zgornja a Spodnja Kokra. V dobe NOV miesto veľkých bojov proti Nemcom (pamätník). Autobusové spojenie s Kranjem a Jezerskom.
Ljubno – Jedno z najvýznamnejších stredísk v hornej časti údolia Savinje (423 m, 600 obyvateľov). Zachovaný kostol z 15. storočia, pamätník NOV. Niekoľko ubytovacích hostincov a reštaurácí, možnosť ubytovania v súkromí. Dobré autobusové spojenie s Celjem, Gornjím Gradem, Lublaňou a Logarskou dolinou.
Logarska dolina – Jedno z najkrásnejších údolí Kamnickych a Savijských Álp, horný úsek údolia rieky Savinje. Je ľadovcvého pôvodu a obklopujú ho najvyššie vrcholy Kamnických a Savijských Álp. Široké dno údolia má prevažne trávnatý porast, s bohatou kvetenou, čiastočne aj lesmy. Je tu veľa chát a penziónov, rovnako je možné ubytovať sa v roztrúsených súkromných domoch. Dobré autobusové spojenie s Celjem a Lublaňou.
Luče – Horská obec a turistické stredisko (520 m, 400 obyv.). Ubytovacie hostince, možnosť ubytovania v súkromí. Pamätník NOV a tiež význanmého Slovinského skladateľa Blažeja Arniča. Sídlo „planinského družstva“. Autobusové spojenie s Celjem a Ľublaňou.
Mlinarsko sedlo – Významné horské sedlo v centrálnom hrebeni, sv. od najvyššieho vrchola Kamnických a Savinijských Álp – Grintavca.
Motnišnica – Riečka prameniaca pod sedlom Kozljak (658 m). Vytvára údolie, ktoré prebieha v smere západ–východ a tvorí južnú hranicu Kamnických a Savinijských Álp. Vlieva sa do Savinje.
Mozirje – Správne stredisko v oblasti horného toku Savinje (347 m, 1 100obyv.). Mestečko bolo založené už v stredoveku. Tržnica. Autobusové spojenie s Celjem, Gornim Gradem, Ľublaňou a Logarskou dolinou.
Okrešelj – Ľadovcový kotol, ktorý tvorí horné poschodie Logarskej doliny. Prevýšenie nad Logarskou dolinou je 300–400 m. Zo skalného prahu pod Okrešljem padá vodopád Rinka, 80 m vysoký.
Podvolovljek – Významné údolie uprostred Kamnických a Savinjských Álp, ktoré tvorí riečka Lučnica. Začína na sedle Volovljek a prebieha sv. smerom. Pri Lučí ústi Lučnica do Savinje.
Presedljaj – Horské sedlo (1 610 m), ktoré tvorí rozhranie medzi skupinami Planjavy a Ojstrice a Veliké planiny.
Rečica – Jedna z najstarších osád v údolí Savinje (367 m, 400 obyv.). Významnou historickou pamiatkou je románsky kostol sv. Kacijana a pamätník NOV. Ubytovacie hostince.
Savinja – Najvýznamnejšia riečka Kamnických a Savinijských Álp. Pramení na stupni Okrešelj a vytvára vodopád Rinka. Neskôr sa stráca vo vápencovom podloží Logarskej doliny a objavuje sa až v jej dolnej časti ako riečka Črna. Preteká celým pohorím na JV a po dlhej púti horami sa blízko Zidaného Mostu vlieva do Sávy. Vytvára prekrásne údolie, ktore delí súteska nad Letušem neďaleko Mozirje na dve časti (Zgornja Savinjska dolina a Spodnja Savinjska dolina).
Stahovica – Veľká dedina pod južnými masívmi Kamnických a Savinjských Álp (433 m, 250 obyv.). Leží na sútoku Kamnickej Bistrice a riečky Črna. Kameňolom a výroba kaolínu.
Šmartno ob Dreti – Horská dedina (371 m, 230 obyv.) pri ceste z Mozirje do Gornjího Gradu. Kostol z 15. stor., pamätník NOV.
Tuhinjska dolina – Údolie riečky Nevljica. Prebieha z Kamniku na východ ku sedlu Kozljak. Tvorí južnú hranicu Kamnických a Savinjských Álp. V období partizánskych bojov proti Nemcom počas 2. svetovej vojny bola miestom početných bojov.
Volovljek – Horské sedlo (1 029 m) tvoriace rozmedzie medzi skupinami Veliké planiny a Rogatca. Oddeluje severné údolie riečky Lučnica, nazývanej Podvolovljek, a južné údolie riečky Volovljek.
Vransko – Historická tržná osada (338 m, 650 obyv.) s barokovým kostolom. Autobusové spojenie s Ľublaňou, Kamnikom a Mozirjem.
Obsah
Kamnické Alpy …
Charakteristika
Miestopis
Turistika
Skupina Grintavce
Skupina Planjavy a Ojstrice
Skupina Storžiče
Skupina Mrzlé gory
Skupina Krvavce a Kalškého grebenu
Skupina Veliké planiny
Skupina Rogatce
Skupina Raduhy
Skupina Meniny planiny a Dobrovolje
© www.kstst.sk
