SPRIEVODCA

Sprievodca > … > Karavanky > Charakteristika
Karavanky sú z geologického hľadiska zaraďované podobne ako Julské Alpy do sústavy Južných vápencových Álp. Rozkladajú sa na severe Slovinska. Niektoré hrebene alebo horské skupiny tvoria hranicu z Rakúskom, iné ležia už na území Rakúska.
Karavanky sú najdlhšie Slovinské pohorie. Na západe nadväzujú na rakúske Karnské Alpy, na východe až k Dravogradu a pri Misilnje sa napojujú na Pohorje. Dĺžka hrebeňa je 120 km. Západnú časť Karavaniek je oddelená na juhu údolím Sávy. Dolinky od južnejšie ležiacich Julských Álp. Hrebeň západnej a centrálne časti Karavaniek tvoria hranicu medzi Slovinskom a Rakúskom. Od Kamnických a Savinijských Álp sú Karavanky oddelené na západe údolím riečok Kokra, Reka, Lomnička a Tržiška Bistrica a na východe potom spojnicou Logarska dolina, Solčava, Sleme, údolie Bistry, Meži a Javorského potoka. Najvýchodnejšie výbežky Karavaniek končia až pri Slovenj Grade, kde ich oddeľuje údolie Mislinje od Pohorje.
Karavanky sú aj plošne rozsiahle pohorie. Delia sa na tieto horské skupiny (od západu na východ): západný hrebeň a Kepu, Golicu, Stol, Begnijščicu a Dobrču, Košutu a Kojšičicu, Obir, Olševu, Pecu a Uršlju goru.
Rieky v Karavankach sú typicky horské, s krátkou dĺžkou toku. V západnej časti Karavaniek smeruje ich tok väčšinou na juh (Javornik, Završnica), kde ústia do Sávy Dolinky alebo do Bistrice. Vodné toky východnej časti tečú prevážne na východ (Meža, Bistra) a ich vody odvádza rieka Dráva. Jazier je tu ale veľmi málo. Najvýznamnejšie je Baško jazero v skupine Kepa.
Najrozšírenejší porast v Karavankach tvorí les; siaha až do výšky 1 500 až 1 700 m. Niektoré horské hrebene pokrýva celkom, vo východných horských skupinách pokrýva až 3/4 povrchu. Najrozšírenejšie sú buky a smreky. Nad hranicou lesa rastie kosodrevina a nad ňou na horských hrebeňoch nízka tráva s veľmi pestrou kvetenou (plesnivec, rôzne druhy horcov, prvosienky a i.).
Na trávnatých planinách, na skalách a v lesoch žije veľké množstvo zveri. V skalných oblastiach Begunjščice bolo umele vysadené stádo kozorožcov. Jelendol je rajom veľkého počtu jeleňov a srncov, inde žijú líšky, kuny, zajace, kamzíci, občas tu je možné vidieť aj diviaky. Na mnohých miestach sa vyskytujú orly.
Slovinské Karavanky obývajú od 6. storočia Slovinci, len v niekoľkých údoliach žije Rakúska menšina. Cez 2. Svetovú vojnu na mnohých miestach došlo v Karavankach k priamym vojenským stretnutiam partizánov z Nemcami. Tieto boje pripomínajú početné pamätníky a pomníky, predovšetkým vo východnej časti Karavaniek.


Obsah

Karavanky

Charakteristika  Miestopis
 Turistika
 Skupina západného
hrebeňa a Kepy
 Skupina Golice
 Skupina Stolu
 Skupina Košuty a
Konjščice
 Skupina Olševy
 Skupina Pece
 Skupina Uršljé gory

 
© www.kstst.sk Valid XHTML 1.0 Strict