Stará Turá
Mesto Stará Turá leží pod svahmi Bielych Karpát a Veľkou Javorinou. Prvá písomná zmienka o Starej Turej je z roku 1392, keď sa spomína v darovacej listine kráľa Žigmunda ako obec patriaca Čachtickému hradu, ktorý v tom čase vlastnil Stibor zo Stiboríc a Beckova. Súčasťou čachtického hradného panstva bola Stará Turá až do zániku feudalizmu v Uhorsku.
Rozvoj Starej Turej možno datovať od roku 1467, keď ju kráľ Matej Korvín povýšil za preukázané zásluhy pri chytení Jána Švehlu na poddanské mestečko (oppidum). Na základe udeleného privilégia boli Staroturania oslobodení od platenia tridsiatku a iných mýtnych poplatkov vo všetkých krajinách uhorskej koruny. Toto privilégium, ktoré pomáhalo obchodnej a trhovej činnosti mestečka, niekoľkokrát potvrdili ďalší uhorskí panovníci.
Keď chudobná pôda, najmä na kopaniciach, nestačila uživiť obyvateľstvo, hľadali Staroturania možnosti vo výrobe a predaji po domácky zhotovovaného dreveného riadu. Popri tejto tradičnej výrobe, ktorá sa zachovala dodnes, je potrebné spomenúť obuvníkov a kožušníkov, mlynárov, stolárov, tokárov, kováčov i hrnčiarov. V prvej polovici 19. storočia patrila Stará Turá k najväčším výrobcom kožených čižiem v Nitrianskej župe. Boli tu mlyny, valchy, vyhne, varilo sa tu pivo, pestoval šafran a dokonca vyrábal papier. V okolí Starej Turej sa chovalo veľké množstvo kráv, z ktorých mlieka sa po úprave vyrábalo topené maslo.
V histórii mesta nájdeme stopy Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, dramatika Jozefa Hollého a ďalších osobností. Veľký význam má život a dielo sestier Márie a Kristíny Royových, z ktorých najmä literárne práce Kristíny, preložené do desiatok jazykov Európy a Ázie, majú svetový rozmer. Literárna práca pre deti s výchovno-mravoučným zameraním "Bez Boha na svete" bola preložená ako prvé slovenské dielo i do čínštiny.
Keď chudobná pôda, najmä na kopaniciach, nestačila uživiť obyvateľstvo, hľadali Staroturania možnosti vo výrobe a predaji po domácky zhotovovaného dreveného riadu. Popri tejto tradičnej výrobe, ktorá sa zachovala dodnes, je potrebné spomenúť obuvníkov a kožušníkov, mlynárov, stolárov, tokárov, kováčov i hrnčiarov. Stará Turá mala mlyny, valchy, vyhne, varilo sa tu pivo, pestoval šafran a vyrábal papier. V okolí Starej Turej sa chovalo veľké množstvo kráv, z ktorých mlieka sa po úprave vyrábalo topené maslo.
Staroturania sa preslávili ako prví zakladatelia bryndziarní na Slovensku, prvú bryndziareň založil v roku 1787 v Detve Ján Vagač. Vagačova horská bryndza bola dobre známa v predvojnovej Budapešti a ešte viac vo Viedni. O 10 rokov neskôr založil Peter Molec, bryndziareň vo Zvolenskej Slatine, ktorá vyrába bryndzu dodnes.

Viac o histórii mesta, turistických zaujímavostiach, ubytovaní, akciách a pod. sa dozviete na oficiálnych stránkach mesta Stará Turá. Ďalšie informácie, ako aj publikácie od domácich autorov a tiež turistické a cykloturistické mapy získate v Informačnej kancelárii

mail
logo Reklama






"Poznaj otčinu a chráň prírodu"