Veľká Javorina
Veľká Javorina (969 m. n. m.)
je najvyšší vrch pohoria Biele Karpaty, nachádza sa v jeho juhozápadnej časti. Z geologického hľadiska je masív Veľkej Javoriny tvorený paleogénnym flyšom, v ktorom sa striedajú hrubšie vrstvy pieskovca s tenšími vrstvami ílovitých bridlíc. Vrchol sa nachádza na slovenskej strane, je odlesnený a má tvar širokého plochého chrbta.
Masív Javoriny je viditeľný široko ďaleko a je príťažlivým a vyhľadávaným turistickým cieľom.
Veľkou Javorinou prebieha štátna hranica medzi Slovenskom a Českom. Na vrchole stojí vysielač Veľká Javorina, zo slovenskej strany sem smeruje asfaltová cesta zjazdná aj pre autobusy. Na slovenskej strane stojí verejnosti prístupná – Holubyho chata. Veľká Javorina je aj vyhľadávaným lyžiarskym strediskom.
Dominantou kraja je stožiar vysielača. Pôvodnú, 36 m vysokú, železobetónovú vežu z roku 1959 nahradil v roku 1994 kovový, nekotvený 80 m vysoký stožiar.
Výhľady
Velká Javorina je miesto s dobrými výhľadmi. Smerom na západ vidíme Hodonín a Pálavu, na severozápad Ždánický les a Chřiby s hradom Buchlov, pod nimi jazerá u Ostrožské Nové Vsi a Uherské Hradište, na severe Uherský Brod s Vizovickou vrchovinou a Velký Lopeník. Na Slovensko východným smerom vidíme Považie, Malé Karpaty, zrúcaninu Čachtický hrad, Považský Inovec, Strážovské vrchy.
Ďaleké výhľady
Výhľady z V. Javoriny na videu
Počas zimnej inverzie vidno i 182 km vzdialený Schneeberg (2 075 m).
Flóra
Les je pôvodného druhového zloženia – bučiny a javorové bučiny, ale je poznačený dlhodobým hospodárením, preto nemá štruktúru pralesa, hlavne čo sa týka vekového rozvrstvenia stromov. Stromy tu majú približne rovnaký vek, hrúbku a výšku. Chýba tu aj väčšie zastúpenie „mŕtveho“ dreva, ktoré patrí k základným indikátorom pralesa, kde môže jeho podiel dosiahnuť až 30%.
Aj napriek tomu sa tu vyskytujú vzácne rastliny ako je mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina) – jediná lokalita vysokohorského druhu v Bielych Karpatoch. Z bežnejších lesných druhov je tu aj bohatá populácia snežienky (Galanthus nivalis), mesačnice trvácej (Lunaria rediviva) a chochlačky dutej (Corydalis cava).
Rastlinstvo na V. Javorine preskúmal lubinský rodák dr. Jozef Ľudovít Holuby.
Fauna
Živočíchy sú štandardne zastúpené poľovnou zverou ako jeleň lesný, srna hôrna, diviak lesný a iné. Občas zablúdi aj medveď hnedý (Ursus arctos).
Z menších, menej viditeľných, ale o to vzácnejších živočíchov sa tu vyskytuje fuzáč alpský (Rosalia alpina), fuzáč bukový (Cerambyx scopolii) – trávia odumierajúce drevo. Vyskytujú sa tu aj ďalšie vzácne druhy, pre ktoré slovenské názvoslovie nemá pomenovanie. Za spomenutie stojí vzácny pavúk Anelossimus vittatus a Leptiphanthes zimmermanni, vzácny horský druh pavúka Saloca kulczinskyi, chrobák Harpalus marginellus, mucha Phaonaia czernyi.
Okolo lesných potôčikov a studničiek sa zdržiava salamandra škvrnitá, kunka žltobruchá (Bombina variegata). V korunách stromov môžeme zahliadnuť ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos) a muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis).
Veľká Javorina je oddávna považovaná za symbol dobrých vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi o čom svedčí i
pamätník česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti na vrchole Javoriny s citátom J. M. Hurbana: „Tu bratia vždy sa stretať budú.“ Jeho základný kameň bol položený v roku 1967.
Každoročným letným podujatím na vrchole Javoriny sú
Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov. Stretávajú sa tu českí a slovenskí priatelia z oboch strán hranice, aby si pripomenuli spoločnú minulosť, prítomnosť a priateľstvo, ktoré ich spája.
Tieto slávnosti nadväzujú na tradície, ktoré zaviedli ešte naši predkovia, slovenskí a českí národovci v časoch národného a sociálneho útlaku v Rakúsku-Uhorsku.
Taktiež na Silvestra sa pri pamätníku česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti každoročne stretávajú priatelia zo Slovenska, Moravy a Čiech aby si spríjemnili posledný deň v roku. Atmosféru tohto stretnutia dotvára rozprávkovo zimná príroda Javoriny.
Viac
Upozornenie!
Veža na neďalekom Jelenci nie je pre verejnosť prístupná. Výstup len na vlastné nebezpečenstvo.
Hrozí možnosť úrazu!