späť

SPRIEVODCA

Sprievodca > Cyklo > Dunajská cyklocesta > Viedeň > pamätihodnosti

PAMÄTIHODNOSTI VIEDNE

Sprievodca je napísaný tak, aby pamätihodnosti na seba nadväzovali, ale aj tak niekedy treba odbočiť a potom sa vrátiť späť. Je to náročné na čas a preto je potrebné dopredu si vybrať čo chcete navštíviť. Keď je odkaz na wikipediu tak je tam uvedená poloha a aj možnosť voľby jazyka. Ak vám nejaká pamätihodnosť chýba, alebo by ste chceli niečo doplniť tak nám napíšte. Uvítame informácie ktoré sa vzťahujú ku Slovensku.  mapa s popisom
 
Centrum od Uranie po Uraniu   1 - 55
1 URANIA
Bola postavená v roku 1910 podľa vzoru berlínskej Uranie z roku 1888. Postavil ju osvetový astronomický spolok, ktorý pôvodne sídlil v Prátri. Historizujúcu formu navrhol secesný architekt Max Fabiani, žiak Otta Wagnera.
Je tam, hvezdáreň, kino, bábkové divadlo a ľudová škola. V škole býva každý semester približne 450 kurzov, najväčšej popularite sa teší výučba jazykov (priemerne ročne okolo 25).
V prvej polovici 20. storočia, keď ešte nebol rozhlas bežnou súčasťou domácností, hodiny na južnej stene Uranie slúžili ako presný čas a ľudia si sem chodili nastavovať hodiny.
Urania
2 SCHWEDENPLATZ
Na Dunajskom kanály je prístav Wien City, odkiaľ premáva loď Twin City Liner z Viedne do Bratislavy a späť. Je tu aj prístav pre vyhliadkové plavby.
Schwedenplatz
Twin City Liner
Od Schwedenplatz po Stephansplatz, variant I   3 - 10
   Na konci Švédskeho námestia začíname na Ruprechtsplatzi.
3 RUPRECHTSKIRCHE (kostol sv. Ruprechta)
Románsky kostol je najstarším* kostolom a najvýznamnejšia stavba vo Viedni. Podľa legendy ho založili v roku 740 Chuniald a Gislar, dvaja poslovia viery zo Salzburgu. Prvá písomná správa o ňom pochádza z r. 1161. Stavba možno bola súčasťou Vindobony na čo poukazuje rímske murivo v krypte. Okná vypĺňajú najstaršie vitráže v Rakúsku z 13. storočia. Sv. Ruprecht bol patrónom lodníkov, ktorí prepravovali soľ, ktorá bola v stredoveku významnou komoditou.

*Určiť, ktorý kostol je najstarší je problematické. Pôvodné drevené kostoly vyhoreli a prvé písomné zmienky vznikli až v 12. storočí. Niektoré boli postavené čiastočne ešte na starých rímskych základoch. Aj v súčasnosti sa ešte vykonávajú archeologické prieskumy.
Môžeme povedať že, Ruprechtskirche je najstarší kostol zachovalý v pôvodnom stave a kostol sv. Petra  (25) stojí na najstaršom sakrálnom mieste vo Viedni. Bol postavený skôr, stojí na najstarších archeologicky známych základoch, ale neskôr bol niekoľkokrát prestavený.
Do štvorice najstarších kostolov vo Viedni patria: sv. Ruprechta, sv. Petra, Maria am Gestade a Stephansdom.
Ruprechtskirche
Ruprechtskirche
4 BERMUDADREIECK (Bermudský trojuholník)
Centrum viedenského nočného života, Zum Kuchldragoner - najstarší lokál,
Krah Krah - viac ako 50 druhov pív.
Bermudadreieck
Krah, krah
5 STADTTEMPEL (Synagóga)
Hlavná synagóga vo Viedni, postavená v roku 1826. Zachovala sa ako jediná z pôvodných 24 viedenských synagóg. Ostatné fašisti vypálili v novembri v roku 1938. Vstup možný len v rámci platenej prehliadky.
Židovské múzeum Palais Eskeles  (25), Židovské námestie  (27)
Stadttempel
Stadttempel
Židia vo Viedni
6 NEUSTÄDTER HOFS Sterngasse 3
Vo výklenku budovy je 40 kg ťažký kameň, ktorý vrhli Turci roku 1683 pri 2. obliehaní z Leopoldstatu na Viedeň. Údajne jeden z mála dochovaných originálov tureckej munície.
Kameň
Neustädter Hof
7 HOHER MARKT
Najstaršia časť Viedne. Pôvodne tu stála Rímska osada Vindobona, sídlo rímskeho cisára Marcusa Aureliusa, ktorý tu aj zomrel. Vláda Rimanov skončila zhruba v 5. storočí po vpáde germánskych kmeňov.

Rímske múzeum
Múzeum ponúka pohľad na Viedeň z obdobia antiky. Okrem hračiek a iných artefaktov si môžeme pozrieť zvyšky budov, už v tých časoch mali podlahové kúrenie.

Vermählungsbrunnen (Svadobná fontána)
Dominanta námestia. Dal ju postaviť Leopold I. z vďaky, že sa mu z vojny vrátil syn budúci cisár Jozef I. Zobrazuje svadbu Ježišových rodičov Jozefa a Márie.

AnkerUhr (Secesný orloj)
Patrí medzi najznámejšie atrakcie vo Viedni. Premosťuje dve budovy poisťovne. Pôvodne Anker, teraz Helvetia. Postavil ho v roku 1914 Franz Matsch. Každú hodinu prejde popred hodinový ciferník jedna figúrka, ktorá je spojená s Viedňou. Napoludnie, za sprievodu hudby sa ukáže všetkých 12, od cisára Marca Aurelia po Josepha Haydna.
Prechod jednej figúrky trvá cca 50 sekúnd, kým prejdú všetky figúrky ubehne 10 min. Kto si to chce nahrať musí použiť statív.

Hoher Markt
Vermählungsbrunnen
Ankeruhr
Ankeruhr
Rímske múzeum
Vindobona
8 STEPHANSPLATZ
Je centrum mesta. Dá sa sem ľahko dostať premávajú sem dve linky metra (U1, U3).

Stephansdom (Dóm sv. Štefana)
Najznámejšia pamiatka a symbol Viedne. Pôvodne románsky kostol vysvätený v roku 1147. Z týchto čias sa však nezachovala žiadna časť. Najstaršími prvkami katedrály sú Obria brána (Riesentor) a Pohanské veže (Heidentürme) po jej stranách z 13. storočia na západnom priečelí. Na stavbu dómu pozývali tých najlepších majstrov. Veľa gotických diel sa nachádza na vonkajších stenách dómu. Najvýznamnejšie gotické dielo dómu je Singertor, na južnej strane dómu.
Keď vojdeme Obrou bránou úplne vľavo je Kaplnka sv. Kríža, kde cez bohatú barokovú kovanú mrežu môžeme vidieť na podlahe náhrobný kameň, pod ktorým odpočívajú ostatky princa Eugena Savojského. Vpravo je známy obraz Maria Pócs Ikon, znázorňuje Pannu Máriu s Ježiškom v byzantskom štýle. Množstvo zapálených sviec svedčí o veľkej úcte, ktorej sa dodnes teší u viedenských veriacich.
Dóm má 18 oltárov. Hlavný, mramorový barokový oltár zhotovili bratia Tobias a Johann Pock v roku 1641. Vzácny je Oltár z Wiener Neustad, vľavo od hlavného oltára. Vpravo od tohto oltára je symbolický náhrobok (kenotaf) rakúskeho arcivojvodu Rudolfa IV., ale je prázdny. Panovník a jeho manželka Katarína Luxemburská, dcéra Karola IV., sú pochovaný v katakombách. Na opačnej strane vpravo je majestátna hrobka cisára Fridricha III. z červeného mramoru.
Najvýznamnejším umeleckým dielom interiéru je neskorogotická kazateľnica z roku 1515 od Antona Pilgrama. Za jedno z najvýznamnejších diel neskorej gotiky v Rakúsku je považovaná Dienstbotenmadonna (madona služobníctva).
V katakombách sú uložené rakvy prvých panovníkov z rodu Habsburgovcov a biskupské hrobky.
Tu pochovali 12. júla 1783 aj Adama Františka Kollára, riaditeľa Dvorskej cisárskej knižnice  (34).


Adam František Kollár (15. apríla 1718 Terchová – 15. júla 1783 Viedeň)
Patril medzi najvýznamnejšie osobnosti vedy 18. storočia a je považovaný za jedného zo zakladateľov tereziánskeho osvietenstva a patril k popredným reformátorom. Bol knihovník, historik, pedagóg, filológ, publicista. Učenci 18. storočia, ho pre múdrosť a rozhľadenosť nazývali „slovenský Sokrates“.
V roku 1774 sa stal riaditeľom Dvorskej cisárskej knižnice vo Viedni a dvorným radcom Márie Terézie. U Márie Terézie bol tak obľúbený, že bola krstnou matkou jeho jedinej dcéry.

V medených urnách sú uložené vnútornosti Habsburgovcov. Srdcia sú uložené v Augustinerkirche  (34) a telá v Kapuzinerkirche  (44), kde je pochovaných väčšina Habsburgovcov.
Okrem katakomb možno navštíviť severnú aj južnú vežu. Severná veža je prístupná výťahom, na vrchu sa nachádza 20 tonový zvon Pummerin. Bol odliaty z diel ukoristených Turkom počas obliehania Viedne v roku 1683. Dóm má 22 zvonov, z toho 17 činných.

Dom Museum (Arcibiskupské dómske a diecézne múzeum)
Založené v roku 1932 v budove Arcibiskupského paláca, vystavuje sakrálne umenie od staroveku po súčasnosť. Predmety pochádzajú z viedenských kostolov a z dómu sv. Štefana. Sú tu uložené stredoveké poklady dómu. Najcennejší exponát je maliarsky portrét cisára Rudolfa IV. zo 14. storočia. Je najstaršou podobizňou panovníka v nemeckom maliarstve. Môžeme tu vidieť aj legendárnu zbierku rakúskeho zberateľa umenia Otta Mauera, ktorá obsahuje 3 000 unikátnych umeleckých diel.

Virgilkapelle (Kaplnka sv. Virgila a aj kaplnka Márie Magdalény)
Obrys kaplniek je vyznačený na námestí neďaleko dómu. Magdalenskapelle sivou a Virgilkapelle (menšia) bielou farbou. V stredoveku bol pri dóme veľký cintorín. Malá kaplnka, kde sa konala zádušná omša sa volala kaplnka sv. Márie Magdalény. Virgilkapelle ležala priamo pod ňou. Neskoršie bol cintorín zrušený a kaplnka vyhorela.
Virgilkapelle bola počas stavby metra znovu odkrytá. Nachádza sa 12 m pod povrchom. Jedná sa o podzemný priestor z ranného stredoveku. História kaplnky nie je úplne známa, predpokladá sa, že vznikla v 13. stor. ako pohrebná krypta. V súčasnosti patrí pod Viedenské múzeum. Vstup cez stanicu metra Stephansplatz.

Haas-Haus (tiež aj Hollein-Haus)
Nová budova od architekta Hansa Holleina otvorená v roku 1990 je symbolom modernej architektúry a vytvára zaujímavý kontrast k historickému centru. V jej sklenej fasáde sa zrkadlí protiľahlý Stephansdom. V budove sú administratívne priestory, luxusný obchodný dom a reštaurácia na streche.

Stock-im-Eisen-Platz malé námestie susediace so Stephansplatz
Palác Equitable
Jeden z najpôsobivejších palácov vo Viedni bol postavený v roku 1891 v neskoro historickom slohu, podľa návrhu architekta Andrease Streita pre americkú poisťovňu Equitable (v roku 1871 postavili prvý mrakodrap na svete Equitable Building v New Yorku, vtedy mal 43 m). Je jeden z mála, ktorý nebol šlachtickým sídlom.
Na bohate zdobenej fasáde, je viackrát zobrazená americká orlica, ktorá mala symbolizovať amerického majiteľa. Na sklonku II. sv. vojny bol palác poškodený bombardovaním. Dnes slúži ku komerčným účelom.

Stock im Eisen
vľavo na budove na rohu Kärtner Straße sa nachádzajú zvyšky starého stromu posiateho množstvom klincov, ktorý sa tu údajne nachádzal už v roku 1533. Podľa tradície každý kováčsky tovariš, ktorý sa na vandrovke zastavil vo Viedni, pre šťastie pribil do kmeňa vlastnoručne vyrobený klinec.
Táto scéna je znázornená na bronzovej soche nad vchodom budovy ako aj na plastike vedľa vchodu.

Stephansplatz
Stephansdom
Stephansdom
Stephansdom
Klenotnica
Ikona Maria Pócs
Oltár z W. Neustad
Dóm svätého Štefana blog
Dommuseum
Dommuseum
Haas-Haus
Virgilkapelle
Virgilkapelle múzeum
Palác Equitable
Stock im Eisen
Od Schwedenplatz po Stephansplatz, variant II   11 - 24
   Na Švédskom námestí začíname na ulici Hafnersteig oproti prístavu.
11 GRIECHENBEISL
Reštaurácia Griechenbeisl je najstaršia v Rakúsku a patrí k najstarším stále funkčným podnikom na svete. Otvorili ju v 16. storočí a počas jej fungovania ju navštívilo množstvo významných osobností. Samotná budova patrí k najstarším vo Viedni, pochádza z polovice 14. storočia. Medzi pôvodné zachované časti patria pivničné priestory, ktoré majú ideálnu klímu na dozrievanie vína.
Na konci 17. storočia sem chodil známy viedenský ľudový hrdina básnik a gajdoš Augustín, ktorý je aj na vývesnom štíte, podľa čoho reštauráciu ľahko nájdete.
Od roku 1852 až dodnes tu čapujú Plzenský Prazdroj, čo tiež prispelo k popularite reštaurácie.
Griechenbeisl
Griechenbeisl
Der liebe Augustin
12 GRIECHENKIRCHE ZUR HEILIGEN DREIFALTIGKEIT Grécky kostol K Najsvätejšej Trojici
Hneď vedľa Griechenbeislu sa nachádza neprehliadnuteľná budova, kostol pravoslávnej cirkvi v byzantskom štýle.
Na základe tolerančného patentu Jozefa II z roku 1781, bola už v roku 1782 začatá stavba jednoduchého gréckeho kostola podľa návrhu Petra Mollnera. Kostol bol dostavaný v roku 1787 kedy aj vznikla Gréckokatolícka komunita.
Okolo roku 1850, úspešný podnikateľ s gréckymi koreňmi Georg Simon von Sina priviedol do Viedne dánskeho architekta Teofila von Hansena*, ktorý v tom čase pôsobil v Aténach, aby navrhoval jeho projekty Rakúsku. Požiadal ho aj o rekonštrukciu gréckeho kostola, ktorú aj finančne podporil.
Kostol bol prestavaný v rokoch 1856-1858. Následne do roku 1861 Hansen pridal osemhrannú byzantskú vežu s kopulou. V bohato zdobenom interiéri dominuje zlatá farba, červený mramor a fresky. Pekné maľby vytvorili Carl Rahl a Ludwig von Thiersch. Vyniká ornamentálne nápaditou tehlovou fasádou, okná a dvere zvýrazňujú fresky zlatej farby.
Od roku 1963 je kostol katedrálou gréckych ortodoxných metropolitov Rakúska. V kanceláriách nad kostolom sa dnes nachádzajú kancelárie metropolitov, grécka škola a grécka knižnica.

*Teofil von Hansen úspešne pôsobil aj v Aténach, kde navrhol niekoľko významných budov a aj študoval byzantské umenie. Jeho najznámejšie diela vo Viedni sú Parlament  (38), Arsenal  (B8), Musikverein, Burza, Akadémia výtvarných umení… Ale aj evanjelický kostol v Kežmarku.
Griechenkirche
Theophil von Hansen
Georg Simon von Sina
13 HEILIGENKREUZERHOF Nádvorie sv. Kríža
nachádza sa v najstaršej časti historického centra, vytvára tiché kľudné miesto uprostred rušného veľkomesta. Je to hospodársky dvor cisteránskeho kláštora Sv. kríža. Prvá zmienka o kláštore pochádza z roku 1201. Kláštor bol v 17. a 18. storočí prestavaný v barokovom štýle, pričom sa zachovali niektoré stredoveké prvky z doby Babenberkovcov. Nádvorie vzniklo v 16. storočí spojením niekoľkých domov. Tieto domy zo 17. a 18. sú najstaršie nájomné domy vo Viedni.

Kaplnka sv. Bernarda z Clairvaux (Heiligenkreuzerhof Kapelle hl. Bernhard von Clairvaux)
Na mieste starej kaplnky je novšia z roku 1662. Na zdobenom portáli je busta sv. Bernarda z Clairvaux (1091-1153). Vďaka svojej bohatej ornamentálnej freske je kaplnka považovaná za najkrajšie barokové dielo vo Viedni. Hlavný oltár vytvoril Mario Altomonte okolo roku 1730. V sakristii je baziliškova studňa (Basiliskenbrunnen).
Kaplnka je obľúbeným miestom na svadby.
Heiligenkreuzerhof
Heiligenkreuzerhof
Bernard z Clairvaux
Babenberkovci
14 SCHÖNLATERNGASSE
Priamo z Heiligenkreuzerhofu sa dostaneme do úzkej stredovekej uličky, ktorá dostala svoje meno podľa domu s lucernou.
Zur schönen Laterne Ku krásnej lucerne, dom po ktorom je nazvaná ulica. Pôvodná originálna lucerna je v mestskom múzeu. Dnes je tam kópia z roku 1971 od umeleckého kováča Otta Schmirlera.
Basiliskenhaus Dom u baziliška postavený v roku 1212, prestavaný v 17. storočí. Na priečelí domu je soška ako aj nástenná maľba baziliška, podľa ktorého dom dostal pomenovanie. Podľa legendy žil bazilišok v domovej studni.
Bazilišok je mytologický tvor s nadprirodzenými vlastnosťami, ktorý bol v staroveku považovaný za kráľa všetkých zvierat. V priebehu doby sa menila jeho podoba. Najčastejšie býva zobrazovaný ako okrídlená bytosť v tvare hada alebo kohúta.
Bazilišok býva často zobrazovaný na studniach. Vo Viedni je Basiliskenbrunnen v Stadtparku  (52). Je to dar mesta Bazilej mestu Viedeň. Baziliška na tejto ulici môžeme vidieť aj na vedľajšej reštaurácii Zum Basilisken.
Alte Schmiede Stará kováreň. Dom na ktorom miesto lucerny visí kľúč. V pivnici je zachovalá kováčska dielňa. Dnes dom slúži ako kultúrne centrum.
Schönlaterngasse
Bazilišok
15 JESUITENKIRCHE - UNIVERSITÄTSKIRCHE
Jezuiti pôsobia vo Viedni od roku 1551, od roku 1623 mali na univerzite tri katedry. Kostol bol postavený v rokoch 1627-1631neznámym architektom v tom istom čase ako novostavba priľahlej univerzity. V rokoch 1703 až 1705 ho prestaval taliansky maliar, jezuita Andrea Pozzo. Fasáda si dodnes zachovala strohý charakter pôvodnej stavby zo 17.storočia, interiér Pozzo vytvoril v štýle vrcholného baroka s bohatou výzdobou. Kostol sídli vedľa univerzity a preto sa nazýva aj Universitätskirche.
Jesuitenkirche
Jesuitenkirche
Andrea Pozzo
16 ST. BARBARA KIRCHE kostol sv. Barbory
Najstaršia zmienka pochádza z roku 1573, dnešná budova pochádza z rokov 1652-1654. Potom ako Jozef II. zrušil jezuitský rád, darovala Mária Terézia kostol a seminár gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1784 bol zrušený seminár a bola postavená farnosť.
Pôvodná veža mala cibuľový tvar. Dnešná fasáda pochádza od Eduarda Sprengera z roku 1852. Kazateľnica, ikonostas, krstiteľnica, obraz svätej Barbory pochádza z druhej polovice 18. storočia, obraz Mikuláša z polovice 19. storočia.
Na ľavej strane je znázornené oslobodenie Viedne po Druhom tureckom obliehaní v roku 1683, na ktorom sa zúčastnili aj ukrajinskí kozáci. Dnes je to ukrajinský kostol a hlavný kostol gréckokatolíckej cirkvi v Rakúsku a centrálny kostol pre ostatných byzantských veriacich v Rakúsku.
Barbarakirche
Barbarakirche
17 DOMINIKANERKIRCHE (St. Maria Rotunda)
Dominikánov pozval do Viedne vojvoda Leopold VI. v roku 1226. Pôvodná románska kaplnka pri Stubentor bola zničená ohňom. Na konci 13. storočia, bol postavený väčší kostol v gotickom štýle, ktorý bol zničený tureckým obliehaním okolo roku 1529. Dnešnú podobu získal kostol v rokoch 1630-1634. Fasáda a kupola sú postavené v rokoch 1666 a 1674. Po odstránení mestského opevnenia boli dostavané dve veže na východnej fasáde. Okolo roku 1839 vznikol hlavný oltár od Karla Rösnera. Vzácny je pozlátený organ z 18. storočia a baroková kazateľnica od Mathiasa Steinla. Kostol má titul "Basilica minor".
Dominikanerkirche
Dominikaner kloster
18 GUTENBERGOV POMNÍK
Gutenbergova bronzová socha od Hansa Bitterlicha bola inštalovaná v roku 1900 na 500 ročné výročie začatia tlače kníh vo Viedni. Autorom mramorového podstavca je architekt Max Fabiani, žiak Otto Wagnera. Jeho najznámejšie dielo vo Viedni je budova Uranie. Na zadnej strane podstavca je erb kníhtlačiarov.
Johann Gutenberg
19 FIGLMÜLLER Reštaurácia
Počas prehliadky prídeme na dvoch miestach, na ulici Bäckerstraße a Wollzeile k "domovu rezňov" reštaurácii Figlmüller. Reštaurácia založená v roku 1905 je známa "Najslávnejšími rezňami vo Viedni". Rezeň* váži v surovom stave 250 g a svojim priemerom okolo 30 cm zakryje celý tanier.
Porcia je tak veľká, že ju odporúčam pre dvoch. Vhodné je zarezervovať si miesto dopredu, lebo niekedy je potrebné stáť v rade a počkať kým sa uvoľní miesto. Na stránke reštaurácie je aj recept.
Z ulice Bäckerstraße na ulicu Wollzeile sa dostaneme keď pred Gutenbergovou sochou odbočíme vľavo do podchodu "Zum Figlmüller".
*Na Wollzeile podávajú bravčový rezeň, na Bäckerstraße si môžete objednať bravčový rezeň, alebo aj originálny viedenský teľací rezeň.
Figlmüller
20 MOZARTHAUS (Figaro Haus)
Považovaný za hlavný pamätník Wolfganga Amadea Mozarta vo Viedni. Tu prežil v období od septembra 1784 do Apríla 1787 najšťastnejšie obdobie svojho života a je jediným jeho zachovaným príbytkom. Predstaví návštevníkom život a dielo nezabudnuteľného komponistu. Rozsiahla prezentácia prináša najvýznamnejšie diela a obdobia životnej dráhy Mozarta. V centre pozornosti sú jeho roky strávené vo Viedni, ktoré tvoria vrchol jeho skladateľskej tvorby.

Mozart strávil vo Viedni posledných desať rokov svojho života, v ktorom vznikla väčšina jeho veľkých diel. S jeho menom sa spája vo Viedni približne 50 adries a v meste má 14 pamätných tabúľ. Najznámejšie Mozartove pamätníky vo Viedni:
Mozarthaus, Haus der Musik  (45), Mozartov pomník v Burggarten  (41), Collaltopalais  (26), Mozartova fontána na Mozartplatz, dom na Rauhensteigasse 8, kde Mozart zomrel.


Mozart mal svadbu v Dóme sv. Štefana a tu aj bolo 6. decembra 1791 vystavené jeho mŕtve telo v Krížovej kaplnke (Kruzifixkapelle) na vonkajšej severnej strane dómu. Bol pochovaný v masovom hrobe* na Sankt Marxer Friedhof. Neskoršie bol masový hrob zrušený. Mozartov pomník stojí približne na mieste masového hrobu, čiže na tomto mieste bol pochovaný, ale nie je to jeho hrob.


*V tých časoch sa pochovávalo podľa nariadenia cisára Jozefa II. do šachtového hrobu pre 6 osôb, bez truhly, z dôvodu, že cisár nemal rád drahé, okázalé pohreby a z dôvodu úspory miesta. Na hrobe okrem kríža nemohlo byť nič, ani pomník, ani kvety. Ako taký pohreb prebiehal naturalisticky zobrazil Forman vo filme Amadeus (smútočný sprievod po Stubentor, vyklopenie do hrobu, zasypanie vápnom).

W. A. Mozart
Mozarthaus
Mozart vo Viedni
21 FRANZISKANERKIRCHE Františkánsky kostol
Zasvätený je sv. Hieronymusovi. Františkáni mali od roku 1451 v inej časti Viedne kláštor, ktorý bol zničený v roku 1529. V roku 1589 im mesto Viedeň prenechalo prázdny kláštor Magdalenitiek, ktorý bol postavený v rokoch 1383 až 1387. Kostol bol dokončený v roku 1607, dizajn interiéru bol dokončený až v roku 1720, kláštor bol dokončený v roku 1630. Kostol bol postavený v štýle juhonemeckej renesancie s prvkami gotiky. Barokový štýl mu vtisol staviteľ Jezuitského kostola Andrea Pozzo. V roku 1707 vytvoril veľkolepý hlavný oltár v tvare triumfálneho oblúka. Predná časť je sochársky tvarovaná, zatiaľ čo stĺpy, architektúra, kopula a mraky sú namaľované na plátne.
Cenná je drevená plastika "Madona s dieťaťom" ako aj najstarší hrajúci organ vo Viedni z roku 1642 Wöckerl-organ*. V krypte pod kostolom je niekoľko mumifikovaných tiel.

Na námestí oproti kostolu stojí Mojžišova studňa zhotovená v roku 1798 podľa návrhu Johanna Martina Fischera. Pôvodne bola socha z olova od konca 19. stor. je z bronzu. Plastika na podstavci zobrazuje pijúcich židov.

*jeho starší brat z roku 1633 je v kostole sv. Juraja v Šoporni. Je to najstarší organ v strednej Európe.
Franziskanerkirche
Franziskanerkirche
Wöckerl-organ
22 DEUTSCHORDENSKIRCHE kostol Rádu nemeckých rytierov
So zaujímavým priečelím obráteným do ulice. Z pôvodného kostola sa zachovala zvonica z 13. storočia. Po niekoľkých mestských požiaroch bola hlavná loď viac krát prestavaná.
Vzácny gotický krídlový oltár pochádza z holandského mesta Mechelen. Bol zhotovený v r. 1520 pre kostol Panny Márie v Gdansku, vo Viedni je od roku 1864. Oltárny obraz z roku 1667 namaľoval Tobias Pock.
Deutschordenhaus (Dom nemeckých rytierov) nachádza sa hneď vedľa kostola. Od roku 1832 je tu hlavné sídlo veľmajstra rádu. V ňom je sprístupnená Klenotnica Rádu nemeckých rytierov (Schatzkammer des Deutschen Ordens). Je to unikátna zbierka, ktorú po stáročia zhromažďovali členovia rádu.
Rád nemeckých rytierov bol stredoveký rytiersky rád, ktorý vznikol počas tretej križiackej výpravy do Svätej zeme. V stredoveku patril medzi najznámejšie rytierske rády a hoci je jeho história bohatá na mocenské intrigy a krvavé boje dnes už je len čisto rehoľným rádom, s poslaním pomáhať chorým ľuďom.
Deutschordenskirche
Klenotnica
Rád nemeckých rytierov
Od Stephansplatzu - pokračovanie   25 - 50
25 GRABEN (Priekopa)
Rušná ulica na mieste priekopy rímskeho tábora Vindobona. Spolu s ulicou Kohlmarkt a Kärntnerstrasse tvoria súvislú pešiu zónu označovanú ako "zlaté U". Sú tu luxusné obchody rôznych svetových značiek.
Na ulici sú dve podobné studne (Leopoldsbrunnen) Leopoldova a (Josefsbrunnen) Jozefova. Pri Jozefovej studni je WC v secesnom štýle považované za jedno z najkrajších verejných WC na svete.

Pestsäule (Morový stĺp)
Barokové dielo, mohutný, 21 m vysoký morový stĺp svätej Trojice je dominantou ulice. Stĺp dal postaviť cisár Leopold I. ako výraz vďaky za koniec veľkej morovej nákazy v roku 1679, ktorá si vyžiadala život 100 000 Viedenčanov. Pomník je dielom viacerých popredných umelcov Viedne. Kľačiaca postava s mečom je Leopold I. Stĺp bol vysvätený v roku 1693, ale celkom dokončený bol až nasledujúci rok. Bol to prvý morový stĺp a stal sa tak inšpiráciou pre mnohé ďalšie.

Peterskirche (kostol sv. Petra)
Cez krátku uličku v severnom rade, približne v strede ulice uvidíme na malom námestí Petersplatz barokovú fasádu kostola sv. Petra. Je to druhý najstarší a jeden z najkraších kostolov vo Viedni a pravdepodobne stojí na mieste, na ktorom kedysi stál kresťanský kostol už v čase rímskej Vindobony. Prvá písomná zmienka je z roku 1137. Po viacerých stredovekých prestavbách kostol vyhorel v roku 1661.
Okolo roku 1701 sa z iniciatívy cisára Leopolda I. začal stavať súčasný kostol. Dokončený bol v roku 1732. Tvorcovia sa čiastočne inšpirovali kostolom sv. Petra v Ríme. Má bohatú barokovú výzdobu, najvzácnejšia pamiatka – stropná freska od J. M. Rottmayera (1713-14) vypĺňa mohutnú kupolu a zobrazuje korunováciu Márie od Najsvätejšej Trojice. Bohato zdobený rokokový organ od Matiáša Steinla (2175 píšťal, 3 manuálov, 34 registrov) patrí k najkrajším v Rakúsku.
Počas vianočných trhov výstava betlehemov.
Kostol bol vzorom pre Trojičný kostol v Bratislave.
Na rohu budovy oproti kostolu vľavo je Masarykova pamätná tabuľa.

Cafe Hawelka
V južnom rade vo vedľajšej Dorotheergasse je veľmi známa kaviareň, ktorú navštevovali svetoznáme osobnosti.

Palais Eskeles
Nachádza sa na Dorotheergasse za kaviarňou Hawelka, na druhej strane ulice. Židovské múzeum založené už v roku 1896 ako prvé na svete. Medzi exponátmi sú aj vzácne predmety zachránené zo zničených synagóg v roku 1938.

Time Travel (Magická cesta históriou Viedne)
V južnom rade, vo vedľajšej Habsburgergasse, sa môžeme zoznámiť na ploche 1 300 m² a na siedmych multimediálnych stanovištiach s viac ako 2 000 ročnou históriou Viedne.

Secesné záchody
Na konci Graben sa nachádza prvé podzemné WC vo Viedni. Boli postavené v secesnom štýle v roku 1905. Sú považované ako jedny z najkraších na svete. Aj keď majú svoju umeleckú hodnotu a boli zaradené ako kultúrna pamiatka sú stále funkčné.

Graben
Morový stĺp
Peterskirche
Peterskirche
Josefsbrunnen
WC
Cafe Hawelka
Cafe Hawelka
Viedeň a jej káva
Palais Eskeles
Time Travel
26 AM HOF
Názov vznikol na základe toho, že pôvodne tu mali hrad Babenbergovci na mieste, kde dnes stoji od roku 1727 Märkleinsche Haus. Teraz je v ňom Feuerwehrmuseum (Hasičské Múzeum), vstupné zdarma. Vpravo od Hasičského Múzea sa nachádza ďalšia zaujímavá budova Bürgerliches Zeughaus (mestská zbrojnica) postavená v roku 1562, neskoršie prestavená v barokovom štýle.

Mariensäule (Mariánsky stĺp)
V rohoch sú znázornené víťazstvá nad drakom (hlad), levom (vojna), hadom (nešťastie) a baziliškom (mor). Pôvodný originál z roku 1647 dal cisár Ferdinand III. počas tridsať ročnej vojny premiestniť do Wernstein am Inn (autor Johann Jacob Pock, spoluautor hlavného oltára v Dóme sv. Štefana ).
Na námestí je kópia, z roku 1667, ktorú z bronzu odlial slávny norimberský kovolejár Baltazár Herold, ktorý dlhší čas pôsobil v Bratislave. Okrem iných zvonov odlial aj najväčší zvon dómu sv. Martina Wederin a aj zvon v pohanskej veži v Dóme sv. Štefana.

Kirche Am Hof alebo Hofkirche (dvorný kostol)
tiež aj Kirche zu den neun Chören der Engel (kostol k deviatim anjelským chórom).
Postavený na prelome 14. a 15. stor., stavba si zachovala pôvodnú gotickú štruktúru. Po požiari v roku 1607 boli bočné lode pristavené v baroku. V baroku sa upravila aj fasáda. Z balkóna udeľoval pápež Pius VI. na Veľkú noc v roku 1782 tradičné požehnanie a v roku 1806 František I. z neho vyhlásil zánik Nemeckého cisárstva ako dôsledok prehratej bitky s Napoleonom pri Slavkove.

Collaltopalais vľavo od kostola sa nachádza budova postavená v roku 1671 v barokovom štýle. V budove v októbri 1762 pred grófom Collaltom a jeho hosťami prvý krát verejne vystúpil vtedy šesť ročný W. A. Mozart so svojou o štyri a pol roka staršou sestrou Marie Annou, prezívanou Nannerl. Túto udalosť primomína pamätná tabuľa z roku 1956.
Budova od roku 2015 patrí Karl Wlaschekovi, ktorý založil v roku 1961 obchodný reťazec BILLA (Billiger Laden).

Türkenkugel (turecká guľa)
Na severe námestia (Am Hof 11) na budove poisťovne Generali, vľavo vedľa vchodu je guľa vystrelená počas druhého obliehania Viedne Turkami v roku 1683. Guľa bola pozlátená a zavesená na kruh. Počas obliehania tu bol hostinec, súčasná budova bola postavená v rokoch 1860-1883. Dom sa podľa gule nazýva Haus Zur goldenen Kugel.

Am Hof
Kirche am Hof
Mariánsky stĺp
Collaltopalais
27 JUDENPLATZ (Židovské námestie)
Námestie v stredoveku bolo centrum židovského geta.

Böhmische Hofkanzlei (Česká dvorná kancelária)

Pamätník rakúskych obetí holokaustu

Jordan-Haus

Misrachi-Haus židovské múzeum, pozri aj Palais Eskeles  (25)

Na dome č. 244 pamätná tabula A. Mozarta, ktorý tu v roku 1783 žil.

Judenplatz
Česká dvorná kancelária
Pamätník holokaustu
Misrachi-Haus
28 ALTES RATHAUS (Stará radnica)
Budovu získala mestská rada už v roku 1316, keď ju panovník zhabal Ottovy Heimovi, účastníkovi vzbury mešťanov proti Habsbugovcom. Radnicou sa stala po rozšírení o susedné domy a stavebným zjednotením v duchu baroka.
Vo dvore radnice je Andromedina fontána od Rafaela Donera.

SALVATORKIRCHE (tiež Salvatorkapelle)
Nachádza sa v zadnej časti komplexu budov Starej radnice (ulica Salvatorgasse). Bola postavená v renesančnom štýle v 14. storočí. Umelecky veľmi hodnotný je renesančný portál z roku 1515. Je to jedna z mála renesančných, verejne prístupných, pamiatok vo Viedni. Viď aj Stallburg  (35). V roku 1871 ju prevzala Starokatolícka cirkev. Dovtedy slúžila ako kaplnka radnice.

Stará radnica
Sankt Salvator
29 MARIA AM GESTADE (kostol Panny Márie na brehu)
Kostol dunajských lodníkov, "český kostol" aj české omše.
Názov je odvodený od toho, že pôvodne stál na strmom brehu jedného z ramien Dunaja. Bol postavený pred rokom 1158. Ako základy poslúžili zvyšky rímskeho opevnenia. Patrí k najkrajším gotickým stavbám vo Viedni. Jedinečný je súbor farebných okenných tabúľ zo 14. stor. Gotická, bohato zdobená 7-hranná veža vysoká 55 m je ukončená bohato zdobenou gotickou helmicou, ktorá je najkrajšie gotické dielo vo Viedni. Údajne, keď svietila slúžila ako maják pre dunajských lodníkov. Od roku 1820 patrí redemptoristom.
Tu sa uchovávajú ako relikvia pozostatky patróna mesta Viedne (ale aj patrón pekárov) sv. Klementa Maria Hofbauera (narodil sa Tasoviciach, na Morave). Považovaný za veľkú osobnosť v histórii Európy, pretože ovplyvnil Viedenský kongres a pričinil sa o zrušenie jozefínskych dekrétov, ktoré potlačovali rímskokatolícku cirkev  (34). Pápežom Pius X. ho vyhlásil za svätého v roku 1909.
Pôsobil aj v Minoritenkirche  (32) a Ursulinenkirche  (45).
Veža kostola bola pravdepodobne vzorom pre vežu františkánskeho kostola Zvestovania Pána v Bratislave, ktorá je teraz v Sade Janka Kráľa.
Maria am Gestade
Maria am Gestade
30 FREYUNG
Najväčšie námestie v starom meste. Jeho názov súvisí s tým, že Škótsky kláštor bol oslobodený od mestskej súdnej moci. Námestie obklopuje viac pekných palácov.

Austriabrunen (Rakúská studňa)
Bronzové sochy z roku 1846 sú alegóriou na štyri hlavné rieky rakúskej monarchie – Dunaj, Labe, Visla a Pád.

Schottenkirche Škótsky kostol
V roku 1155 povolal Babenberský vojvoda Fridrich II. Jasomirgott írskych* benediktínov z ich nemeckého strediska v Regensburgu a usídlil ich mimo opevnenia v blízkosti svojho nového dvora v meste. Kostol postavili v roku 1200 ako románsku baziliku. Prešiel mnohými prestavbami a dnešnú klasicistickú podobu získal v 19. storočí.

Schottenstift Škótsky kostol kláštor
Benediktínsky kláštor založený okolo 1155, najstarší kláštor vo Viedni. V múzeu kláštora je obrazáreň s cennými gotickými a barokovými obrazmi. Predovšetkým súbor maľovaný oltárnych tabúľ z krídlového gotického "Škótskeho oltára" z roku 1470, od neznámeho autora. Zvláštnu pozornosť si zaslúži obraz Útek z Egypta, kde je zobrazený dobový pohľad na Viedeň z roku 1469. Z pôvodných 24 tabúľ zostalo 21, z toho niektoré sú uložené v galérii Belvedér.

* Prečo Škótsky kostol keď mnísi boli Íri?
"Scotia Maior" bol pôvodný rímsky názov pre Írsko. Škótsko sa volalo "Scotia Minor". Tieto názvy pretrvávali až do 11. storočia. Preto Škótsky kostol a Škótsky kláštor.

Palais Harrach (Harachov palác)
Palác bol postavený na konci 17. storočia, na mieste budovy zničenej požiarom. Reprezentačné barokové schodište z červeného mramoru. Harachovci zhromaždili umeleckú zbierku, ktorá vo svojej dobe patrila k najväčším na svete. Dnes sú zbierky slávnej Harachovej obrazárne uložené v Umeleckohistorickom múzeu na Maria-Theresien-Platz  (39).

Palais Kinsky (Kinského palác)
Jeden z najkrajších barokových palácov vo Viedni, bol postavený v roku 1546. Bohato členená fasáda so sochami od neznámeho autora. Reprezentačné schodište zdobia mramorové sochy a freska.

Bank Austria Kunstforum
Je prvý súkromný výstavný dom v Rakúsku. Meno dostal podľa najväčšieho sponzora. Budova postavená v rokoch 1914-1921 pre rakúsku banku Creditanstalt. Začiatkom 90. rokov prestavaná na výstavnú sieň. Prezentujú sa tu výstavy zamerané predovšetkým na klasickú modernu a súčasných avantgardných maliarov. Ročne výstavu navštívi približne 250 000 ľudí.

Freyung
Schottenkirche
Schottenstift
Škótsky oltár
Palais Kinsky
Palais Kinsky
Palais Harrach
Kunstforum
Austriabrunnen
Fridrich II. Babenberský
31 PALAIS FERSTEL (Ferstelov palác)
Pôvodne Rakúsko-Uhorská banka v renesančnom štýle. Budova dostala meno po svojom tvorcovi Heinrichovi Ferstelovi  (38),  (53). Do paláca môžeme prejsť z námestia Freyung cez pasáž (vľavo od Harachovho paláca) s luxusnými obchodmi s fontánou so sochou dunajskej víly.

Cafe Central
Nachádza sa v paláci na prízemí, patrí k najznámejším kaviarňam Viedne. Stala miestom stretnutí viedenských intelektuálov, spisovateľov iných známych osobností, napr. Franz Kafka, Stefan Zweig, Sigmund Freud, Adolf Loos ale aj J. V. Stalin a Lev Bronstein (neskoršie Trockij). Bronstein vo Viedni založil noviny Prawda.
Návštevníci mali na čítanie k dispozícii 250 časopisov v 22 rečiach.

Palais Ferstel
Palais Ferstel
Heinrich Ferstel
Cafe Central
32 MINORITENKIRCHE (kostol minoritov, tiež kostol Panny Márie Snežnej)
Dnes "taliansky kostol", stojí uprostred Minoritenplatz (Minoritského námestia).
Keď sa vojvoda Leopold VI. Babenberg vracal z križiackej výpravy, požiadal cestou minoritov z Assisi, aby vo Viedni založili kláštor. V roku 1250 bol kostol dokončený, ale o 25 rokov neskôr ho zničil požiar. Po zničujúcom požiari položil v roku 1276 český kráľ Přemysl Otakar II. základný kameň nového kostola. Po prehratej bitke na Moravskom poli v roku 1278 bolo v kostole 30 týždňov verejne vystavené nabalzamované telo zabitého Přemysla Otakara II. Bol pochovaný až po uplynutí pápežskej kliatby v roku 1279. Jeho srdce bolo pochované v pôvodnej Katarínskej kaplnke. V priebehu rokov sa srdce stratilo.
V kostole je mozaika, ktorá je vernou kópiu najznámejšej nástennej maľby na svete Posledná večera od Leonarda da Vinciho. Na rozdiel od originálu je to mozaika. Jej veľkosť je 9,2 × 4,5 m a váži 20 t. Mozaiku zhotovil na objednávku Napoleona Bonaparta talian Giacomo Raffaelli. Použil vyše 120 tisíc kamienkov a trvalo mu to osem rokov. Mozaika bola dokončená v roku 1814, v čase, keď už bol Napoleon v nemilosti a svoju objednávku si už nemohol dovoliť. Jeho svokor, rakúsky cisár František II., ju zakúpil pre palác Belvedere, avšak mozaika bola príliš veľká pre tamojšie komnaty. Jeho následník Ferdinand I. ju potom v roku 1847 daroval minoritom.
Pomník talianskeho básnika, hudobného skladateľa a libretistu Pietra Metastasia. Na reliéfe pápež Pius IV. žehná umierajúcemu básnikovi, čomu sa prizerajú traja hudobní skladatelia - Salieri, Mozart (utiera si slzu) a Haydn.
Rodinná madona na stĺpe z farebného kameňa – jedna z najkrajších gotických sôch tohto typu vo Viedni. Zaujímavé je, že bola pred 2. svetovou vojnou premiestnená do Stephansdomu, akoby zázrakom prežila zničujúci požiar katedrály na konci vojny, a potom sa v roku 1964 vrátila do Minoritského kostola.
Pred kostolom busta Klementa Maria Hofbauera, ktorý tu pôsobil v rokoch 1808-1813 pri svojom návrate do Viedne. Tu aj celebroval 9. 3. 1820 svoju poslednú omšu.
Minoritenkirche
Minoritenkirche
Panna Mária Snežná
33 MICHAELERPLATZ (Michalské námestie)
Bolo pôvodne navrhované ako barokové centrum Viedne. Meno dostalo podľa kostola sv. Michala.

Hofburg Michaelertrakt. Popis Hofburgu viď.  (35)

Michaelkirche kostol svätého Michala.
Patrí k najstarším a najzaujímavejším kostolom vo Viedni. Pôvodný románsky kostol vysvätený v roku 1221 dostal v 14. storočí gotickú podobu, ale niektoré románske prvky boli zachované. Rozmerný oltár z rokov 1781-1782 predstavuje prvé veľké cirkevné dielo v štýle klasicizmu vo Viedni. Ku kostolu patrí kláštor zo 17. storočia.
Päť dní po Mozartovej smrti tu zaznela prvý krát jeho nedokončená skladba Requiem D-mol. Je to zádušná omša pre sóla, zbor a orchester a patrí medzi najviac rešpektované diela Mozarta. Dielo dokončil Franz Xaver Süssmayr, Mozartov žiak s ktorým už na diele spolupracoval. Vstupné na omšu bolo 12 guldenov.
Katakomby s hrobkami sú prístupné zo sprievodcom.

Looshaus
Modernistickú budovu z roku 1909 navrhol česko-rakúsky architekt Adolf Loos pre obchodný dom Goldman a Salatsch. V Loosovej tvorbe boli ornamenty nahradené čistými líniami a plochami. Tak ako mnoho iných nových stavieb* vo Viedni, aj táto vyvolala veľa vášní a mala veľa odporcov, medzi nich patril aj cisár František Jozef I. a stavba bola dokonca na čas pozastavená. V tej dobe dom prezývali debna hnoja alebo dom bez obočia. Dnes v nej sídli banka Reiffeisen.

Adolf Loos (10. decembra Brno 1870 – 23. augusta 1933 Kalksburg )
Brnenský rodák, priekopník modernej architektúry, propagátor moderného nedekoratívneho tvaru. Predznamenal funkcionalizmus. Novátorsky formuloval pravidlá vnútorného usporiadania priestoru z hľadiska jeho trojrozmernosti. Zaslúžil sa o významný prínos do architektúry vďaka svojim stavbám a teoretickým spisom. Vyvrcholenie jeho teoretických práci sa prejavilo eseji Ornament a zločin z roku 1908.
Vo Viedni má aj iné budovy napr. Múzeum kávy 1899, Americký Bar 1908  (45), Manzove kníhkupectvo 1912 atď. Projektoval aj dom pre známu tanečnicu Jozefínu Bakerovú, ale dom sa nepostavil. Mimochodom Bakerová tancovala aj v kaštieli Oponice.

Rímske vykopávky z čias Vindobony.

Cukráreň Demel
Cisárska cukráreň a známa kaviareň. Nachádza sa na začiatku ulice Kohlmarkt vľavo, asi 70 m od námestia. Ponúka tradičné cukrovinky z čokolády. Pôvodný interiér pochádza z 19. storočia.
Cukráreň viedla do roku 1965 dlhoročný spor s cukrárňou Sacher  (45) o autorstvo Sacherovej torty.

Na rohu budovy na začiatku ulice Kohlmarkt vpravo, je pamätná tabuľa Jozefa Haydna. Tu žil niekoľko rokov od roku 1750.

*napríklad:
Viedenská štátna opera
Dom secesie
Burgtheater - v nápise na priečelí divadla "K. K. HOFBURGTHEATER." je nakonci bodka. Aj táto obyčajná bodka vyvolala hádky.
Urania
Haas-Haus
Kunsthalle Wien
Hundertwaserhaus
Michaelplatz
Michaelerkirche
Michaelerkirche
Looshaus
Rímske vykopávky
Michaelertrakt
Demel
Adolf Loos
34 JOSEFSPLATZ
Harmonické námestie z troch strán obklopené Hofburgom.

Österreichische Nationalbibliothek (Rakúska národná knižnica)
Stavbu pre potreby Dvorskej cisárskej knižnice dokončili v roku 1735. Knižnica uchováva 1 400 000 vzácnych rukopisov, kníh a máp. Nachádza sa tu vzácny rukopis Wiener Genesis zo 6. storočia pochádza pravdepodobne zo Sýrie.
Prunksaal patrí k najkrajším barokovým sálam vo svete. Pod veľkou kopulou sú fresky od Daniela Grana.
Niektoré diela boli naskenované a sú dostupné na internete.
Za vlády Márie Terézie bol jej riaditeľom rodák z Terchovej Adam František Kollár. Druhý Slovák menovaný na tento post bol Jozef Bencúr, ten však po prevzatí dekrétu náhle zomrel.

Augustinerkirche (Augustiánsky kostol)
Kostol a kláštor založil v roku 1327 knieža Fridrich Pekný. Najvýznamnejším dielom je kenotaf (symbolický náhrobok) arcivojvodkyne Márie Kristíny dcéry Márie Terézie a manželky kniežaťa Alberta Sasko Tešínskeho. Predstavuje pyramídu, do ktorej vchádza smútočný sprievod. Dielo vytvoril svetoznámy taliansky sochár Antonio Canova v rokoch 1798–1780. Pochovaná je v kostole Kapucínov.
Pri kaplnke svätého Juraja je prázdna hrobka Leopolda II. a pozlátená hrobka Leopolda Dauna s výjavom bitky pri Kolíne v roku 1757, kde Daun dosiahol slávne víťazstvo nad Prusmi. Za Loretánskou kaplnkou sa nachádza Herzgruft, kde v strieborných urnách odpočíva 54 sŕdc Habsburgovcov z rokov 1618–1878. Posledné srdce tu má uložené František Karel Habsbursko-Lotrinský, otec cisára Františka Josefa I.
Zaujímavé sú aj bohato zdobené kostolné lavice.
Okrem iného tu mali svadbu Mária Terézia a František Lotrinský, Mária Antoinetta a Ľudovít XVI. (v zastúpení), František Jozef I a Alžbeta Bavorská (Sisi).
Vežu kostola z námestia nevidno, ale dobre ju vidieť od Albertiny.

Redoutensaaltrakt (Reduta)
Reduta je verejná budova určená najmä na spoločenské podujatia. Nachádza sa na druhej strane námestia oproti Augustiánskemu kostolu. Má veľkú a malú sálu. Budova bola v roku 1992 poškodená požiarom. Dnes tvorí spolu s knižnicou a Augustiánskym traktom harmonický celok.

Cisár Jozef II. (1741–1790)
Dominantou námestia je bronzová jazdeckú socha cisára Jozefa II. Sochu navrhli sochár Anton Zauner a maliar Friedrich Füger, odhalená bola v roku 1807. Tvorcovia sa inšpirovali slávnou jazdeckou sochou rímskeho cisára Marka Aurélia (121 - 180 n. l.), ktorej kópia sa nachádza na Kapitolskom námestí v Ríme.
Model sochy z roku 1797 teraz stojí v zámockom parku Schönbrunn neďaleko Palmenhausu. Dôležitá bola aj technická realizácia, keďže to bol prvý bronzový odliatok tohto druhu vo Viedni. Dovtedy to vedeli odlievať len francúzske zlievárne. Cisár a kôň boli odliati zvlášť.

Jozef II. bol prvý Habsburg, ktorý má vlastný pamätník postavený na verejne dostupnom mieste. Síce už v roku 1780 vznikla jazdecká socha cisára Františka Štefana I., ale tá bola umiestnená zámockej záhrade. Táto socha sa teraz nachádza v Burggarten.  (41)

Zadávateľom sochy bol cisár František II. (I.), syn Leopolda II., posledný cisár Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Jozef II. bol jeho strýko a keďže nemal potomkov tak ho ako pestún vychovával ako budúceho cisára.

Jozef II. sa pričinil o množstvo reforiem, z ktorých niektoré neskoršie odvolal. Zásadnú zmenu života priniesli Tolerančný patent (zrušil cirkevný monopol katolíckej cirkvi) a Zrušenie nevoľníctva (nevoľníctvo bolo nahradené poddanstvom). Vyhlásil nemčinu namiesto dovtedajšej latinčiny za úradný jazyk rakúskej monarchie. Zrušil aj množstvo cirkevných rádov a 738 rádových kláštorov, ktoré sa nevenovali charitatívnej, alebo vzdelávacej činnosti. Napríklad aj kláštor sv. Kataríny (Katarínka).

Palác Pallavicini
Postavil v roku 1784 Johann Ferdinand Hetzendorf von Hohenberg (aj Gloriette v Schönbrunne) v neoklasickom štýle. Vnútorné priestory sú bohato pozlátené a zdobené štukovou škálou, krišťálovými lustrami a zrkadlami. Parkety sú vyrobené z drahých drevín. Karyatidy po oboch stranách vchodu vytvoril Anton Zauner.
Od roku 1842 je palác vo vlastníctve rodiny Pallavicini.

Josefsplatz
Knižnica
Knižnica
Augustinerkirche
Augustinerkirche
Palác Pallavicini
Jozef II.
Mária Kristína
František II. (I.)
35 HOFBURG
Bývalá rezidencia Habsburgovcov, vládcov Rakúsko-Uhorska. Rozsiahly komplex budov, ktorý bola asi 600 rokov panovníckym sídlom a z toho asi 250 rokov rezidenciou nemeckých kráľov a cisárov. Rozdiel medzi najstaršou a najmladšou časťou je viac ako 500 rokov. Každý pnovník a snažil zanechať nejaké dielo. Vystriedalo sa tu množstvo architektov, architektonických štýlov, či slohov.

Michalský trakt
Vstup do Hofburgu z Michaelplatzu je cez bohato zdobenú Michalskú bránu s erbom Habsburgovcov. Brána je lemovaná monumentálnymi súsošiami, ktoré symbolizujú neobmedzenú moc Habsburgovcov. Vľavo je alegória Die Macht zur See (moc na mori), vpravo Die Macht zu Lande (moc na zemy). V pravej časti je (Reichskanzlertrakt), nachádzajú sa tu verejnosti sprístupnené Kaiserappartements (Cisárske apartmány) kde býval cisársky pár František Jozef I. a Alžbeta Bavorská (Sisi), ako aj Sisi múzeum a strieborná klenotnica.

In der Burg (Innerer Burgplatz)
Po prejdení cez Michalský trakt je vpravo na priestrannom dvore socha cisára Františka II. (I.) (1768–1835), postavená v rokoch 1843–1846. Ako František II. bol v rokoch 1792-1806 cisárom Svätej rímskej ríše, ako František I. bol od roku 1804 cisárom rakúska.
Rímska ríša bola zrušená v roku 1806, po založení Rýnskeho spolku Napoleonom Bonaparte po víťaznej bitke pri Slavkove.

Spanischen Hofreitschule (Španielska dvorná jazdecká škola)
Nachádza sa v ľavej časti Michalského traktu v budove Winterreitschule (Zimná jazdecká škola). Postavili ju v rokoch 1729–1735 za cisára Karola VI. Vo vnútri je veľký, barokový, biely jazdecký sál s rozmermi 56 × 18 m, kde sa konajú predstavenia jazdeckej školy, ktoré patria k najväčším atrakciám Viedne. Vchod je z Michalského traktu.
Jazdeckú školu založil v roku 1572 otec Márie Terézie cisár Karol VI. Je to jediná inštitúcia na svete, kde sa v nezmenenej podobe ochraňuje a pestuje vysoká škola jazdeckého umenia od renesancie až po dnešok. Lipican bol vyšľachtený pre cisára, je to kôň kráľov a kráľ koní. Lipicany boli pre Habsburgovcov vášňou, ktorá sa prenášala z cisára na cisára. Tu môžeme vidieť jedinečné vystúpenie lipicanov v najkrajšej jazdiarni na svete.
Predstavenia bývajú nepravidelne cez víkendy. Lístky stoja* podľa miesta a programu od 25 (na státie) do 217 (galaprogram) Euro. Lacnejšie sú ranné tréningy 10:00–12:00, 15 €. Je možná aj prehliadka školy a stajní so sprievodcom.
Lipicany na Slovensku sa chovajú v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach.

* rok 2016

Stallburg
Samostatná budova je traktom spojená s Winterreitschule. Dal ho postaviť cisár Ferdinand I. v prvej polovici 16. storočia pre svojho syna Maximiliána II. Pôvodne to bol renesančný zámok, ale od čias cisára Karola VI. však jeho prízemie využívali ako stajňu cisárových osobných koní. Nádvorie uzatvára budova s krásnymi arkádami. Patria medzi najkrajšie renesančné pamiatky v Rakúsku. Dnes sa tu nachádzajú stajne jazdeckej školy a Lipizzaner Museum (Múzeum lipicanov) venované histórii tohto ušľachtilého plemena.

Švajčiarsky dvor
Najstaršia časť hradu. Prvá zmienka o hrade na tomto mieste pochádza z roku 1275. Meno dostal podľa toho, že od roku 1745 Hofburg strážila švajčiarska garda (fungovala zvlášť v 18. storočí na panovníckych dvoroch po celej Európe). Do dvora sa vchádza cez Švajčiarsku bránu.
Pôvodne bol objekt starovekou pevnosťou (Alte Burg), v 16. storočí prebudovaný na renesančný palác.
Klenotnica
Najvýznamnejšia zbierka skvostov na svete, má svoj pôvod v súkromnej klenotnici Habsburgovcov. Delí sa na cirkevnú a svetskú klenotnicu. Mimo iného je tu aj zlatá rakúska cisárska koruna, ktorú si dal vyhotoviť Rudolf II. Korunu zhotovil v roku 1602 v pražských dielňach antverpský zlatník Jan Vermeyen, ktorý bol najvýznamnejší zlatník svojej doby.
Hofburgkapelle (hradná kaplnka)
Pravdepodobne okolo roku 1287/88 Albrecht I. postavil neskoro románsku kaplnku, o ktorej je prvá písomná zmienka z roku 1296. V priebeho rokov bola niekoľkrát prestavovaná a rozšírená. Na bočnom oltári je vzácna drevená plastika Madona a dieťaťom z 15. storočia.
Cisár Maximilian I. založil v roku 1498 súbor Hofmusikkapelle. Medzi členmi boli aj Haydn a Schubert. V jeho tradíciách pokračuje Viedenská filharmónia a svetoznámy Viedenský chlapčenský zbor (Wiener Sängerknaben). V Hofburgkapelle vystupujú každú nedeľu počas omše od septembra do júna.

Schody veľvyslancov
Po týchto schodoch prešiel každý veľvyslanec keď niesol poverovacie listiny.

Neue Burg
Veľká, polkruhová budova, najnovšia časť hradu. Stavbu dokončili v roku 1913.
Sú tu výstavné priestory: časť expozície umeleckohistorického múzea, Efezské múzeum, zbierka starožitných hudobných nástrojov, zbierka dvorného lovu a zbrojnica (dobové zbrane a brnenia), etnografické múzeum.
Z balkóna vyhlásil 15. marca 1938 Hitler pripojenie (Anschluss) Rakúska k Nemeckej ríši. Odhaduje sa, že mal okolo milióna poslucháčov.

Heldenplatz
Bronzové jazdecké sochy vojvodcov princa Eugena Savojského a arcivojvodu Karola. Pomník je zaujímavý aj po technickej stránke, lebo celá váha sochy spočíva len na zadných nohách. Podstavce navrhli E. van der Nüll a A. S. von Sicardsburg z untersberského mramoru.

Princ Eugen Savojský bol rakúsky vojvodca a politik francúzskeho pôvodu, generalissimus vojsk Habsburgovcov a jeden z najväčších vojvodcov na prelome 17. a 18. storočia. Vyznamenal sa hlavne v bojoch proti Turkom  (50). Pomník odhalil v roku 1865 cisár František Jozef I.

Arcivojvoda Karol (Ľudovít Rakúsko-Tešínsky). Po prvýkrát uštedril Napoleonovi porážku v bitke pri Asperne v máji roku 1809. V Habsburgských dejinách sa táto bitka značne preceňuje. Napoleon ustúpil hlavne v dôsledku povodní z rozvodneného Dunaja. V júli toho istého roku porazil rakúsku armádu v bitke pri Wagrame. Pomník bol odhalený v roku1858.

Hofburg
Hofburg pamätihodnosti
Michaelertrakt
Cisárske apartmány
Stallburg
Neue Burg
Wiener Sängerknaben
Hofburgkapelle
Wiener Sängerknaben
Klenotnica
Klenotnica
Heldenplatz
Jazdecká škola
Jazdecká škola
Lipicany
Múzeum lipicanov
František II. (I.)
Svätá rímska ríša
František Jozef I.
Karol Rakúsko-Tešínsky
Alžbeta Bavorská (Sisi)
36 VOLKSGARTEN (Ľudová záhrada)
Vznikla v roku 1809 na mieste mestského opevnenia, ktoré zničili Napoleonovi vojaci.

Pomník cisárovnej Alžbety (Sisi)
Tragická smrť cisárovnej vyvolala silné emócie. V meste vzniklo niekoľko pomníkov, z ktorých najkrajší je vo Volksgarten. Vytvorili ho v secesnom štýle v rokoch 1903–1907 architekt Ohman a sochár Bitterlich.

Theseustempel (Theseov chrám)
Napodobenina antického chrámu Thesion v Aténach.

Triton a nymfy
Fontána z roku 1880 od bratislavského rodáka Viktora Tilgnera autora Ganymedovej fontány v Bratislave. Bol jeden z najvýznamnejších predstaviteľov neobaroka vo Viedni, kde má veľa diel, najviac v Burgtheatri. Jeho najlepšie a posledné dielo je Mozartov pomník z roku 1892 v Burggarten.
Dve kópie fontány sa nachádzajú v Bratislave - jedna na nádvorí Slovenskej národnej galérie, druhá na nádvorí Mirbachovho paláca.

Rozárium - cca 270 odrôd

Volksgarten
Rozárium
Pomník Sisi
Theseov chrám
Viktor Tilgner
37 RINGSTRASSE
Hlavný viedenský bulvár je viac ako päť kilometrov dlhá trieda Ringstrasse (ďalej v texte použitý skrátený názov Ring). Bol slávnostne otvorený 1. mája 1865 za účasti panovníka. Je rozdelený na 9 častí a každá má svoj názov. Vznikol na mieste bývalého mestského opevnenia, ktoré obkolesovalo celé historické jadro. Napoleonské vojny ukázali, že hradby sú už nefunkčné a bránia rozvoju mesta.
Vzniklo tu veľa nových budov za účasti najlepších architektov. Typický stavebný štýl Ringu však nepatril do tej doby. Bola to zmes historických štýlov, predovšetkým neorenesancie a klasicizmu. Táto zmes štýlov sa volá "historizmus" alebo Ringstrassestyl.

Ring časť Dr.-Karl-Lueger-Ring smer k nábrežiu Františka Jozefa

Burgtheater (Hradné divadlo)
Je to jedno z popredných svetových divadiel, ktoré je považované za najlepšie divadlo v rámci nemecky hovoriacich krajín. Pôvodné divadlo bolo na Michaelplatz už v časoch Márie Terézie, v roku 1748, ako divadlo „vedľa hradu“.
Nové divadlo bolo postavené v štýle talianskej neskorej renesancie podľa návrhu známeho staviteľa divadiel Gottfrieda Sempera a Karola Hasenauera. Nad hlavným vchodom sa týči socha boha Apolóna. Pod oknami hlavného priečelia upútajú busty slávnych spisovateľov a básnikov. Bohato je zdobený aj interiér,. Stropy sú pokryté freskami od bratov Gustáva a Ernsta Klimtovcov, ako aj od Franza Matscha.
Koncom druhej svetovej vojny bolo divadlo ťažko poškodené, ale v rokoch
1945–1955 ho úplne obnovili.

Liebenbergov pomník
Johann Andreas von Liebenberg bol mestský sudca a starosta Viedne. Pri 2. obliehaní Viedne Turkami organizoval občiansku domobranu. Jeho figúrku môžeme vidieť medzi 8-9 hodinou na hodinách AnkerUhr  (7).

Mölker Bastei (Bastión)
Pôvodne stál vpravo od Liebenbergovho pomníka. Bastión je časť opevnenia v tvare päťuholníka, ktorá je vysunutá pred samotnú hradbu. Pôvodne tu stál bastión postavený na pozemkoch kláštora v Melku, odtiaľ názov Mölker. Teraz tu môžeme vidieť zvyšky zachovaného mestského opevnenia z rokov 1531–1871, ktoré pôvodne stálo na mieste dnešnej Ringu.

Pasqualati-Haus
Budova stojí na rampe bývalého mestského opevnenia. Je to jedna z najznámejších adries Ludwiga van Beethovena počas jeho pobytu vo Viedni. V tomto dome na 4. poschodí viac krát býval v rokoch 1804–1814. Tu skomponoval diela „Fidelio“ a „Pre Elišku“.

Ringstraße
Wiener Stadtmauern
Ringstraße článok
Burgtheater
Burgtheater
Liebenbergov pomník
Mölker Bastei
Pasqualati-Haus
38 RING časť Dr.-Karl-Lueger-Ring smer opačne k parlamentu.

Votivkirche (ďakovný kostol)
Je považovaný za najvýznamnejšiu novogotickú sakrálnu stavbu na svete. Bol postavený ako poďakovanie Bohu za to, že zachránil život cisára Františka Jozefa pri atentáte v roku 1853. Stavbu inicializoval jeho mladší brat Ferdinand Maxmilián (Mexický). Vyzval na verejnú zbierku ako poďakovanie národov monarchie za spásu Františka Jozefa.
Zo 75 projektov od architektov z celej Európy bol vybraný projekt vtedy len 26 ročného Heinricha Ferstela. Dokončili ho po 23 rokoch a vysvätený bol v roku 1879, v deň striebornej svadby cisárskeho páru.
Veže kostola sú vysoké 99 m. Trojloďová bazilika má tri organy (Veľký, Starý, Nový). Okrem nádherných vitráží tu môžeme vidieť vitráž a od roku 1954 aj kópiu obrazu Madony z Guadelupa (Panna Mária Guadalupská) ako spomienka na Ferdinanda Maxmiliána. Nachádza sa tu aj náhrobok-tumba grófa Mikuláša zo Salmu, obrancu Viedne pred Turkami v roku 1529. Náhrobok je významné dielo renesančného umenia.
V múzeu kostola sa nachádza trojkrídlový antverpský oltár. Táto flámska rezbárska práca z polovice alebo druhej polovice 15. storočia s originálnym polychrómom zobrazuje pašiové scény.
Dnes sa kostol používa ako múzeum, organizujú sa tam rôzne výstavy a hudobné podujatia.

Univerzita
Najstaršiu univerzitu v nemecky hovoriacich krajinách založil Rudolf IV, Habsburský v roku 1365. Budova bola postavená v roku 1884, v slávnostnej sieni sú fresky od Gustáva Klimta.

Neues Rathaus (Nová Radnica)
Bola postavená na mieste bývalého vojenského cvičiska v novogotickom štýle podľa vzoru radnice v Bruselu. Starú radnicu nahradila v roku 1883. Na vrchu 98 m vysokej veže radnice stojí železný Rathausman, vysoký 3,5 m, ktorý je jedným zo symbolov mesta. Jeho kópiu môžeme vidieť v Radničnom parku. Radnicu oddeľuje od Ringu Radničný park s mnohými modernými sochami slávnych osobností, napr. Johana Straßa, Josepha Lannera, prezidenta Dr. K. Rennera, starostu a neskôr i prezidenta Th. Kornera a maliara F. Waldmüllera. Hlavnú cestu v parku k radnici lemuje 8 mramorových sôch, ktoré pochádzajú zo zrušeného mosta Elisabethbrücke na Karlovom námestí.
Pred radnicou bývajú časté kultúrne podujatia. Populárne sú vianočné trhy.

Parlament
Rozlohou najväčšia stavba na Ringu. Bol postavený v roku 1884 Helenistickom štýle podľa návrhu architekta Teofila von Hansena čo malo poukazovať na to, že kolískou demokracie je Grécko. Dva sálové domy Poslanecký, (tu zasadá Spolková rada) a Panský (tu zasadá Národná rada) spája bohato zdobená stĺpová sieň. Niekoľko sôch na fasáde vytvoril J. V. Myslbek autor sochy sv. Václava v Prahe.
Pred parlamentom stojí veľkolepá Aténina studňa, ktorej dominuje monumentálna socha Pallas Atény bohyni múdrosti. V pravej ruke drží Niké bohyňu víťazstva. Pri jej nohách sú alegorické postavy hlavných riek mocnárstva: Labe, Vltava, Inn, Dunaj. Zlé jazyky hovoria, že stojí vonku preto, lebo sa bojí vojsť do parlamentu, lebo IQ politikov je všeobecne známe.

Votivkirche
Votivkirche
Mikuláš zo Salmu
Univerzita
Radnica a park
Parlament
39 MARIA-THERESIEN-PLATZ
Pripomína skôr park ako námestie.

Pomník Márie Terézie
Od Kaspara Zumbuscha* je najvýznamnejší pomník Habsburgovcov vo Viedni. Zároveň je to najväčší a najťažší pomník (44 Ton, 20 m výška) na Ringu.
Znázorňuje Máriu Teréziu na tróne. V ľavej ruke drží Pragmatickú sankciu z roku 1713, ktorá umožňuje nastúpiť na trón aj ženám. V rohoch sú jazdecké sochy poľných maršalov: Daun, Khevenhüller, Laudon, Traun.

*ďalšie Zumbuschove pomníky vo Viedni: Beethovenov pomník  (51), arcivojvoda Albrecht  (43), poľný maršal Radetzky  (54).

Prírodovedecké múzeum
V múzeu získate prehľad o dejinách Zeme od hmyzu cez drahokamy, minerály až dinosaury. Skvostom je 29 500 rokov stará a jedenásť centimetrov vysoká „Willendorfská venuša", z vápenca, objavená v roku 1908 v dolnorakúskom Wachau. Patrí k celosvetovo najznámejším archeologickým nálezom.

Umeleckohistorické múzeum
Patrí k najväčším a najvýznamnejším umeleckým zbierkam na svete. Vzniklo zo súkromných zbierok Habsburgov. Obrazáreň uchováva jednu z najvýznamnejších zbierok starého umenia na svete. Môžeme tu obdivovať majstrovské diela svetových maliarov Rubensa, Rembrandta, Dürera, Tiziána, Tintoretta, Raffaela… Okrem obrazov sú tu jedinečné zlatnícke práce, vrcholné diela sochárstva, majstrovské práce zo slonoviny, vzácne hodiny a zložité prístroje najlepších a najznámejších umelcov svojej doby.

Obe múzeá boli postavené koncom 19. storočia, podľa projektov Gottfrieda Sempera a Karla Hasenauera (projektovali aj Hradné divadlo) ako stánok na uschovanie a prezentáciu obrovských zbierok Habsburgovcov.

Tritonen und Najadenbrunnen (studne Triton a Najady)
Uprostred trávnatých plôch sa nachádzajú štyri studne od troch autorov z bieleho cararského mramoru.

Maria-Theresien-Platz
pomník Márie Terézie
Mária Terézia
Prírodovedecké múzeum
Prírodovedecké múzeum
Umeleckohistorické múzeum
Umeleckohistorické múzeum
Willendorfská venuša
40 MUSEUMSQUARTIER (kultúrna štvrť)
Nachádza sa na Museumsplatz. Z námestia Márie Terézie musíme prejsť cez ulicu na opačnú stranu ako je Hofburg. Vľavo od komplexu bodov začína známa Mariahilferstrase.
MuseumsQuartier skrátene MQ, kultúrno-umelecko-múzejný areál s rozlohou 90 000 m² a okolo 60 kultúrnymi zariadeniami patrí medzi 10 najväčších kultúrnych areálov na svete. Je to komplex, v ktorom sa spája kultúra a umenie všetkých období, foriem a tvarov. Predstavuje unikátny projekt spojenia niekoľko múzeí na jednom mieste. Ročne ho navštívi okolo 3,8 milióna ľudí.
Komplex bol otvorený v roku 2001 v bývalých barokových cisárskych stajniach, ale aj moderných budovách. Vonkajšie priestory sú určené na stretávanie sa ľudí a kultúrne podujatia. Na návštevu si musíme vyhradiť viac času ale aj peňazí.
Najznámejšie budovy komplexu sú:

Leopold Museum
Prezentácií rakúskeho umenia moderny vo svete. Leopoldovo múzeum je dnes najnavštevovanejšie múzeum MQ, vzniklo z bývalej súkromnej zbierky umenia manželov Leopoldovcov. Ťažisko spočíva na majstrovských dielach rakúskeho expresionistu Egona Schieleho a osobitne diela Gustava Klimta, najvýznačnejšieho predstaviteľa viedenského umeleckého spolku Secession.
Zbierka je doplnená objektmi z umeleckoremeselných dielní Wiener Werkstätte.

Museum Moderner Kunst (MUMOK)
Sprístupňuje medzinárodnú a rakúsku avantgardu v jej rôznych formách. Okrem iného tu môžeme vidieť diela Andy Warhol, Claes Oldenburg, Pablo Picasso, Yoko Ono. V zbierke je 9 000 diel: maľby, sochy, kresby, grafiky, fotky, videá, filmy, architektúra a nábytok.

Kunsthalle Wien
Výstavná sieň na prezentáciu súčasného a moderného umenia domácich umelcov ako aj umelcov z celého sveta.
Má pobočku na Karlovom námestí.

ZOOM Kindermuseum
Múzeum vo svojich priestoroch podnecuje deti, aby sa pýtali, hrali a skúmali. Počas návštevy preveria všetky svoje zmysly. Delí sa na štayri časti - výstava, ateliér, animovaný film a Oceán, herný a zážitkový priestor
Divadlo pre mladé publikum Dschungel Wien, ponúka celé spektrum múzického umenia pre všetkých ľudí od 0 do 99 rokov.

MuseumsQuartier
MuseumsQuartier
Leopold Museum
MUMOK
Kunsthalle
ZOOM Kindermuseum
41 BURGGARTEN (hradná záhrada)
Vznikla podobne ako Volksgarten na mieste bývalého opevnenia. Táto záhrada bola na rozdiel od Volksgarten vyhradená len pre členov cisárskej rodiny. Od roku 1919 sprístupnená verejnosti. Je tam aj Libanonský céder, tak ako ho vidíme na libanonskej vlajke.

Pomníky

Wolfgang Amadeus Mozart
Z roku 1896 od Viktora Tilgnera. Patrí k najznámejším pomníkom vo Viedni. Táto socha je považovaná za jeho najvýznamnejšie dielo. Figúry na podstavci, zobrazujúce moc Mozartovej hudby, patria štylisticky už do secesie. Socha odhalená deň po Tilgnerovej smrti pôvodne stála na Albertinaplatzi.

cisár František I. Štefan Lotrinský
Manžel Márie Terézie, najstarší pomník na Ringu, vznikol v roku 1780.

cisár František Jozef I.

Palmenhaus (oranžéria)
Na konci parku, postavená v roku 1823 a v roku 1901 prestavená v secesnom štýle. Okrem reštaurácie sa v ňom nachádza Schmetterlinghaus (Dom motýľov), v ktorom voľne poletuje 50 druhov exotických motýľov pri teplote 26 °C a 80% vlhkosťou vzduchu.

Johann Wolfgang Goethe
Hneď ako vyjdeme z parku ocitneme sa pri Goetheho soche v nadživotnej veľkosti z roku 1900. Bronzová socha podľa návrhu Edmunda von Hellmera znázorňuje veľkého nemeckého básnika v kresle. Výška sochy aj s podstavcom z talianskeho grafitu je 5,55 m. Sochu navrhol aj Viktor Tilgner, ale jeho návrh neprešiel. Aj keď Goethe veľa cestoval vo Viedni nikdy nebol.

Friedrich Schiller
Priamo oproti Goetheho pomníku, na protiľahlej strane Ringu, je Schillerplatz (Schillerove námestie) na ktorom je pomník ďalšieho veľkého nemeckého básnika Friedricha Schillera. Pomník bol odhalený v roku 1876. Bol prvý umelec, ktorý má na verejnom priestranstve reprezentatívny pomník. Dovtedy mohli mať pomník len panovníci a vojvodcovia.
Bronzová socha v historickom štýle, zhotovená podľa návrhu Johannesa Schillinga, bola odliata v kráľovskej umeleckej zlievarni. Štyri sediace figúry v rohoch znázorňujú básnikov život od detstva po starobu. Štyri stojace postavy po stranách symbolizujú lyriku, epiku, drámu a vedu.

Burggarten
František I. Štefan Lotrinský
Dom motýľov
Goetheho pomník
Schillerov pomník
42 WIENER STAATSOPER (Viedenská štátna opera)
Viedenská štátna opera v sebe spája dva atribúty: je jednou z najlepších operných scén na svete a zároveň jednou z najkrajších budov na Ringu. Monumentálna budova opery bola plánovaná od roku 1860 ako jedna z prvých stavieb na Ringu, vznikajúcich na priestoroch bývalých mestských hradieb, zbúraných po roku 1857.
Budova bola postavená v rokoch 1863–1869 v štýle francúzskej neorenesancie podľa návrhov dvojice architektov Augusta Sicarda von Sicardsburga a Eduarda van der Nülla*. Opera bola slávnostne otvorená 25. mája 1869, predstavením Mozartovho Dona Giovanniho, za účasti cisára Františka Jozefa I. a jeho manželky – cisárovnej Alžbety. Od tých čias si nepretržite udržiava povesť jednej z najlepších opier vo svete.
V opere sa hrá približne 300 dní v roku. Špičkoví domáci a zahraniční interpreti, viac ako 60 opier a na programe sú aj baletné predstavenia, program sa mení každý deň.
Raz do roka sa zmení javisko a parket Štátnej opery na jednu noc na veľký tanečný parket – pri príležitosti konania svetoznámeho viedenského Plesu v opere.

*Ani jeden z architektov sa nedožil premiéry. Budova opery ako novinka vzbudila u Viedenčanov takú kritiku, že Nüll sa obesil a jeho kolega Sicardsburg dostal o 10 týždňov neskoršie infarkt.
Wiener Staatsoper
Wiener Staatsoper
43 ALBERTINA

Jedna z najväčších a najcennejších grafických zbierok na svete. Zbierku založil vojvoda Albert Sasko-Tešínsky, zať cisárovnej Márie Terézie. Jeho ženou bola štvrtá dcéra Márie Terézie arcivojvodkyňa Mária Kristína.
Začiatky Albertovho intenzívnejšieho záujmu o umenie a zberateľstvo sa spájajú práve s jeho pobytom v Bratislave v rokoch 1766–1780, keď tam pôsobil ako miestodržiteľ Uhorska. V tej dobe sa zbierka nachádzala na Bratislavskom hrade.

Zbierka obsahuje zhruba 50 000 kresieb a akvarelov a skoro 900 000 tlačených grafík od gotiky po súčasnosť. Najznámejšia je Dürerov "Mladý zajac". Nechýbajú diela svetových umelcov - Rembrandt, Leonardo da Vinci, Michelangelo, Rubens, Picasso…
Kolekcia 145 kresieb a akvarelov od Albrechta Dürera pochádza zo slávnej zbierky Rudolfa II., pôvodne sústredená na Pražskom hrade.
Bývajú tu hodnotné výstavy z diel zapožičaných z iných svetových galérií.

Dominantou budovy je vyvýšená terasa (pôvodne Augustinerbastei) nazývaná Albertova rampa, ktorá je od roku 2003 prekrytá 53 m dlhým krídlom tzv. Soravia Wing od Hansa Holleina  (8).
Jazdecká socha na rampe od Kaspara Zumbuscha je arcivojvoda Albrecht. Nie je to zakladateľ zbierky, ale arcivojvoda Albrecht Rakúsko-Tešínsky, syn arcivojvodu Karola, víťaza nad Napoleonom v bitke pri Aspene.
Pod Albertovou rampou je Dunajská studňa. 12 sôch z Carrarského mramoru znázorňujú najväčšie prítoky Dunaja v Habsburskej monarchii.

Albertina
Albertina
Albert Sasko-Tešínsky
Albrecht Dürer
Albrecht Rakúsko-Tešínsky
44 NEUER MARKT
Bývalé trhovisko s múkou a s obilím.

Kapuzinerkirche
(kostol Kapucínov) alebo aj Kirche zur Heiligen Maria von den Engeln.
Postavený v roku 1622. V roku 1633 tu vznikla hrobka (Kapuzinergruft, Kaisergruft) Habsburgovcov.
Miesto posledného odpočinku tu našlo 149 Habsburgov, z toho 12 cisárov a 19 cisárovien, ktorí odpočívajú prevažne v barokových a rokokových sarkofágoch. Najväčší je cínový sarkofág Márie Terézie a jej manžela Františka I. Lotrinského. Spolu s nimi je tu pochovaných aj ich 16 detí. Je tu pochovaná aj manželka Napoleona Bonaparte Mária Lujza. Tradične najviac kvetov býva pri sarkofágu Alžbety Bavorskej (Sisi).

Bola tu pochovaná len jedna jediná osoba, ktorá nepatrila k habsburskému rodu, a to grófka Fuchsová, pestúnka a dvorná dáma, ktorá vychovávala Máriu Teréziu od jej 11 rokov, bola jej dôverníčkou a vernou priateľkou. Posledný pohreb prebehol v roku 2011, kedy zomrel vo svojich 98 rokoch Otto von Habsburg, korunný princ, syn posledného cisára Karola I.

Donnerbrunnen (Providentiabrunnen) studňa prozreteľnosti
Považované za najkrajšie barokové dielo vo Viedni zhotovil v rokoch 1737–1739 Georg Raphael Donner. Bola to prvé sochárke svetské dielo na verejnom priestore vo Viedni.
Socha v strede vodnej nádrže je Providentia (prozreteľnosť). Po obvode nádrže sú štyri barokové sochy, ktorá znázorňujú štvoricu dunajských prítokov Enns (starý muž), March (dospelá žena), Traun (mladík) a Ybbs (mladá nymfa). Pretože postavy boli nahé, v roku 1770 nechala Mária Terézia sochy odstrániť. Na námestí sú bronzové kópie z roku 1873, ktoré lepšie odolávajú poveternostným podmienkam. Olovené originály sa nachádzajú v Belvederi.
Sochár Georg Rafael Donner, prežil v Bratislave 11 najplodnejších rokov svojho života a vytvoril tu svoje vrcholné diela.
V dóme sv. Martina je niekoľko jeho prác, medzi jeho najznámejšie patrí socha Svätý Martin so žobrákom. Vytvoril aj hlavný oltár, ale ten bol v druhej polovici 19. storočia z dôvodu regotizácie zrušený. Rafael Donner má na námestí Schwarzenbergplatz pomník (umiestnený už na Lothringerstr.)

Neuer Markt
Kapuzinerkirche
Donerova studňa
Georg Rafael Donner
Kapucínska krypta
Kapucínska krypta
45 KÄRNTNERSTRASSE (Korutánska ulica)
Najdlhšia ulica "zlatého U". Na tejto legendárnej ulici v centre mesta je najvyššia koncentrácia obchodov s luxusným tovarom. Nachádzajú sa tu aj honosné hotely a paláce.

Malteserkirche (Maltézky kostol, tiež aj kostol Johanidov)
V záplave obchodov nenápadná budova postavená v 15. storočí, na mieste staršej sakrálnej stavby. Môžeme tu vidieť prvky gotiky, baroka a klasicizmu. Pre dobrú akustiku sa využíva na koncerty vážnej hudby.

Hotel Sacher
Nárožná budova v štýle biedermeier na konci ulice. Zakladateľ a majiteľ hotela Eduard Sacher (syn Franza Sachera, ktorý vynašiel svetoznámu Sacherovu tortu), sa narodil v Želiezovciach na Slovensku.
Po otvorení opery na Ringu bola budova starého divadla na predaj. Podnikavý Sacher budovu kúpil a urobil z nej svetoznámy luxusný hotel. V kaviarni hotela je možné si kúpiť známu Sacherovu tortu.
Po dlhoročnom spore s cukrárňou Demel  (33) získali autorstvo na recept Sacherovej torty.
Teraz je rozdiel medzi tortami len ten, že sa vrstva marmelády u Sachera nachádza v strede torty a u Demela je pod čokoládovou polevou.
Boli tu ubytované známe osobnosti napr. John F. Kennedy, John Lennon s Yoko Ono, anglická kráľovná Alžbeta II či francúzsky herec J. P. Belmondo.
Na konci ulice opäť prídeme k opere.


Ulice susediace s Korutánskou ulicou, orientácia od Stephansdomu.

vpravo Kärntner Durchgang
Americký bar (Loosbar) od Adolfa Loosa.

vľavo Himmelpfortgasse
Winterpalais (Stadtpalais) Prinz Eugen (Zimný palác princa Eugena)
Slúži ako nový výstavný priestor zámockého areálu Belveder. Barokový skvost, ktorý slúžil na bývanie i reprezentačné účely, si nechal postaviť Eugen Savojský koncom 17. storočia.

vľavo Johannesgasse
Ursulinenkirche (kostol sv. Uršule)
Okolo roku 1660 povolala cisárovná Eleonóra, vdova Ferdinanda III. ženský rád uršulínok. Uršulínky sa zaoberali výchovou dievčat a žien a na Slovensku založili prvé ženské školy.
Kostol bol postavený v rokoch 1665-1675, má bohatú barokovú štukovú výzdobu. Hlavný oltár a bočné oltáre sú v klasicistickom štýle. V roku 1813 bol Klementa Maria Hofbauer viedenským arcibiskupom Zigmundom von Hohenwartom vymenovaný za rektora kostola sv. Uršule a spovedníkom uršulínok. Tento úrad vykonával až do svojej smrti.
Kostol a priľahlý kláštor tvorilo 8 budov. V roku 1960 Rakúska republika odkúpila časť budov a zriadila školu Universität für Musik und darstellende Kunst Wien (Univerzita hudobných a dramatických umení vo Viedni).

vľavo Annagasse
Haus der Musik (Dom hudby)
Lahôdka pre všetkých milovníkov hudby. Moderné interaktívne múzeum zážitkov vás pozýva zažiť hudbu v celom svojom rozsahu. Dokonca si môžete pozrieť ako možno bude vyzerať hudba v budúcnosti. Niektoré nástroje si môžete aj vyskúšať. Na štyroch poschodiach si môžete pozrieť Viedenskú filharmóniu, sonosféru (vlastnosti hudby a zvuku), hudobných skladateľov a futursféru (hudba budúcnosti).
Je to nárožná budova a vchod je z ulice Seilerstätte.

Korutánska ulica
Maltézky kostol
Hotel Sacher
Hotel Sacher
Sacherova torta
Americký bar
Zimný palác
kostol sv. Uršule
Dom hudby
Dom hudby
46 HOTEL IMPERIAL
Jediný zachovaný c. a k. hotel vo Viedni. Navštevujú ho vznešení hostia z celého sveta.
Hotel Imperial
Hotel Imperial
47 KARLSPLATZ
Vzhľadom k svojej polohe frekventované námestie. Pôvodne tu pretekala rieka Wien (tiež Wienfluss), ktorá bola na prelome 19. storočia prekrytá.
Súčasťou námestia je Resselpark v ktorom je umiestnený pomník Jozefa Ressela, vynálezcu lodnej skrutky. Prvé funkčné modely skrutky sú umiestnené v Technickom múzeu vo Viedni. Na námestí sídli aj technická univerzita.
Z námestia sa najstarším podchodom vo Viedni môžeme dostať k opere alebo aj k Domu secesie.

Karlskirche (kostol Karola Boromejského)
Najkrajší a najzaujímavejší barokový kostol severne od Álp. Po dóme svätého Štefana najvýznamnejší kostol vo Viedni. Dal ho postaviť cisár Karol IV. otec Márie Terézie po skončení morovej epidémie v roku 1713 svojmu patrónovi svätému Karolovi Boromejskému. Pred centrálnou časťou s kopulou stoja dva mohutné stĺpy, symboly cisárskej moci. Stĺpy sa volajú Vytrvalosť a Odvaha, vo vnútri stĺpov je točité schodište. Vo vnútri veľkolepá výzdoba od barokových majstrov. Hlavný štukový oltár vytvoril pražský sochár Ferdinand Maxmilián Brokoff. Stropná freska pod kopulou je od J. M. Rottmayera.
Pred kostolom je oválny bazén s plastikou "Horské oblúky". Vo vode sa zrkadlí fasáda kostola.

Wien Museum Karlsplatz múzeum mesta Viedne
Tu môžete spoznať dejiny Viedne od prvého osídlenia, cez rímsky tábor Vindobona na najsevernejšej hranici Rímskeho impéria, rezidenciu Babenbergovcov a 640 rokov vlády Habsburgovcov po súčasnosť.
Sú tu aj umelecké diela napr. "Pallas Athena" od Gustáva Klimta, archeologické nálezy, zbrane, predmety súvisiace s výstavbou Dómu sv. Štefana a aj dva modely mesta z 19. storočia.
Na prízemí sa konajú tematické výstavy.

Otto-Wagner-Pavillon secesná stanica
Dva pavilóny stanice metra, dnes už nepoužívané na pôvodný účel, postavené v roku 1898. Sú vzorový príklad viedenskej secesie, na ich výstavbu bol použitý biely mramor, zlatá a zelená farba. V jednom pavilóne je múzeum, kde si môžeme pozrieť rozsiahlu dokumentáciu o prácach mnohostranného staviteľa Otta Wagnera  (55), v druhom pavilóne je kaviareň.

Karlsplatz
Karlskirche
Karlskirche
Jozef Ressel
Wien Museum Karlsplatz
Otto Wagner-Pavillon
48 HAUS DER SECESSION Dom secesie
Secesia (v Rakúsku Sezession, v Nemecku Jugendstil) je posledným samostatne vytvoreným slohom v Európe, ktorý na prelome storočia pripomenul Viedni lesk odchádzajúcej epochy. V roku 1897 opustila skupina mladých nespokojných umelcov konzervatívny spolok viedenských umelcov a založila si vlastný spolok pod názvom Secesia (z lat. secessio, odtrhnutie).
Pamiatkou na viedenskú secesiu je budova moderného umenia tzv. Secession, podľa návrhu opavského rodáka Josepha Maria Olbricha, žiaka Otta Wagnera. Budova je prvá secesná stavba vo Viedni a patrí medzi najvýznamnejšie stavby na prelome 19. a 20. storočia. Stavbu korunuje kopula z pozláteného bronzu, s vavrínovými ratolesťami, s 3 000 listami a 700 bobuľami. Na priečelí je zlatý nadpis, ktorý je mottom secesného umenia "Dobe jej umenie. Umeniu jeho slobodu". Okrem toho je na ľavej strane ešte názov časopisu viedenských secesionistov "Ver Sacrum" (lat. Svätá jar) očakávajúci rozkvet nových umení. Táto stavebná pamiatka sa stala jedným zo symbolov Viedne. Vo Viedenskej Secesii upúta našu pozornosť 34 m dlhé Klimtove dielo Beethovenov vlys. Zobrazuje príbeh z Beethovenovej 9. symfónie Óda na radosť.
Ročne sa tu koná približne 20 výstav súčasných umelcov.

Pôvodne táto budova mala stáť viac v centre, pri Mestskom parku, ale pre protesty verejnosti musela byť postavená inde. Stavba zožala u Viedenčanov veľa posmechu a pre jej kupolu ju prezývali dom s kapustnou hlavou. Prvé výstavy sa tiež skončili škandálom. Vystavené diela skritizoval aj Lev Bronstein (Trockij) vo svojej, vo Viedni vydávanej Prawde.
Viedenská secesia
Secession
Dom Secesie
49 SCHWARZENBERGPLATZ
Len pre zaujímavosť, v rokoch 1946–1956 sa južná časť námestia volala Stalinplatz.

Fontána (Hochstrahlbrunnen)

pamätník Červenej armády

jazdecká socha Karola Schwarzenberga

pomník Rafaela Donnera (umiestnený už na Lothringerstr.)

Schwarzenbergplatz
Hochstrahlbrunnen
Pamätník ČA
Karl Philipp zu Schwarzenberg
50 BELVEDERE
Zámok Belvedere (Belvedér) je po Schönbrunne druhým najväčším viedenským palácovým komplexom. Zámok si nechal vybudovať jeden z najväčších vojvodcov na prelome 17. a 18. storočia, Princ Eugen Savojský (1668-1736) ako letný palác. Stavbu navrhol jeden z najlepších barokových staviteľov Johann Lukas von Hildebrandt (autor barokovej kaplnky na severo-západnej strane Dómu svätého Mikuláša v Trnave). Areál patrí k najkrajším barokovým stavbám na svete. Skladá sa z dvoch barokových palácov, Dolný a Horný Belvedér, z oranžérie, stajne a hospodárskych budov. Oba zámky spája rozľahlá terasovitá francúzska záhrada s vodotryskami a bohatou sochárskou výzdobou. Názov Belvedér „krásny výhľad”, pochádza z čias Márie Terézie, ktorá komplex, po smrti princa Savojského, od roku 1752 vlastnila. Rezidencia sa zachovala dodnes v takmer v pôvodnom stave.
Na zámku došlo 15. mája 1955 k podpisu zmluvy, ktorá obnovila rakúsku suverenitu. Rakúsky parlament 26. októbra 1955 schválil spolkový zákon o trvalej neutralite Rakúska. O desať rokov neskôr vyhlásili tento deň za štátny sviatok Rakúskej republiky.

Oberes Belvedere (Horný Belvedér)
Plnil počas života princa Eugena Savojského prevažne reprezentatívnu funkciu, o čom svedčia aj nádherné siene a sály – Mramorová sála, sála Terrena a Prunkstiege (prepychové schodište). Dnes je v ňom stála výstava rakúskeho umenia od stredoveku, cez baroko, až po súčasnosť. Najväčšia zbierka obrazov od Gustava Klimta, (včetne známych obrazov Kuss a Judith) a aj diela viedenskej moderny (napr. Oskar Kokoschka a Egon Schiele). Sú tu aj významné diela francúzskeho impresionizmu a viedenského biedermeieru. K zámku patrí aj zámocká kaplnka.
Zo zámku je pekný výhľad na Viedeň. V rokoch 1987–1917 slúžil ako rezidencia následníka tónu Františka Ferdinanda d´Este.
V neďalekej Alpskej záhrade sa pestuje viac ako štyritisíc rastlín patriacich do alpského ekosystému.

Unteres Belvedere (Dolný Belvedér)
Plnil skôr obytnú funkciu, centrom Dolného Belvedéru je mramorová sála, ktorá slúžila na uvítanie návštev. Témou štukovej výzdoby a fresky je oslava princa Eugena ako veľkého vojvodcu. Tu sú vystavené originálne olovené sochy Donerovej studne. Okrem mramorovej galérie sú pozoruhodné aj ďalšie miestnosti. Zlatý kabinet so zrkadlami a čínskym porcelánom a sochou princa Eugena, ako víťaza nad Turkami. Groteskná sála s grotesknou maľbou od Jonasa Drentwetta z Augsburgu (maľoval aj fresku v jednej miestnosti bratislavskej radnice). K zámku patrí aj Oranžéria. Celoročne sa tu konajú príležitostné výstavy umeleckých diel z celého sveta.


Princovi Eugenovi Savojskému patril aj Zimný palác  (45).
Belvedere
Belvedere
Eugen Savojský
Zimný palác
Gustav Klimt
Gustav Klimt
Egon Schiele
51 BEETHOVENPLATZ

Beethovenov pomník
Myšlienka postaviť pomník vznikla pri stom výročí narodenia Beethovena, pomník bol postavený v roku 1880.
Geniálny hudobník počas svojho 35 ročného pobytu vo Viedni vystriedal 68 adries, v meste má 19 pamätných tabúľ. Najznámejšie miesta spájané s Beethovenom sú Beethovenove múzeum, Pasqualatihaus  (37), Beethovenove bydlisko Heiligenstadt, Eroicahaus, Beethovenov hrob na Zentralfriedhofe.

Akademisches Gymnasium
Najvýznamnejšia budova na námestí je postavená v novogotickom štýle, najstaršie gymnázium vo Viedni. Na priečelí erby území patriacich do monarchie.
Študovali tu mnohé význačné osobnosti, mimo iného aj Tomáš Garrigue Masaryk (1850–1937), prvý československý prezident, ale aj architekt Otto Wagner. Na budove gymnázia má Masaryk pamätnú tabuľu (na rohu vľavo).

Beethovenplatz
Ludwig van Beethoven
Beethoven múzeum
Akademisches Gymnasium
Masaryk
52 STADTPARK (Mestský park)
Bol založený v roku 1862 cisárom Francom Jozefom. Park je miestom odpočinku a hudby. Sú tu pomníky Antona Brucknera, Franza Schuberta, Franza Lehára, Roberta Stolza. Ale je tu aj jeden z najpopulárnejších a najviac fotografovaný pomník vo Viedni bronzová socha kráľa valčíkov Johanna Straussa mladšieho.
Riečkou Wienfluss je park rozdelený na dve časti.

Kursalon
Stavba v štýle talianskej renesancie. Aj keď pôvodne mal byť určený na relax nakoniec sa z neho stalo kultúrne centrum. V roku 1868 sa tu konal prvý koncert Johanna Straussa a bývali tu mnohé premiéry Straussových valčíkov.
V štyroch sálach na dvoch poschodiach sa konajú rôzne súkromné alebo verejné akcie a koncerty. Ročne skoro 500 koncertov.

Stadtpark
Johann Strauss pomník
Kursalon
53 MUSEUM FÜR ANGEWANDTE KUNST - MAK (múzeum úžitkového umenia)
Postavené v roku 1871 podľa návrhu Heinricha Ferstela. Nachádza sa na Ringu, hneď za Mestským parkom. Renomované umeleckopriemyselné múzeum európskeho významu, zameriava sa aj na súčasné umenie. V popredí záujmu je design - umelecké prvky obsiahnuté vo veciach každodennej potreby a v priemyselných výrobkoch.
Múzeum vystavuje exponáty od stredoveku až po súčasnosť. Nájdeme tu nábytok, sklo a porcelán, striebro, textil, vzácne výrobky z umeleckoremeselných dielní Wiener Werkstätte, Thonetov nábytok z ohýbaného dreva a perly secesie, mezi nimi napríklad pozlátený návrh Gustava Klimta na vlys v bruselskom paláci Stoclet.
MAK
MAK
54 RADETZKY-DENKMAL (pomník maršala Radeckého)
Jazdecká socha pochádza z roku 1892. Poľný maršal Josef Wenzel Radetzky von Radetz (Josef Václav Radecký z Radče) pochádzal zo starého českého šľachtického rodu. Narodil sa v Trebnicích u Sedlčan. Slúžil piatim cisárom a patril k najvýznamnejším vojvodcom cisárskeho Rakúska. Najväčšiu slávu získal v rokoch 1848–1849 počas povstania v Taliansku kde zvíťazil v bitkách u Custozy a u Novary. Služby u armády sa vzdal až v 91. roku života.
Najslávnejšou skladbou Johanna Straussa staršieho je Radetzky Marsch (Radeckého pochod), ktorý mal svoju premiéru pri vojenskej prehliadke v roku 1849. Skladba, ktorou Viedenskí filharmonici končia tradičný Novoročný koncert, skladba ktorá sa hrá pred zápasom rakúskej futbalovej reprezentácie.
Radeckého pomník
Josef Václav Radecký
Radetzky-Marsch
55 POSTSPARKASE (Poštová sporiteľňa)
Nachádza sa cez ulicu oproti pomníku maršala Radeckého. Budovy na Ringu boli postavené v historizujúcom slohu. Jediná budova, postavená v štýle, ktorý označujeme ako moderna je budova Poštovej sporiteľne. Vytvoril ju známy viedenský architekt Otto Wagner v rokoch (1904-1912). Predstavuje úplný odklon od zavedených zvyklostí a stáva sa jednou z prvých ikon modernej architektúry. Na budove vidíme mimoriadne vydarenú syntézu funkčnosti a estetiky.
Nity na fasáde sú len dekorácia a majú zdôrazňovať technický vzhľad budovy.
Wagner navrhol aj všetky prvky budovy, vrátane interiéru a nábytku. V malej pokladničnej sále je dnes jeho múzeum.

Otto Wagner (13. júla 1841 Viedeň – 11. apríla 1918 Viedeň)
Bol rakúsky architekt, urbanista a teoretik architektúry, predstaviteľ secesie. Architekt, ktorý zanechal vo Viedni najvýraznejšiu stopu. Jeho prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robustnom historizme a postupne plynulo prešiel k secesii a neskoršie k moderne. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek. Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie, k jeho žiakom patrili ďalší veľkí architekti napr. Jože Plečnik, brnenský rodák Adolf Loos, opavský rodák Joseph Maria Olbrich, Max Fabiani…
Jeho najznámejšie diela:
Poštová sporiteľňa, Palais Hoyos, Kirche am Steinhof  (B9), domy v secesnom štýle na Linke Wienzeile(Majolika haus)  (B11), ktorý je považovaný za najkrajší dom vo Viedni. Pavilóny metra na námestí Karlsplatz  (47). Ďalší pavilón postavený v roku 1899 podľa jeho návrhu bola stanica Hietzing  (C1) neďaleko Schönbrunnu. Oba pavilóny patria pod Viedenské mestské múzeum a sú prístupné pre verejnosť.

Poštová sporitelňa
Museum Postsparkasse
Otto Wagner
Palais Hoyos
Villa Wagner I
Villa Wagner II

Časť od Reichsbrücke po Uraniu   60 - 63
Pamätihodnosti od Dunajskej cykocesty (most Reichsbrücke) po Uraniu, trasa vedie po cykloceste. Trasu môžeme absolvovať aj pri ceste späť. Ďalej naväzujú pamätihodnosti 1-55.
60 FRANZ-VON-ASSISI-KIRCHE (kostol sv. Františka z Assisi)
Kvôli svojej polohe na Mexikoplatzi sa často nazýva aj „Mexikokirche“. Pri príležitosti 50. výročia korunovácie Františka Jozefa bolo v roku 1898 rozhodnuté o jeho výstavbe.
Mohutný kostol navrhol architekt Victor Luntz v rýnskorománskom štýle podľa kostola sv. Martina v Kolíne. Nedokončený kostol bol vysvätený v roku 1913 za účasti cisára Františka Jozefa a následníka trónu Františka Ferdinanda. Dokončený bol po I. sv. vojne. Pekná je Alžbetina kaplnka v secesnom štýle.
kostol
61 PRATER
Je veľký, verejný rekreační park na ploche asi 6 km². Pôvodne tu boli lužné lesy, ale po regulácii Dunaja sa lužný charakter lesa stratil. Už v roku 1538 tu bola vybudovaná, 5 km dlhá Hauptalee. Cisár Jozefov II. pôvodne prísne stráženú cisársku oboru sprístupnil v roku 1766 verejnosti. Tak z nej urobil miesto oddychu a zábavy pre všetkých.
Dnes je priestor rozdelený na tri časti: veľtržné plochy, športové haly a to čo nás najviac zaujíma je zábavná časť, ktorá sa volá Wiener Volksprater ale aj Wurstelprater.

Wurstelprater tvorí len malú časť parku. Názov nemá nič spoločné s údeninami ako sa často traduje, ale je odvodený od slova Wurstel - šaško, gašparko (Hanswurst).
Prater so svojimi 250 atrakciami je jedným z najznámejších európskych zábavných parkov. Vstup do areálu je zadarmo, platí sa len za jednotlivé atrakcie. Niektoré atrakcie sú v zime zavreté.
Najznámejšou a najviac navštevovanou súkromnou atrakciou vo Viedni je Wiener Riesenrad, jeden z najznámejších symbolov Viedně. Zo 65 metrov vysokého ruského kola je výhľad na celé mesto. Na kole je 15 kabín. Pred II. svetovou vojnou ich bolo 30.

Prater
Prater
Prater
Obrie kolo
Obrie kolo
62 JOHANN STRAUSS WOHNUNG (Dom Johanna Straussa)
Dom je na Praterstrasse 54 (oproti kostolu Johanna Nepomuka). V dome žil v rokoch 1863–1870 Johann Strauss mladší, nazývaný aj „kráľ valčíkov“. Mimo iného zložil aj skladbu Cigánsky barón a neoficiálnu rakúsku hymnu Na krásnom modrom Dunaji, okrem valčíkov komponoval aj polky. Je to ten Strauss čo má pomník v Mestskom parku. Dom je prístupný a patrí pod múzeum mesta Viedne.

K vôli prehľadu uvádzam rodinu Straussovcov.
Johann Baptist Strauss, otec (1804–1849), 215 skladieb- Radeckého pochod  (39)
Johann Baptist Strauss, syn (1825–1899), 500 skladieb, 1 opera, 15 operiet - Na krásnom modrom Dunaji, opereta Cigánsky barón
Josef Strauss, syn (1827–1870), 283 skladieb - Pizzicato-Polka
Eduard Strauss, syn (1835–1916), 300 skladieb - Schneeflocken

Všetci sú pochovaní v parku hudobníkov na Ústrednom cintoríne vo Viedni (C6)

Johann Strauss starší
Johann Strauss mladší
Dom JS
63 Pomník viceadmirála WILHELMA VON TEGETTHOFFA
Bol viceadmirál námorného loďstva c. k. monarchie. Víťaz námorných bitiek pri Helgolande 1864 (proti Dánom) a Lisse 1866 (proti Talianom).
Tegetthoff-Denkmal
Wilhelm von Tegetthoff

Zaujímavé budovy
B1 POSTSPARKASE (Poštová sporiteľňa)    (55) Poštová sporitelňa
B2 HUNDERTWASSERHAUS
Najznámejší obytný dom vo Viedni je Hundertwaserhaus, ktorý je vrcholným dielom Hundertwassera a architekta Josefa Krawinu, ktorý na stavbe spolupracoval. Pôvodne bol určený pre sociálne slabších občanov, ale nakoniec sa stal svetoznámou turistickou atrakciou. Nachádza se tu 50 bytov, na fasáde sú rôzne farby. Každá farba patrí jednému bytu.

Kunst Haus Wien
Múzeum postavené Hundertwasserom. Je tu jeho stála výstava a okrem toho sa tu pravidelne výstavy aj iných umelcov. Múzeum je od Hundertwasserhausu vzdialené 400 m, 5 min. chôdze, jednoduchá orientácia. Tabuľa s mapou je pred domom.

Friedensreich Hundertwasser (15. decembra 1928 Viedeň – 19. februára 2000 na palube ľode Queen Elizabeth 2)
Starý otec, ktorý pochádzal z Čiech sa volal Stovoda. Jeho otec zmenil v mene voda na wasser a volal sa Stowasser a Friedensreich zmenil slovanské sto za nemecké Hundert. Preslávil sa ako architekt, grafik a maliar. Inšpiroval sa viedenskou secesiou Gustávom Klimtom a Egonom Schielem.
Dôležitú rolu u neho hrali bizarné tvary, terasy a zeleň, pestrá fasáda, kachľová výzdoba, rôzne tvarované okná, stĺpy, lesklé cibuľovité veže, čo vytvára jedinečný "Hundertwasser-Stil". Priamku označil za bezbožnú, lebo sa v prírode nevyskytuje.
Najznámejšie diela vo Viedni:
Hundertwasserhaus, Kunst Haus Wien, spaľovňa (Müllverbrennungsanlage) Spittelau (časť Viedne).

Prístup
Od Uránie po cykloceste Donaukanalradweg, pozdĺž kanála smerom na východ k Hunderwasser-Promenade, 1 km. Tu odbočíme vpravo a križujeme hlavnú cestu (semafor) a prídeme do ulice Custozzagasse, na prvej odbočke vľavo a prídeme k Hundertwaserhaus 1,4 km. Ak odbočíme vpravo prídeme ku Kunst Haus Wien.

Hundertwasserhaus
Hundertwasserhaus
Hundertwasser
Kunst Haus Wien
Kunst Haus Wien
Spalovňa
B3 LOOSHAUS    (33) Looshaus
B4 HAAS-HAUS    (8) Haas-Haus
B5 ZACHERLFABRIK
Jedna z najzvláštnejších stavieb vo Viedni. Továreň na výrobu prášku proti hmyzu postavená v rokoch 1888-1892. Továrnik Zacherl dovážal suroviny z Perzie preto si nechal podľa návrhu Hugo von Wiedenfelda postaviť továreň v islamskom štýle a vyzerá skôr ako mešita.
Nachádza sa na Nußwaldgasse 14.
Zacherlfabrik
Zacherlfabrik
B6 GASOMETER
Vo východnej časti Viedne (štvrť Simmering) sa nachádzajú štyri valcové budovy priemeru 63 m, vysoké 75 m s tehlovou fasádou. Pôvodne to boli najväčšie plynojemy v Európe 90 000 m³ a vyrábali plyn pre miesto Viedeň. Výtavba začala v roku 1896 a až do roku 1985 sa tu vyrábal plyn. Po skončení prevádzky boli interiéry rozobrané a zostali len fasády. Dnes budovy patria k najvýznamnejším priemyslovým pamiatkam mesta. V roku 1995 vypísalo mesto architektonickú súťaž, v ktorej štyria svetový architekti (Jean Nouvel, Wilhelm Holzbauer, Manfred Wehdorn a fy Coop Himmelb(l)au) dali budovám novú funkciu. Každý z nich prebudoval jeden plynojem.
Interiéry teraz slúžia ako apartmány, kancelárie a študentské internáty. Novovybudovaná 22 poschodová budova, ktorá pripomína štít, skrýva koncertnú sieň, študentský hostel, apartmány a nákupné centrum. Pripojením štítu boli Gasometru pridané postmoderné konštrukčné prvky a došlo k rozšíreniu použiteľného obytného priestoru. V komplexe budov sú aj kaviarne, reštaurácie, obchody a multikino. Súbor budov sa nazýva G-town. Je tu zastávka metra Gasometer.

Prístup
Na bicykli, od Uránie po cykloceste Donaukanalradweg, pozdĺž kanála smerom na východ po cyklomost Gaswerksteg. Po ňom vpravo na druhú stranu a po Modecenterstraße prídeme k G-town.

Gasometer
Gasometer
Gasometer
Gasometer
B7 FLAKTÜRME (protilietadlové veže)
Niečo pre milovníkov vojenskej histórie. FLAK je skratka pre Flugabwehrkanone - protilietadlové delostrelectvo.
Mohutné betónové veže boli postavené počas II. sv. vojny v troch mestách Berlín, Hamburg a Viedeň. Stavali sa v pároch, lebo pri streľbe vzniklo také zadymenie, že priamo z delovej veže sa nedala riadiť streľba. Jedna veža bola delová (Geschutzturm), vyzbrojená ťažkými delami, druhá bola riadiaca (Leitturm), ale aj na nej boli ľahké delá. Celkove sa postavilo 8 párov veží v troch typoch. Veže podľa typu boli vysoké od 39 m do 55 m, steny boli hrubé 2,5 m. Slúžili aj ako ochrana civilného obyvateľstva a mohlo sa tu ukryť až 30 000 ľudí.
Veže 3. typu boli postavené len vo Viedni.
Prvá dvojica, typ 2, bola postavená v roku 1943 v Arenbergparku. Veže sú od seba vzdialené 450 m. Mimo občasných výstav nevyužité.
Druhá dvojica, typ 3, bola postavená v roku 1944 neďaleko Mariahilfestrase. Delová veža je na dvore v kasárňach Stiftskaserne, zároveň slúžila a slúži aj dnes ako bunker pre politické špičky. Druhá riadiaca je v Esterhazyho parku. Dnes je tu Haus des Meeres  (C4) a lezecké centrum. Veže sú od seba vzdialené 510 m.
Tretia dvojica, typ 3, bola postavená v roku 1945 v parku Augarten. Veže sú od seba vzdialené 170 m. Jedna veža po vojne poškodená výbuchom. Veže sú neprístupné.
Flakturm
Flakturm
Flakturm
B8 ARSENAL
Komplex 31 budov bývalých vojenských kasární je najvýznamnejšia svetská stavba romantického historizmu vo Viedni, je prevedená v byzantsko-maurských tvaroch. Vznik kasární podnietil revolučný rok 1848. Posádka mala zabezpečiť štátnu moc v prípade revolučných povstaní vo Viedni.
Kasárne vznikli podľa návrhu generála delostrelectva baróna Vincenta von Augustina a na stavbe podieľali viacerí významní architekti. Napr. aj August Sicard von Sicardsburg, Eduard van der Nüll - navrhli okrem iného aj budovu opery  (42) Teofil Hansen  (12)
Na stavbu sa spotrebovalo 177 milión tehál.
Počas oboch svetových vojen tam bola aj zbrojovka s vlastnou zlievarňou a počas I. svetovej vojny tam pracovalo 20 000 ľudí.
Dnes je tam Vojenské múzeum (Heeresgeschichtliches Museum). Nachádza sa blízko hlavnej stanice.
Arsenal
Múzeum
B9 ZUM HEILIGEN LEOPOLD kostol sv. Leopolda*
Známejší pod názvom Kirche am Steinhof vznikol v rokoch 1904-1907 podľa návrhu Otta Wagnera  (55) ako najvýznamnejšia secesná stavba vo Viedni. Dizajnovo je podobný kostolu Karla Boromejského na viedenskom ústrednom cintoríne od Wagnerovho žiaka Maxa Hegela.
Najpozoruhodnejších znakov kostola je zlatá kopula s byzantskými motívmi. Sklenené vitráže, považované za vrchol sklárskeho umenia v období secesie, navrhol Koloman Moser a vytvoril Leopold Forstner. Oltárny obraz pôvodne navrhol Koloman Moser, ale keďže konvertoval k protestantom, jeho objednávka bola zrušená. Oltár bol nakoniec dokončený Leopoldom Forstnerom. Fasáda je obložená 2 cm hrubými plátmi z mramoru.
Kostol bol postavený ako súčasť modernej psychiatrickej kliniky. Pretože bol určený aj pre mentálne chorých pacientov mal niektoré špecifické prvky - miestnosť pre lekára, toalety, núdzové východy, oddelené vchody pre zdravotnícky personál, ale aj zvlášť pre mužských a ženských pacientov. Kvôli zníženia rizika úrazu aj bez ostrých kútov a rohov. Podlaha je šikmá, aby dobre videli veriaci aj v zadných radoch.
Tabernákulá ako aj oltáre, krstiteľnice, osvetľovacie telesá, spovednice i liturgické predmety navrhol a rozplánoval Otto Wagner do najmenších detailov. Interiér a celková architektúra spolu vytvárajú harmonický celok.
Kostol je pre verejnosť prístupný za poplatok 5 € len v sobotu a nedeľu.

*sv. Leopold je patrón Dolného Rakúska a Viedne
Kirche am Steinhof
Zum Heiligen Leopold
Kostol sv. Leopolda
B10 WOTRUBAKIRCHE kostol Najsvätejšej Trojice alebo Wotrubov kostol
Stavba je na kostol veľmi netradičná. Bol postavený v rokoch 1974-1976 podľa návrhu rakúskeho sochára Fritza Wotrubu. Celá budova sa skladá zo 152 asymetrických betónových kvádrov o veľkosti 0,84 m³ až 64 m³, vážiacich od 2 do 141 ton.
Interiér kostola je zaujímavý prevažne svojím oltárom z mramoru a bronzovými lustrami. V stene za oltárom visí bronzový kríž, ktorý je kópia kríža, ktorý Fritz Wotruba vytvoril pre kostol Hofkirche v nemeckom meste Bruchsal.
Kostol nebýva bežne otvorený, preto je nutné návštevu interiéru dohovoriť si dopredu. Viac informácií nájdete na oficiálnych webových stránkach.
Wotrubakirche
Wotrubakirche
B11 DOMY O. WAGNERA na Linke Wienzeile
Jedná sa o tri bytové domy postavené v rokoch 1898 -1899 v secesnom štýle od známeho architekta Otto Wagnera. Nachádzajú sa blízko stanice metra Kettenbrückengasse (mimochodom, tiež je to dielo O. Wagnera), oproti známej tržnici Naschmarkt.

a) Majolikahaus
Fasáda je pokrytá glazúrovanými majolikovými (keramickými) dlaždicami. Dlaždice sú odolné proti poveternostným vplyvom, ľahko sa čistia a umývajú - pre O. Wagnera bola hygiena dôležitou súčasťou modernosti. Jeho žiak Alois Ludwig navrhol pestrofarebný kvetinový ornament, ktorý sa rozprestiera po celej fasáde. Prevládajú ružové ruže, zelené listy a modré kvety. Za zmienku tiež stojí schodisko s prepracovanou mriežkou výťahu.
Budova je dodnes považovaná za majstrovské secesné dielo.

b) Musenhaus (Dom múz)
Biely dom je známy svojou rohovou, okrúhlou, veľkolepou fasádou. Pozlátené medailóny so ženskými hlavami a bohato zdobená štuková výzdoba sú od Kolomana Mosera. Sochy kričiace ženy na rohovej streche sú od Othmara Schimkowitza, ktorý vytvoril anjelské figúry pre Wagnerov kostol v Steinhofu o niekoľko rokov neskôr. V tomto dome je tiež výťah zdobený secesnými ornamentami.

c) Dom na Köstlergasse 3
Z troch domov bol postavený ako posledný a je aj najmenej známy. Susedí s rohovým Domom múz. Je z tohto súboru budov najjednoduchší, napriek tomu uvidíme jemnú secesnú výzdobu, čistý vzhľad a "wagnerovské" farby zelenú a bielu.
V tomto dome mal svoj byt aj O. Wagner. Jedným z najvýznamnejších prvkov jeho bytu bola sklená vaňa, ktorú si sám navrhol.

Domy sú vzdialené od Domu secesie 600 m.
Wienzeilenhäuser
Kettenbrückengasse
Majolika
B12 KARL-MARX-HOF
Autorom komplexu bol žiak prof. O. Wagnera Karl Ehn. Najdlhší (1,1 km, 4 električkové zastávky) obytný komplex na svete ponúkal 1 382 bytov s veľkosťou 30 až 60 m², pre približne 5 000 ľudí. Takže to je vlastne menšie mesto. Teraz je bytov 1 272. Najviac bytov, 758 je v zostave kuchyňa, izba, komora. Najmenej, 27 je trojizbových bytov.
Okrem spoločenských priestorov boli v komplexe dve centrálne práčovne s 62 miestami na pranie, dve kúpeľne (20 vaní a 30 spŕch), dve škôlky, poradňa pre matky, domov mládeže, knižnica, lekáreň, pošta, ordinácie, kaviarne, priestory pre politické organizácie a 25 obchodov.
Nad mohutnými oblúkovými priechodmi sú sochy od sochárov Jozefa Riedla a Otto Höfnera. Sochy znázorňujú slobodu, starostlivosť, osvetu a telesnú kultúru.
Vo februári 1934 bol Karl-Marx-Hof centrom odporu proti fašizmu. Počas urputných bojov bol objekt značne zničený.
Dnes patrí stavba k významným pamiatkam európskej modernej architektúry. V súčasnosti je v jednej z práčovní múzeum Červenej Viedne. Návštevné dni na webe.
Karl-Marx-Hof je síce najznámejší, ale najväčším areálom medzivojnového obdobia je Karl-Seitz-Hof, v ktorom je 1 800 bytov.

Išlo o veľkoryso poňatú mestskú sociálnu výstavbu, z obdobia, kedy sa do vedenie mesta dostali sociálni demokrati v rokoch 1919-1934. Toto obdobie, nazývané Červená Viedeň nasleduje po prvej svetovej vojne a rozpade monarchie, kedy bola krajina v ťažkej hospodárskej a sociálnej situácii.
Demokrati sa preto rozhodli vybudovať veľkorysý sociálny program, ktorého súčasťou bola aj výstavba tzv. "Hofov", teda rozľahlých obytných súborov s malými, cenovo dostupnými bytmi. Dôraz sa kládol na občiansku vybavenosť.
Domy boli pomenované po významných osobnostiach. Tak vznikol nielen najznámejší Karl-Marx-Hof, ale aj Friedrich-Engels-Hof, George-Washington-Hof a mnohé ďalšie.

„Červená Viedeň” v medzivojnovom období tvorila európsku výkladnú skriňu socializmu, socialistických myšlienok, ale aj praxe. V rokoch 1924-1934 vybudovali približne 65 000 bytov. Nájomné bolo 6-8 % priemerného príjmu. Austromarxizmus odmietal boľševizmus aj reformizmus a ponúkal svoju špecifickú cestu.

Viedenská sociálna výstavba mala tiež veľký vplyv na pražskú a brnenskú medzivojnovú výstavbu.
Karl-Marx-Hof
Rotes Wien
Múzeum

Iné zaujímavé ciele  
C1 SCHÖNBRUNN
Od roku 1996 je zámok Schönbrunn a park o rozlohe 160 ha súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Máloktorý zámok je takou významnou umeleckou a súčasne historickou pamiatkou ako Schönbrunn, od čias Márie Terézie letná rezidencia Habsburgovcov. Pôvodne stál na tomto mieste len bezvýznamný poľovnícky zámoček. Roku 1612 objavil cisár Matyáš Habsburský v jeho blízkosti prameň, podľa ktorého miesto pomenoval (Schöner Brunnen, Pekná studnička). Koncom 17. storočia po skončení tureckého nebezpečenstva vznikol plán, podľa ktorého sa malo postaviť na výšine panovnícke sídlo, ktoré svojou rozlohou a nádherou malo prekonať Versailles, zámok francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Autorom gigantického projektu bol Johann Bernhardt Fischer z Erlachu. Nakoniec bol realizovaný len zjednodušený návrh. Stavba bola v roku 1700 takmer ukončená. Až počas vlády Márie Terézie bol Schönbrunn prestavaný na nádhernú rokokovú rezidenciu, podobu si zachoval dodnes. Areál zámku je rozsiahly, počas monarchie tu bývalo asi 1 000 príslušníkov dvora.
Zo všetkých priestorov zámku, ktoré majú údajne 1411 miestností, v rámci prehliadky možno navštíviť 39 reprezentačných a súkromných izieb panovníka. Do horného poschodia, v ktorom sa tieto miestnosti nachádzajú, sa prichádza tzv. modrým schodišťom, ktoré navrhol architekt Pacassi.
Prehliadka začína v severozápadnom krídle zámku, ktoré obýval cisár František Jozef I. Medzi viacerými izbami sa nachádza pracovňa cisára, kde tento prvý úradník ríše strávil dlhé hodiny vybavovaním rôznych písomností. Izby sú pomerne jednoducho zariadené, bez prehnaného komfortu. Len priestory cisárovnej Alžbety, manželky Františka Jozefa I., majú náročnejšiu výzdobu. V strednej časti paláca sú rokokové priestranné reprezentačné miestnosti. V zrkadlovej sále koncertoval pred Máriou Teréziou a celým dvorom šesťročný Mozart. V priľahlom čínskom kabinete sa konali tajné porady Márie Terézie s kancelárom Kaunitzom. Mária Terézia mala pracovňu v tzv. porcelánovej izbe.
Vedľa je kaplnka zámku, vyzdobená dielami významných rakúskych umelcov 18. Storočia, P. Trogera a D. Grana. Terasovito sa zdvíhajúci francúzsky park založili v roku 1705. Svoju dnešnú podobu dostal v poslednej tretine 18.storočia.
V roku 1961 privítal na zámku prezident Adolf Schärf Kennedyho a Chruščova.

Záhradný labyrint (Irrgarten)
Bol založený v rokoch 1698–1740, v roku 1892 zrušený, obnovený podľa historickej predlohy v roku 1998 s celkovou rozlohou 1 715 m². V jeho jednotlivých zákutiach môžu návštevníci objaviť symboly dvanásť znamení zverokruhu a z vyvýšeného miesta sledovať blúdenie ostatných návštevníkov.

Wagenburg
jedna z vedľajších budov, bývalá zimná jazdiareň, dnes múzeum kočov. Je tu možné vidieť 126 kočov cisárskej rodiny. Medzi nimi je aj skvostný imperiálny koč z 18.storočia, ktorý sa používal len pri mimoriadnych príležitostiach.

Gloriette
vyhliadkový pavilón na vrcholku terénu navrhol Ferdinand Hetdzendorf von Hohenberg, ktorý viedol úpravu parku. Stavba z roku 1775 nie je len rokokovým letohrádkom, ale aj pripomína víťazstvo Márie Terézie nad Fridrichom II. v bitke u Kolína.

Zoologická záhrada
je najstaršia existujúca zoologická záhrada na svete (16 ha) s jediným zachovaným barokovým zverincom. Založil ju cisár František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie, otvorená v lete 1752. V roku 1906 sa tu v ZOO narodil prvý slon, do tej doby boli zoológovia presvedčení, že sa slony v zajatí nerozmnožujú. Môžeme tu vidieť ľadové medvede, ale aj vzácne pandy.

Palmenhaus
skleník postavený v rokoch 1881–1882 podľa projektu Franze Xavera Segenschmida v historizúcom slohu, široký 113 m a vysoký 28 m. Skleník simuluje tri klimatické zóny: zimnú, stredomorskú a tropickú záhradu. Nachádzajú sa tu rastliny z pralesov všetkých svetadielov.

Wüstenhaus (alebo aj do roku 2004 Sonnenuhrhaus, púštny dom)
bývalý dom motýľov (Schmetterlinghaus) teraz je tu jedinečná zbierka kaktusov. Zástupcovia fauny púští v Afrike, Amerike a Ázie.

V parku medzi Palmenhaus a Wüstenhaus sa nachádza od roku 1808 model jazdeckej sochy Josefa II. Podľa neho bola zhotovená socha na Josefsplatzi. Model bol pôvodne od roku 1797 v zámku Laxenburg.

Oranžéria
najstarší skleník v areály. Svojou dĺžkou 189 m a šírkou 10 m patrí spolu s oranžeriou vo Versailles k navjväčším barokovým oranžériám. Bola postavená okolo roku 1745 za Františka I. Štefana, autorom je architekt na cisárskom dvore Nikolo Pacassi. Má podlahové kúrenie a darí sa tu citrusovým polodinám.
Priestory sa používali aj používajú na kultúrne akcie. Na jednom z týchto koncertov došlo aj k zápasu medzi Mozartom a jeho hudobným súčasníkom, skladateľom Antoniom Salierim, ktorý zachytil Miloš Forman vo svojom kultovom filme Amadeus.

Hofpavillon Hietzing
Jedna z mnohých staníc metra, ktorú navrhol O. Wagner, ale je určite najkrajšia. Dôvodom je, že slúžila len cisárovi Františkovi Jozefovi I. a jeho rodine, aj keď ju konzervatívny cisár využil len dvakrát.
Dnes patrí pavilón pod Viedenské mestské múzeum. Otvorený je len v sobotu a nedeľu. Od súčasnej zastávky Hietzing je vzdialený 150 m.

Prístup
Schönbrunn je vzdialený od centra mesta asi 6 km. Najvýhodnejší prístup je metrom linkou U 4, zastávka Schönbrunn alebo Hietzing.
Na bicykli sa sem dostaneme cyklocestou okolo riečky Wien, alebo po ulici Mariahilfer Straße.
Na návštevu Schönbrunn si treba vyhradiť aspoň dve hodiny, ale ak chcete navštíviť zámok aj viac.

Schönbrunn
Schönbrunn
ZOO
Gloriette
Wagenburg
Palmenhaus
Wüstenhaus
Orangerie
Kaplnka
Hofpavillon Hietzing
Hofpavillon Hietzing
Hofpavillon Hietzing
C2 MODERNÁ VIEDEŇ
Viedeň patrí medzi mestá, kde sa darí modernej architektúre a presadzujú sa tu zaujímavé a veľkolepé projekty. Jedným z nich je aj nová zástavba na ľavom brehu Dunaja.

Donau City, komerčná štvrť na území pôvodne určenom pre výstavbu objektov pre Expo 1995, ktoré však bolo po referende zrušené. Nachádza sa neďaleko mosta Reichsbrücke, asi 3 km severne od historického centra Viedne. Slúži prevažne na administratívne účely. Nachádza sa tu niekoľko budov vyšších viac ako 100 m. Dunajská cyklocesta prechádza jeho južným okrajom.

UNO City nachádza sa v susedstve Donau City, oficiálny názov Vienna International Centre. Komplex budov pod správou OSN od architekta Johanna Stabera vznikol v 70. rokoch minulého storočia. Konajú sa tu pravidelne kongresy. Budovy vysoké 60 - 120 m sú zoskupené okolo jednej guľatej stavby - konferenčné centrum OSN. Sídli tu niekoľko medzinárodných organizácií, najznámejšie sú IAEA - International Atomic Energy Agency (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) a UNHCR - United Nations High Commissioner for Refugees (Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov).
budovy možno aj navštíviť.

DC Tower neprehliadnuteľná 250 m vysoká veža z dielne francúzskeho architekta Dominique Perraulta. Svojou zvlnenou fasádou má ladiť s riekou. Je súčasťou Donau City.
Po dokončení v roku 2013 sa stala najvyššou budovou Rakúska*. Má 60 poschodí, 29 výťahov. Vo výške 220 metrov je vyhliadková terasa z ktorej vidno horizont až po Bratislavu. Neskôr by vedľa nej mala vyrásť 168 m vysoká dvojička DC Tower 2.
* predtým mal výškové prvenstvo 202 m vysoký mrakodrap Millennium Tower dokončený v roku 1999. Nachádza sa oproti na pravom brehu Dunaja.
Pred ním to bola 127 m vysoká budova UNO City.
Najvyššou stavbou stále zostáva neďaleká vyhliadková veža a vysielač Donauturm (252 m).
Donau City
UNO City
DC Towers
Millennium Tower
Donauturm
Donauturm
Reichsbrücke
C3 STRUDLHOFSTIEGE
Strudlhofské schody zaujímavé z hľadiska architektúry boli postavené z vápenca v roku 1910 podľa návrhu Johanna Theodora Jägra. Schody patria medzi najvýznamnejšie diela viedenskej secesie. 53 schodov prekonáva výšku 11 m.
Schody boli renovované v rokoch 2008-2009 kedy sa zmenilo aj osvetlenie. Meno dostali podľa talianskeho maliara a sochára Petra von Strudela (1660 – 1714), ktorý v Strudelhofe založil maliarsku školu. Pokračovateľom tejto školy je Akademie der bildenden Künste (Akadémia výtvarných umení).
Schody sú známe aj z románu "Die Strudlhofstiege oder Melzer und die Tiefe der Jahre". Najznámejší román od Heimita von Doderera (1896 - 1966) vyšiel v roku 1951. V roku 1990 vyšiel v nakladateľstve Tatran pod názvom Strudlhofské schody, alebo, Melzer a hlbina rokov.

Prístup
Na bicykli, od Uránie po cykloceste Donaukanalradweg, pozdĺž kanála smerom na západ po most Friedensbrücke. Pred mostom odbočiť vľavo na Alserbachstraße. Na pravej strane míňame Franz-Josefs-Bahnhof až prídeme k Liechtensteinskému parku na ľavej strane. Na konci parku odbočiť vľavo na Liechtensteinstraße. Keď prídeme na koniec Liechtensteinského paláca odbočiť vpravo na Pasteurgasse. Schody vidno už od Liechtensteinstr. Od mosta cca 1,4 km, od Uránie cca 4 km.
Strudlhofstiege
Akadémia výtvarných umení
C4 MARIAHILFESTRASE
Túto 4 km dlhú ulicu s množstvom obchodov poznáme predovšetkým ako jednu z najväčších a najznámejších nákupných ulíc Viedne. Je tu najširší výber za najlepšie ceny. Od roku 2015 je na ulici pešia zóna. Ale nemusíme ísť sem len za nákupmi.
Hneď na začiatku ulice vpravo je Museumsquartier  (25).
Vľavo je studňa Gänsemädchenbrunnen od Antonína Pavla Wagnera z roku 1886, ktorá pôvodne stála na Brandstätte. Za studňou sú schody Rahlstiege.

Stiftskirche (Viedenský vojensko-posádkový kostol Sv. Kríža)
bol postavený v roku 1739 pravdepodobne podľa plánov Fischera z Erlachu ako posádkový kostol. V roku 1772 bola postavená veža s neskorogotickou prilbicou. V rokoch 1785–1799 slúžil ako vojenský sklad. Od roku 1921 slúži znovu ako posádkový kostol.
Stavba je začlenená do systému budov kasární (Stiftskaserne). Kasárne boli postavené v roku 1663. Sú prepojené s Hofburgom podzemným tunelom a v prípade krízy sú dostupné aj linkou metra U3. Na dvore kasární je veža flakturm  (B7).

Mariahilferkirche (kostol Panny Márie Pomocnej)
známy aj ako kostol Barnabitov podľa rovnomenného rádu. Kostol súčasných rozmerov vznikol až v rokoch 1686–1689 podľa architekta Sebastiana Carloneho. Dôležitým rokom bol rok 1660, keď Barnabiti venovali kostolu slávny obraz zázračnej Panny Márie Pomocnej ("Mariahülf"), ktorý je vlastne kópiou obrazu Lucase Cranacha z roku 1537 z katedrály v Passau. Na konci 19. Pribudlo 11 veľkých vitrážových okien v novobarokovom slohu. Zvon v ľavej veži „Schustermichel“ 4 445 kg z roku 1720.
Pred kostolom je mramorová socha hudobného skladateľa Jozefa Haydna od Heinrich Nattera z roku 1887.

Haus des Meeres (dom mora)
nachádza sa v Esterhazyho parku vo veži flakturm. Z Mariahilfestrase odbočíme vľavo do prvej uličky za Mariahilferkirche (Nelkengasse), veža je vzdialená cca 200 m.
Vo vnútri veže sa nachádza zoologická záhrada, kde na ploche asi 4 000 m² žije viac ako 10 000 zvierat. V najväčšom rakúskom akváriu s objemom 300 000 litrov môžeme vidieť žraloky a korytnačky. V tropickom pavilóne sú voľne poletujúce vtáky, opice, krokodíly a ďalšie zvieratá. V teráriu sú jedovaté hady, veľhady, jašterice a jaštery. Na 10. poschodí je 150 000 l akvárium s karibskými kladivovými žralokmi.
Výstava „Spomínanie vo vnútri“ sa zaoberá históriou protilietadlovej veže. Ukazuje pôvodné exponáty a nástenné tabule k histórii stavby. Prehliadnuť si ich môžete na schodisku medzi 9. a 10. poschodí, ktoré zostalo z veľkej časti zachované v pôvodnom stave.
Ďalšou atrakciou je panoramatický výhľad na mesto z terasy na 9. poschodí, ktorá je dostupná po 192 schodoch.
Z kaviarne na 11. (najvyššom) poschodí je výhľad na celú Viedeň.
Z vonkajšej strany slúži veža ako lezecká stena (Kletterzentrum Flakturm) s množstvom ciest rôznych obtiažností.

Kirche Maria vom Siege (Kostol Panny Márie Víťaznej)
Ak na konci obchodnej zóny odbočíme vľavo na Mariahilfer Gürtel po 300 m prídeme k zaujímavému kostolu Panny Márie Víťaznej. Pôvodne rímskokatolícky farský kostol bol darovaný v roku 2015 indickej komunite - koptskej pravoslávnej cirkvi.*
Bol postavený z tehál v rokoch 1868 až 1875 v štýle historizujúcej novogotiky podľa návrhu architekta Friedricha von Schmidta, ktorý navrhol aj Viedenskú radnicu. Osem centrálnych stĺpov vytvára kruh kaplniek. S malou vežou na kopuly dosahuje výšku 68 metrov.
Máriu Víťaznú znázorňuje reliéf "Madona s dieťaťom" nad hlavným vchodom a sediaca Panna Mária s dieťaťom nad hlavným oltárom. Meno dostala podľa poškodeného zázračného obrazu, ktorý podľa legendy prispel k víťazstvu katolíckej Ligy v bitke na Bielej v roku1620.
Obraz má zaujímavú históriu. Španielsky karmelitán, otec Dominik sprevádzal v Čechách rakúsku armádu počas 30-ročnej vojny. V Štěnovicích u Plzně našiel pohodený obraz Madony, ktorej protestanti vylúpili obe oči. Počas rozhodujúcej bitke na Bielej hore Dominik niesol obraz vysoko nad hlavou pred vojakmi katolíckej Ligy, ktorá dosiahla ľahké víťazstvo. Obraz bol prenesený do kostola Santa Maria della Vittoria v Ríme, ale pri požiari zhorel. Dnes je tam jeho kópia.

* K darovaniu kostolov dochádza z dôvodu demografických zmien v meste. Znížil sa počet osôb navštevujúcich katolícke bohoslužby a mnohé farnosti sa pre úbytok veriacich musia zlučovať. Predpokladá sa, že k darovaniu ďalších katolíckych kostolov vo Viedni dôjde aj v budúcnosti.

Ulica
Obchody
Studňa
Mariahilfer Kirche
Haus des Meeres
Haus des Meeres
Kletterzentrum
K. Maria vom Siege
Novogotika
C5 NASCHMARKT
Trhy a tržnice sú neodmysliteľnou súčasťou života vo Viedni. Najväčším a najznámejším trhom vo Viedni je Naschmark, ktorý tu stojí už od 16. stor. Pretože je zameraný na potraviny má aj prezývku „brucho Viedne“. Pôvodne sa rozprestieral na brehu rieky Wienfluss. V 19. stor. bola rieka prekrytá a stánky stoja nad ňou.
Na Naschmarkte vo viac ako 120 stánkoch nájdete okrem domácej zeleniny aj množstvo exotického ovocia, zeleniny a korenia. Môžete tu kúpiť cestoviny, syry, mäso, ryby, ale aj lahôdy napr. z Talianska, Blízkeho východu, Ázie atď.
Sú tu aj stánky s rýchlym občerstvením s rôznymi aj exotickými špecialitami.

Na volnej ploche pri stanici metra Kettenbrückengasse sa koná každú sobotu blší trh (Flohmarkt) s pestru ponukou tovaru. Dá sa tu nájsť prakticky všetko, čo už iným doma, v pivnici, alebo na povale zavadzia. Od cenných starožitností, obrazov až po hrdzavé klince.
Naschmarkt
C6 ZENTRALFRIEDHOF (Ústredný cintorín)
je druhým najväčším cintorínom v Európe (2,5 km², väčší cintorín je len hamburský Ohlsdorf), 330 000 hrobov, 3,3 milióna ľudí! 340 čestných hrobov. Denne 20-25 pohrebov. Na cintoríne nájdete zosnulých všetkých vierovyznaní, ale najväčšiu časť tvoria katolícke hroby. Mapu cintorína si môžete kúpiť pri vstupe.
Pri plánovaní nového cintorína beckovský rodák Dionýz Štúr, zamestnanec Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni v štúdii potvrdil, že na tomto mieste sú vyhovujúce geologické podmienky pre rozklad mŕtvych tiel.
Prví pochovaní tu boli 1. novembra 1874. Cintorín je tak veľký, že sa v ňom môžeme pohybovať na aute, bicykli, ale má aj vlastnú autobusovú linku č. 106, ktorá má 22 zastávok. Nakoľko sa tu vyskytuje aj lesná zver, raz do roka sa tu koná poľovačka.
Centrom cintorína je kostol Karola Boromejského, ktorý bol postavený v rokoch 1908-1910 podľa plánov Maxa Hegeleho v secesnom štýle. Pred kostolom sú hroby rakúskych prezidentov, za kostolom hroby vojakov Červenej armády.
V parku hudobníkov sú pochovaní velikáni klasickej hudby Beethoven, Schubert (obaja boli pôvodne pochovaný na Währinger Ortsfriedhof teraz Währinger Schubertpark), Straussovci, Brahms … Mozartov pamätník je len symbolický. Mozart bol pochovaný na Sankt Marxer Friedhof.
Hudobníci sú pochovaní aj v iných častiach napr. Antonio Salieri, Udo Jürgens, Hans Hölzel (Falco).
Je tu pochovaných mnoho významných osobností kultúry a vedy, držiteľ Nobelovej ceny, politici ako aj iné zaujímavé osobnosti, napr. Mercedes Adrienne Manuela Ramona po ktorej dostali meno autá Mercedes, alebo aj známy český lekár, cestovateľ MUDr. Emil Holub.
Tu odpočívajú aj známe osobnosti narodené na Slovensku - Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval, Rudolf Manderla, Viktor Tilgner, Franz Schmidt, Štefan Ladislav Endlicher.
Precízna práca sochárov a architektov sa dá obdivovať na každom rohu. Môžeme tu vidieť honosné hrobky so súsošiami, ktoré chránia secesné arkády.
Na návštevu cintorína si treba vyhradiť aspoň tri hodiny.

Prístup
Variant I
Zentralfriedhof je vzdialený od centra mesta asi 10 km, dostaneme sa sem električkou č. 71.
Na bicykli, od Uránie po cykloceste Donaukanalradweg, pozdĺž kanála smerom na východ po cyklomost Gaswerksteg. Po ňom vpravo na druhú stranu a po Modecenterstraße a Zipperstrasse prídeme na Simmeringer Hauptstraße (hustá doprava, aj keď miestami vyhradený pruh pre cyklistov). Na nej odbočiť vľavo a cesta nás dovedie k cintorínu.
Variant II
Ako variant I, ale neodbočíme na Gaswerksteg a pokračujeme pozdĺž kanála smerom na východ až prídeme na koniec cyklocesty pred mostom z priehrady Freudenau. Ďalej pokračovať po cyklochodníku ulíc Zinnergasse a Etrichstraße až prídeme do Kaiserebersdorf (3 km). Tu odbočiť vpravo na Simmeringer Hauptstraße a po 1,5 km prídeme k hlavnému vchodu cintorína. Orientačne najjednoduchšie.
Variant III
Od Hauptbahnhofu vpravo na Simmeringer Hauptstraße. Orientačne náročnejšie.

Zentralfriedhof
vyhľadávač hrobov
Friedhofskirche
Zentralfriedhof
C7 LETISKO SCHWECHAT
Medzinárodné letisko Viedeň Schwechat je najväčšie letisko v Rakúsku (1 000 ha) s IATA kódom VIE. Momentálne má letisko 4 terminály 1, 1A, 2, 3 a patrí medzi najvyťaženejšie európske letiská. Dve pristávacie dráhy 3 500-3 600 m dlhé a 45 m široké.
Má 4 400 zamestnancov, ročne vybaví približne 23 mil. pasažierov, 230 000 letov (priemerne 630 letov denne) a prepraví 200 000 t tovaru. Tomuto objemu zodpovedajú aj ostané čísla napr. ročná spotreba vody 450 000 m³, 3 650 t odpadu, 40 000 t CO2 emisie, spotreba elektriny 93 mil. Kwh. Zamestnaných je 620 hasičov, v službe je 45 a k dispozícii majú 32 veľkých vozidiel s penou.
Dominantou letiska je riadiaca veža z roku 2005, ktorá svojou výškou 109 m je najvyššou v Európe. Nachádza sa v nej 8 riadiacich stanovíšť.
Pre zvedavých návštevníkov slúži od roku 2007 „VISITAIR-Center“. Poriada na letisku rôzne tematické prehliadky, ročne skoro 50 000 návštevníkov.
- prehliadka Airbusu A380
- prehliadka letiska
- prehliadka letiska pre deti
- prehliadka hasičskej stanice
Možno navštíviť aj 250 m dlhú a 7 m širokú vyhliadkovú terasu a pozorovať štart a pristávanie lietadiel. Všetky tieto služby sú platené.

Prístup
Letisko je vzdialené od centra mesta asi 16 km. Hromadnou dopravou sa sem najlepšie dostanete vlakom Viedeň-Wolfstahl.
Na bicykli, od Uránie po cykloceste Donaukanalradweg, pozdĺž kanála smerom na východ až prídeme na koniec cyklocesty pred mostom z priehrady Freudenau. Odbočíme vľavo na Alberner Hafenzufahrtsstraße a okolo prístavu Alberner Hafen pokračujeme na Mannswörth. Po prekročení potoka Mitterbach prídeme na cyklocestu  Flughafen Radroute, ktorá vedie zo Schwechatu do Fischamendu. Cesta nás zavedie na letisko.

Variant
Po priehradu Freudenau môžeme ísť aj po cykloceste na pravej strane Dunaja. Cestou si môžeme pozrieť Pagodu mieru japonskej budhistickej cirkvi Nipponzan Myohoji a plavebnú komoru Freudenau.

Tip
Z letiska môžeme pokračovať cyklocestou do Fischamendu a odtiaľ cyklocestou Römerland Carnuntum Radtour prídeme do Hainburgu a ďalej do Bratislavy. Cyklocesty vo Fischamende na seba nenadväzujú, na cyklocestu Römerland Carnuntum Radtour sa napojíme cca po 2,5 km na ceste č. 60.
Letisko
Letisko
Visitairtour
Freudenau
Pagoda mieru
C8 SEEGROTTE
Neďaleko Viedne sa nachádza jedna z najzaujímavejších prírodných atrakcií na svete, jazerná jaskyňa Seegrotte. V jaskyni je najväčšie podzemné jazero v Európe.
V roku 1912 po odstrele vo vtedajšej sadrovej bani Hinterbrühl natieklo do chodieb a štôlní obrovské množstvo vody. Prienikom vody sa vytvorilo obrovské jazero, ktoré je dnes najväčším podzemným jazerom v Európe.
Počas druhej svetovej vojny sa využívali jaskynné chodby na výrobu lietadiel a boli tu vyrobené prvé stíhačky s tryskovým pohonom na svete. (Model a časti lietadla HE 162 sú v Seegrotte vystavené).
Po sprístupnení tohto pozoruhodného podzemného jazera pre verejnosť sa okamžite stala obľúbenou turistickou atrakciou. Priemerne ročne ju navštívi 250 000 turistov z celého sveta. Prehliadky vrátane romantickej plavbe na motorovej lodi po sa konajú denne a trvajú približne 45 minút. Priemerná teplota je 9 °C.

Prístup
Z Viedne po cykloceste Eurovelo 9 (Thermenradweg) do Biedermannsdorfu (20 km). Tu odbočiť na cyklocestu  Mödlingbach-Radroute, ktorá nás dovedie v Hinterbrühle k jaskyni (7,5 km).

TIP
Tento výlet môžeme spojiť s návštevou zámku Laxenburg, ale hlavne s návštevou zámockého parku.
Biedermannsdorf - Laxenburg 4 km.
Seegrotte
Seegrotte
Seegrotte-SK
Laxenburg (zámky)
Schloss Laxenburg
Laxenburg


top
 
© www.kstst.sk Valid XHTML 1.0 Strict