Rímske múzeum
Múzeum ponúka pohľad na Viedeň z obdobia antiky. Okrem hračiek a iných artefaktov si môžeme pozrieť zvyšky budov, už v tých časoch mali podlahové kúrenie.

Vermählungsbrunnen (Svadobná fontána)
Dominanta námestia. Dal ju postaviť Leopold I. z vďaky, že sa mu z vojny vrátil syn budúci cisár Jozef I. Zobrazuje svadbu Ježišových rodičov Jozefa a Márie.

AnkerUhr (Secesný orloj)
Patrí medzi najznámejšie atrakcie vo Viedni. Premosťuje dve budovy poisťovne. Pôvodne Anker, teraz Helvetia. Postavil ho v roku 1914 Franz Matsch. Každú hodinu prejde popred hodinový ciferník jedna figúrka, ktorá je spojená s Viedňou. Napoludnie, za sprievodu hudby sa ukáže všetkých 12, od cisára Marca Aurelia po Josepha Haydna.
Prechod jednej figúrky trvá cca 50 sekúnd, kým prejdú všetky figúrky ubehne 10 min. Kto si to chce nahrať musí použiť statív.

Stephansdom (Dóm sv. Štefana)
Najznámejšia pamiatka a symbol Viedne. Pôvodne románsky kostol vysvätený v roku 1147. Z týchto čias sa však nezachovala žiadna časť. Najstaršími prvkami katedrály sú Obria brána (Riesentor) a Pohanské veže (Heidentürme) po jej stranách z 13. storočia na západnom priečelí. Na stavbu dómu pozývali tých najlepších majstrov. Veľa gotických diel sa nachádza na vonkajších stenách dómu. Najvýznamnejšie gotické dielo dómu je Singertor, na južnej strane dómu.
Keď vojdeme Obrou bránou úplne vľavo je Kaplnka sv. Kríža, kde cez bohatú barokovú kovanú mrežu môžeme vidieť na podlahe náhrobný kameň, pod ktorým odpočívajú ostatky princa Eugena Savojského. Vpravo je známy obraz Maria Pócs Ikon, znázorňuje Pannu Máriu s Ježiškom v byzantskom štýle. Množstvo zapálených sviec svedčí o veľkej úcte, ktorej sa dodnes teší u viedenských veriacich.
Dóm má 18 oltárov. Hlavný, mramorový barokový oltár zhotovili bratia Tobias a Johann Pock v roku 1641. Vzácny je Oltár z Wiener Neustad, vľavo od hlavného oltára. Vpravo od tohto oltára je symbolický náhrobok (kenotaf) rakúskeho arcivojvodu Rudolfa IV., ale je prázdny. Panovník a jeho manželka Katarína Luxemburská, dcéra Karola IV., sú pochovaný v katakombách. Na opačnej strane vpravo je majestátna hrobka cisára Fridricha III. z červeného mramoru.
Najvýznamnejším umeleckým dielom interiéru je neskorogotická kazateľnica z roku 1515 od Antona Pilgrama. Za jedno z najvýznamnejších diel neskorej gotiky v Rakúsku je považovaná Dienstbotenmadonna (madona služobníctva).
V katakombách sú uložené rakvy prvých panovníkov z rodu Habsburgovcov a biskupské hrobky.
Tu pochovali 12. júla 1783 aj Adama Františka Kollára, riaditeľa Dvorskej cisárskej knižnice  (34).

Adam František Kollár (15. apríla 1718 Terchová – 15. júla 1783 Viedeň)
Patril medzi najvýznamnejšie osobnosti vedy 18. storočia a je považovaný za jedného zo zakladateľov tereziánskeho osvietenstva a patril k popredným reformátorom. Bol knihovník, historik, pedagóg, filológ, publicista. Učenci 18. storočia, ho pre múdrosť a rozhľadenosť nazývali „slovenský Sokrates“.
V roku 1774 sa stal riaditeľom Dvorskej cisárskej knižnice vo Viedni a dvorným radcom Márie Terézie. U Márie Terézie bol tak obľúbený, že bola krstnou matkou jeho jedinej dcéry.

V medených urnách sú uložené vnútornosti Habsburgovcov. Srdcia sú uložené v Augustinerkirche  (34) a telá v Kapuzinerkirche  (44), kde je pochovaných väčšina Habsburgovcov.
Okrem katakomb možno navštíviť severnú aj južnú vežu. Severná veža je prístupná výťahom, na vrchu sa nachádza 20 tonový zvon Pummerin. Bol odliaty z diel ukoristených Turkom počas obliehania Viedne v roku 1683. Dóm má 22 zvonov, z toho 17 činných.

Dom Museum (Arcibiskupské dómske a diecézne múzeum)
Založené v roku 1932 v budove Arcibiskupského paláca, vystavuje sakrálne umenie od staroveku po súčasnosť. Predmety pochádzajú z viedenských kostolov a z dómu sv. Štefana. Sú tu uložené stredoveké poklady dómu. Najcennejší exponát je maliarsky portrét cisára Rudolfa IV. zo 14. storočia. Je najstaršou podobizňou panovníka v nemeckom maliarstve. Môžeme tu vidieť aj legendárnu zbierku rakúskeho zberateľa umenia Otta Mauera, ktorá obsahuje 3 000 unikátnych umeleckých diel.

Virgilkapelle (Kaplnka sv. Virgila a aj kaplnka Márie Magdalény)
Obrys kaplniek je vyznačený na námestí neďaleko dómu. Magdalenskapelle sivou a Virgilkapelle (menšia) bielou farbou. V stredoveku bol pri dóme veľký cintorín. Malá kaplnka, kde sa konala zádušná omša sa volala kaplnka sv. Márie Magdalény. Virgilkapelle ležala priamo pod ňou. Neskoršie bol cintorín zrušený a kaplnka vyhorela.
Virgilkapelle bola počas stavby metra znovu odkrytá. Nachádza sa 12 m pod povrchom. Jedná sa o podzemný priestor z ranného stredoveku. História kaplnky nie je úplne známa, predpokladá sa, že vznikla v 13. stor. ako pohrebná krypta. V súčasnosti patrí pod Viedenské múzeum. Vstup cez stanicu metra Stephansplatz.

Haas-Haus (tiež aj Hollein-Haus)
Nová budova od architekta Hansa Holleina otvorená v roku 1990 je symbolom modernej architektúry a vytvára zaujímavý kontrast k historickému centru. V jej sklenej fasáde sa zrkadlí protiľahlý Stephansdom. V budove sú administratívne priestory, luxusný obchodný dom a reštaurácia na streche.

Stock-im-Eisen-Platz malé námestie susediace so Stephansplatz
Palác Equitable
Jeden z najpôsobivejších palácov vo Viedni bol postavený v roku 1891 v neskoro historickom slohu, podľa návrhu architekta Andrease Streita pre americkú poisťovňu Equitable (v roku 1871 postavili prvý mrakodrap na svete Equitable Building v New Yorku, vtedy mal 43 m). Je jeden z mála, ktorý nebol šlachtickým sídlom.
Na bohate zdobenej fasáde, je viackrát zobrazená americká orlica, ktorá mala symbolizovať amerického majiteľa. Na sklonku II. sv. vojny bol palác poškodený bombardovaním. Dnes slúži ku komerčným účelom.

Stock im Eisen
vľavo na budove na rohu Kärtner Straße sa nachádzajú zvyšky starého stromu posiateho množstvom klincov, ktorý sa tu údajne nachádzal už v roku 1533. Podľa tradície každý kováčsky tovariš, ktorý sa na vandrovke zastavil vo Viedni, pre šťastie pribil do kmeňa vlastnoručne vyrobený klinec.
Táto scéna je znázornená na bronzovej soche nad vchodom budovy ako aj na plastike vedľa vchodu.

Mozart strávil vo Viedni posledných desať rokov svojho života, v ktorom vznikla väčšina jeho veľkých diel. S jeho menom sa spája vo Viedni približne 50 adries a v meste má 14 pamätných tabúľ. Najznámejšie Mozartove pamätníky vo Viedni:
Mozarthaus, Haus der Musik  (45), Mozartov pomník v Burggarten  (41), Collaltopalais  (26), Mozartova fontána na Mozartplatz, dom na Rauhensteigasse 8, kde Mozart zomrel.

Mozart mal svadbu v Dóme sv. Štefana a tu aj bolo 6. decembra 1791 vystavené jeho mŕtve telo v Krížovej kaplnke (Kruzifixkapelle) na vonkajšej severnej strane dómu. Bol pochovaný na cintoríne Sankt Marxer Friedhof.  (C6)

Pestsäule (Morový stĺp)
Barokové dielo, mohutný, 21 m vysoký morový stĺp svätej Trojice je dominantou ulice. Stĺp dal postaviť cisár Leopold I. ako výraz vďaky za koniec veľkej morovej nákazy v roku 1679, ktorá si vyžiadala život 100 000 Viedenčanov. Pomník je dielom viacerých popredných umelcov Viedne. Kľačiaca postava s mečom je Leopold I. Stĺp bol vysvätený v roku 1693, ale celkom dokončený bol až nasledujúci rok. Bol to prvý morový stĺp a stal sa tak inšpiráciou pre mnohé ďalšie.

Peterskirche (kostol sv. Petra)
Cez krátku uličku v severnom rade, približne v strede ulice uvidíme na malom námestí Petersplatz barokovú fasádu kostola sv. Petra. Je to druhý najstarší a jeden z najkraších kostolov vo Viedni a pravdepodobne stojí na mieste, na ktorom kedysi stál kresťanský kostol už v čase rímskej Vindobony. Prvá písomná zmienka je z roku 1137. Po viacerých stredovekých prestavbách kostol vyhorel v roku 1661.
Okolo roku 1701 sa z iniciatívy cisára Leopolda I. začal stavať súčasný kostol. Dokončený bol v roku 1732. Tvorcovia sa čiastočne inšpirovali kostolom sv. Petra v Ríme. Má bohatú barokovú výzdobu, najvzácnejšia pamiatka – stropná freska od J. M. Rottmayera (1713-14) vypĺňa mohutnú kupolu a zobrazuje korunováciu Márie od Najsvätejšej Trojice. Bohato zdobený rokokový organ od Matiáša Steinla (2175 píšťal, 3 manuálov, 34 registrov) patrí k najkrajším v Rakúsku.
Počas vianočných trhov výstava betlehemov.
Kostol bol vzorom pre trojičný kostol sv. Jána z Mathy a sv. Felixa z Valois (kostol trinitárov) v Bratislave.
Oproti kostolu vľavo, na rohu budovy je Masarykova pamätná tabuľa.

Cafe Hawelka
V južnom rade vo vedľajšej Dorotheergasse je veľmi známa kaviareň, ktorú navštevovali svetoznáme osobnosti.

Palais Eskeles
Nachádza sa na Dorotheergasse za kaviarňou Hawelka, na druhej strane ulice. Židovské múzeum založené už v roku 1896 ako prvé na svete. Medzi exponátmi sú aj vzácne predmety zachránené zo zničených synagóg v roku 1938.

Time Travel (Magická cesta históriou Viedne)
V južnom rade, vo vedľajšej Habsburgergasse, sa môžeme zoznámiť na ploche 1 300 m² a na siedmych multimediálnych stanovištiach s viac ako 2 000 ročnou históriou Viedne.

Secesné záchody
Na konci Graben sa nachádza prvé podzemné WC vo Viedni. Boli postavené v secesnom štýle v roku 1905. Sú považované ako jedny z najkraších na svete. Aj keď majú svoju umeleckú hodnotu a boli zaradené ako kultúrna pamiatka sú stále funkčné.

Mariensäule (Mariánsky stĺp)
V rohoch sú znázornené víťazstvá nad drakom (hlad), levom (vojna), hadom (nešťastie) a baziliškom (mor). Pôvodný originál z roku 1647 dal cisár Ferdinand III. počas tridsať ročnej vojny premiestniť do Wernstein am Inn (autor Johann Jacob Pock, spoluautor hlavného oltára v Dóme sv. Štefana ).
Na námestí je kópia, z roku 1667, ktorú z bronzu odlial slávny norimberský kovolejár Baltazár Herold, ktorý dlhší čas pôsobil v Bratislave. Okrem iných zvonov odlial aj najväčší zvon dómu sv. Martina Wederin a aj zvon v pohanskej veži v Dóme sv. Štefana.

Kirche Am Hof alebo Hofkirche (dvorný kostol)
tiež aj Kirche zu den neun Chören der Engel (kostol k deviatim anjelským chórom).
Postavený na prelome 14. a 15. stor., stavba si zachovala pôvodnú gotickú štruktúru. Po požiari v roku 1607 boli bočné lode pristavené v baroku. V baroku sa upravila aj fasáda. Z balkóna udeľoval pápež Pius VI. na Veľkú noc v roku 1782 tradičné požehnanie a v roku 1806 František I. z neho vyhlásil zánik Nemeckého cisárstva ako dôsledok prehratej bitky s Napoleonom pri Slavkove.

Collaltopalais vľavo od kostola sa nachádza budova postavená v roku 1671 v barokovom štýle. V budove v októbri 1762 pred grófom Collaltom a jeho hosťami prvý krát verejne vystúpil vtedy šesť ročný W. A. Mozart so svojou o štyri a pol roka staršou sestrou Marie Annou, prezívanou Nannerl. Túto udalosť primomína pamätná tabuľa z roku 1956.
Budova od roku 2015 patrí Karl Wlaschekovi, ktorý založil v roku 1961 obchodný reťazec BILLA (Billiger Laden).

Türkenkugel (turecká guľa)
Na severe námestia (Am Hof 11) na budove poisťovne Generali, vľavo vedľa vchodu je guľa vystrelená počas druhého obliehania Viedne Turkami v roku 1683. Guľa bola pozlátená a zavesená na kruh. Počas obliehania tu bol hostinec, súčasná budova bola postavená v rokoch 1860-1883. Dom sa podľa gule nazýva Haus Zur goldenen Kugel.

Böhmische Hofkanzlei (Česká dvorná kancelária)

Pamätník rakúskych obetí holokaustu

Jordan-Haus

Misrachi-Haus židovské múzeum, pozri aj Palais Eskeles  (25)

Na dome č. 244 pamätná tabula A. Mozarta, ktorý tu v roku 1783 žil.

SALVATORKIRCHE (tiež Salvatorkapelle)
Nachádza sa v zadnej časti komplexu budov Starej radnice (ulica Salvatorgasse). Bola postavená v renesančnom štýle v 14. storočí. Umelecky veľmi hodnotný je renesančný portál z roku 1515. Je to jedna z mála renesančných, verejne prístupných, pamiatok vo Viedni. Viď aj Stallburg  (35). V roku 1871 ju prevzala Starokatolícka cirkev. Dovtedy slúžila ako kaplnka radnice.

Austriabrunen (Rakúská studňa)
Bronzové sochy z roku 1846 sú alegóriou na štyri hlavné rieky rakúskej monarchie – Dunaj, Labe, Visla a Pád.

Schottenkirche Škótsky kostol
V roku 1155 povolal Babenberský vojvoda Fridrich II. Jasomirgott írskych* benediktínov z ich nemeckého strediska v Regensburgu a usídlil ich mimo opevnenia v blízkosti svojho nového dvora v meste. Kostol postavili v roku 1200 ako románsku baziliku. Prešiel mnohými prestavbami a dnešnú klasicistickú podobu získal v 19. storočí.

Schottenstift Škótsky kostol kláštor
Benediktínsky kláštor založený okolo 1155, najstarší kláštor vo Viedni. V múzeu kláštora je obrazáreň s cennými gotickými a barokovými obrazmi. Predovšetkým súbor maľovaný oltárnych tabúľ z krídlového gotického "Škótskeho oltára" z roku 1470, od neznámeho autora. Zvláštnu pozornosť si zaslúži obraz Útek z Egypta, kde je zobrazený dobový pohľad na Viedeň z roku 1469. Z pôvodných 24 tabúľ zostalo 21, z toho niektoré sú uložené v galérii Belvedér.

* Prečo Škótsky kostol keď mnísi boli Íri?
"Scotia Maior" bol pôvodný rímsky názov pre Írsko. Škótsko sa volalo "Scotia Minor". Tieto názvy pretrvávali až do 11. storočia. Preto Škótsky kostol a Škótsky kláštor.

Palais Harrach (Harachov palác)
Palác bol postavený na konci 17. storočia, na mieste budovy zničenej požiarom. Reprezentačné barokové schodište z červeného mramoru. Harachovci zhromaždili umeleckú zbierku, ktorá vo svojej dobe patrila k najväčším na svete. Dnes sú zbierky slávnej Harachovej obrazárne uložené v Umeleckohistorickom múzeu na Maria-Theresien-Platz  (39).

Palais Kinsky (Kinského palác)
Jeden z najkrajších barokových palácov vo Viedni, bol postavený v roku 1546. Bohato členená fasáda so sochami od neznámeho autora. Reprezentačné schodište zdobia mramorové sochy a freska.

Bank Austria Kunstforum
Je prvý súkromný výstavný dom v Rakúsku. Meno dostal podľa najväčšieho sponzora. Budova postavená v rokoch 1914-1921 pre rakúsku banku Creditanstalt. Začiatkom 90. rokov prestavaná na výstavnú sieň. Prezentujú sa tu výstavy zamerané predovšetkým na klasickú modernu a súčasných avantgardných maliarov. Ročne výstavu navštívi približne 250 000 ľudí.

Cafe Central
Nachádza sa v paláci na prízemí, patrí k najznámejším kaviarňam Viedne. Stala miestom stretnutí viedenských intelektuálov, spisovateľov iných známych osobností, napr. Franz Kafka, Stefan Zweig, Sigmund Freud, Adolf Loos ale aj J. V. Stalin a Lev Bronstein (neskoršie Trockij). Bronstein vo Viedni založil noviny Prawda.
Návštevníci mali na čítanie k dispozícii 250 časopisov v 22 rečiach.

Hofburg Michaelertrakt. Popis Hofburgu viď.  (35)

Michaelkirche kostol svätého Michala.
Patrí k najstarším a najzaujímavejším kostolom vo Viedni. Pôvodný románsky kostol vysvätený v roku 1221 dostal v 14. storočí gotickú podobu, ale niektoré románske prvky boli zachované. Rozmerný oltár z rokov 1781-1782 predstavuje prvé veľké cirkevné dielo v štýle klasicizmu vo Viedni. Ku kostolu patrí kláštor zo 17. storočia.
Päť dní po Mozartovej smrti tu zaznela prvý krát jeho nedokončená skladba Requiem D-mol. Je to zádušná omša pre sóla, zbor a orchester a patrí medzi najviac rešpektované diela Mozarta. Dielo dokončil Franz Xaver Süssmayr, Mozartov žiak s ktorým už na diele spolupracoval. Vstupné na omšu bolo 12 guldenov.
Katakomby s hrobkami sú prístupné zo sprievodcom.

Looshaus
Modernistickú budovu z roku 1909 navrhol česko-rakúsky architekt Adolf Loos pre obchodný dom Goldman a Salatsch. V Loosovej tvorbe boli ornamenty nahradené čistými líniami a plochami. Tak ako mnoho iných nových stavieb* vo Viedni, aj táto vyvolala veľa vášní a mala veľa odporcov, medzi nich patril aj cisár František Jozef I. a stavba bola dokonca na čas pozastavená. V tej dobe dom prezývali debna hnoja alebo dom bez obočia. Dnes v nej sídli banka Reiffeisen.

Adolf Loos (10. decembra Brno 1870 – 23. augusta 1933 Kalksburg )
Brnenský rodák, priekopník modernej architektúry, propagátor moderného nedekoratívneho tvaru. Predznamenal funkcionalizmus. Novátorsky formuloval pravidlá vnútorného usporiadania priestoru z hľadiska jeho trojrozmernosti. Zaslúžil sa o významný prínos do architektúry vďaka svojim stavbám a teoretickým spisom. Vyvrcholenie jeho teoretických práci sa prejavilo eseji Ornament a zločin z roku 1908.
Vo Viedni má aj iné budovy napr. Múzeum kávy 1899, Americký Bar 1908  (45), Manzove kníhkupectvo 1912 atď. Projektoval aj dom pre známu tanečnicu Jozefínu Bakerovú, ale dom sa nepostavil. Mimochodom Bakerová tancovala aj v kaštieli Oponice.

Rímske vykopávky z čias Vindobony.

Cukráreň Demel
Cisárska cukráreň a známa kaviareň. Nachádza sa na začiatku ulice Kohlmarkt vľavo, asi 70 m od námestia. Ponúka tradičné cukrovinky z čokolády. Pôvodný interiér pochádza z 19. storočia.
Cukráreň viedla do roku 1965 dlhoročný spor s cukrárňou Sacher  (45) o autorstvo Sacherovej torty.

Na rohu budovy na začiatku ulice Kohlmarkt vpravo, je pamätná tabuľa Jozefa Haydna. Tu žil niekoľko rokov od roku 1750.

Österreichische Nationalbibliothek (Rakúska národná knižnica)
Stavbu pre potreby Dvorskej cisárskej knižnice dokončili v roku 1735. Knižnica uchováva 1 400 000 vzácnych rukopisov, kníh a máp. Nachádza sa tu vzácny rukopis Wiener Genesis zo 6. storočia pochádza pravdepodobne zo Sýrie.
Prunksaal patrí k najkrajším barokovým sálam vo svete. Pod veľkou kopulou sú fresky od Daniela Grana.
Niektoré diela boli naskenované a sú dostupné na internete.
Za vlády Márie Terézie bol jej riaditeľom rodák z Terchovej Adam František Kollár.
Druhý Slovák menovaný na tento post bol Jozef Bencúr, ten však po prevzatí dekrétu náhle zomrel.

Augustinerkirche (Augustiánsky kostol)
Kostol a kláštor založil v roku 1327 knieža Fridrich Pekný. Najvýznamnejším dielom je kenotaf (symbolický náhrobok) arcivojvodkyne Márie Kristíny dcéry Márie Terézie a manželky kniežaťa Alberta Sasko Tešínskeho. Predstavuje pyramídu, do ktorej vchádza smútočný sprievod. Dielo vytvoril svetoznámy taliansky sochár Antonio Canova v rokoch 1800–1805. Pochovaná je v kostole Kapucínov.
Pri kaplnke svätého Juraja je prázdna hrobka Leopolda II. a pozlátená hrobka Leopolda Dauna s výjavom bitky pri Kolíne v roku 1757, kde Daun dosiahol slávne víťazstvo nad Prusmi. Za Loretánskou kaplnkou sa nachádza Herzgruft, kde v strieborných urnách odpočíva 54 sŕdc Habsburgovcov z rokov 1618–1878. Posledné srdce tu má uložené František Karel Habsbursko-Lotrinský, otec cisára Františka Josefa I.
Zaujímavé sú aj bohato zdobené kostolné lavice.
Okrem iného tu mali svadbu Mária Terézia a František Lotrinský, Mária Antoinetta a Ľudovít XVI. (v zastúpení), František Jozef I a Alžbeta Bavorská (Sisi).
Vežu kostola z námestia nevidno, ale dobre ju vidieť od Albertiny.

Redoutensaaltrakt (Reduta)
Reduta je verejná budova určená najmä na spoločenské podujatia. Nachádza sa na druhej strane námestia oproti Augustiánskemu kostolu. Má veľkú a malú sálu. Budova bola v roku 1992 poškodená požiarom. Dnes tvorí spolu s knižnicou a Augustiánskym traktom harmonický celok.

Cisár Jozef II. (1741–1790)
Dominantou námestia je bronzová jazdeckú socha cisára Jozefa II. Sochu navrhli sochár Anton Zauner a maliar Friedrich Füger, odhalená bola v roku 1807. Tvorcovia sa inšpirovali slávnou jazdeckou sochou rímskeho cisára Marka Aurélia (121 - 180 n. l.), ktorej kópia sa nachádza na Kapitolskom námestí v Ríme.
Model sochy z roku 1797 teraz stojí v zámockom parku Schönbrunn neďaleko Palmenhausu. Dôležitá bola aj technická realizácia, keďže to bol prvý bronzový odliatok tohto druhu vo Viedni. Dovtedy to vedeli odlievať len francúzske zlievárne. Cisár a kôň boli odliati zvlášť.

Jozef II. bol prvý Habsburg, ktorý má vlastný pamätník postavený na verejne dostupnom mieste. Síce už v roku 1780 vznikla jazdecká socha cisára Františka Štefana I., ale tá bola umiestnená zámockej záhrade. Táto socha sa teraz nachádza v Burggarten.  (41)

Zadávateľom sochy bol cisár František II. (I.), syn Leopolda II., posledný cisár Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Jozef II. bol jeho strýko a keďže nemal potomkov tak ho ako pestún vychovával ako budúceho cisára.

Jozef II. sa pričinil o množstvo reforiem, z ktorých niektoré neskoršie odvolal. Zásadnú zmenu života priniesli Tolerančný patent (zrušil cirkevný monopol katolíckej cirkvi) a Zrušenie nevoľníctva (nevoľníctvo bolo nahradené poddanstvom). Vyhlásil nemčinu namiesto dovtedajšej latinčiny za úradný jazyk rakúskej monarchie. Zrušil aj množstvo cirkevných rádov a 738 rádových kláštorov, ktoré sa nevenovali charitatívnej, alebo vzdelávacej činnosti. Napríklad aj kláštor sv. Kataríny (Katarínka).

Palác Pallavicini
Postavil v roku 1784 Johann Ferdinand Hetzendorf von Hohenberg (aj Gloriette v Schönbrunne) v neoklasickom štýle. Vnútorné priestory sú bohato pozlátené a zdobené štukovou škálou, krišťálovými lustrami a zrkadlami. Parkety sú vyrobené z drahých drevín. Karyatidy po oboch stranách vchodu vytvoril Anton Zauner.
Od roku 1842 je palác vo vlastníctve rodiny Pallavicini.

Michalský trakt
Vstup do Hofburgu z Michaelplatzu je cez bohato zdobenú Michalskú bránu s erbom Habsburgovcov. Brána je lemovaná monumentálnymi súsošiami, ktoré symbolizujú neobmedzenú moc Habsburgovcov. Vľavo je alegória Die Macht zur See (moc na mori), vpravo Die Macht zu Lande (moc na zemy). V pravej časti je (Reichskanzlertrakt), nachádzajú sa tu verejnosti sprístupnené Kaiserappartements (Cisárske apartmány) kde býval cisársky pár František Jozef I. a Alžbeta Bavorská (Sisi), ako aj Sisi múzeum a strieborná klenotnica.

In der Burg (Innerer Burgplatz)
Po prejdení cez Michalský trakt je vpravo na priestrannom dvore socha cisára Františka II. (I.) (1768–1835), postavená v rokoch 1843–1846. Ako František II. bol v rokoch 1792-1806 cisárom Svätej rímskej ríše, ako František I. bol od roku 1804 cisárom rakúska.
Rímska ríša bola zrušená v roku 1806, po založení Rýnskeho spolku Napoleonom Bonaparte po víťaznej bitke pri Slavkove.

Spanischen Hofreitschule (Španielska dvorná jazdecká škola)
Nachádza sa v ľavej časti Michalského traktu v budove Winterreitschule (Zimná jazdecká škola). Postavili ju v rokoch 1729–1735 za cisára Karola VI. Vo vnútri je veľký, barokový, biely jazdecký sál s rozmermi 56 × 18 m, kde sa konajú predstavenia jazdeckej školy, ktoré patria k najväčším atrakciám Viedne. Vchod je z Michalského traktu.
Jazdeckú školu založil v roku 1572 otec Márie Terézie cisár Karol VI. Je to jediná inštitúcia na svete, kde sa v nezmenenej podobe ochraňuje a pestuje vysoká škola jazdeckého umenia od renesancie až po dnešok. Lipican bol vyšľachtený pre cisára, je to kôň kráľov a kráľ koní. Lipicany boli pre Habsburgovcov vášňou, ktorá sa prenášala z cisára na cisára. Tu môžeme vidieť jedinečné vystúpenie lipicanov v najkrajšej jazdiarni na svete.
Predstavenia bývajú nepravidelne cez víkendy. Lístky stoja* podľa miesta a programu od 25 (na státie) do 217 (galaprogram) Euro. Lacnejšie sú ranné tréningy 10:00–12:00, 15 €. Je možná aj prehliadka školy a stajní so sprievodcom.
Lipicany na Slovensku sa chovajú v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach.

Stallburg
Samostatná budova je traktom spojená s Winterreitschule. Dal ho postaviť cisár Ferdinand I. v prvej polovici 16. storočia pre svojho syna Maximiliána II. Pôvodne to bol renesančný zámok, ale od čias cisára Karola VI. však jeho prízemie využívali ako stajňu cisárových osobných koní. Nádvorie uzatvára budova s krásnymi arkádami. Patria medzi najkrajšie renesančné pamiatky v Rakúsku. Dnes sa tu nachádzajú stajne jazdeckej školy a Lipizzaner Museum (Múzeum lipicanov) venované histórii tohto ušľachtilého plemena.

Švajčiarsky dvor
Najstaršia časť hradu. Prvá zmienka o hrade na tomto mieste pochádza z roku 1275. Meno dostal podľa toho, že od roku 1745 Hofburg strážila švajčiarska garda (fungovala zvlášť v 18. storočí na panovníckych dvoroch po celej Európe). Do dvora sa vchádza cez Švajčiarsku bránu.
Pôvodne bol objekt starovekou pevnosťou (Alte Burg), v 16. storočí prebudovaný na renesančný palác.
Klenotnica
Najvýznamnejšia zbierka skvostov na svete, má svoj pôvod v súkromnej klenotnici Habsburgovcov. Delí sa na cirkevnú a svetskú klenotnicu. Mimo iného je tu aj zlatá rakúska cisárska koruna, ktorú si dal vyhotoviť Rudolf II. Korunu zhotovil v roku 1602 v pražských dielňach antverpský zlatník Jan Vermeyen, ktorý bol najvýznamnejší zlatník svojej doby.
Hofburgkapelle (hradná kaplnka)
Pravdepodobne okolo roku 1287/88 Albrecht I. postavil neskoro románsku kaplnku, o ktorej je prvá písomná zmienka z roku 1296. V priebeho rokov bola niekoľkrát prestavovaná a rozšírená. Na bočnom oltári je vzácna drevená plastika Madona a dieťaťom z 15. storočia.
Cisár Maximilian I. založil v roku 1498 súbor Hofmusikkapelle. Medzi členmi boli aj Haydn a Schubert. V jeho tradíciách pokračuje Viedenská filharmónia a svetoznámy Viedenský chlapčenský zbor (Wiener Sängerknaben). V Hofburgkapelle vystupujú každú nedeľu počas omše od septembra do júna.

Schody veľvyslancov
Po týchto schodoch prešiel každý veľvyslanec keď niesol poverovacie listiny.

Neue Burg
Veľká, polkruhová budova, najnovšia časť hradu. Stavbu dokončili v roku 1913.
Sú tu výstavné priestory: časť expozície umeleckohistorického múzea, Efezské múzeum, zbierka starožitných hudobných nástrojov, zbierka dvorného lovu a zbrojnica (dobové zbrane a brnenia), etnografické múzeum.
Z balkóna vyhlásil 15. marca 1938 Hitler pripojenie (Anschluss) Rakúska k Nemeckej ríši. Odhaduje sa, že mal okolo milióna poslucháčov.

Heldenplatz
Bronzové jazdecké sochy vojvodcov princa Eugena Savojského a arcivojvodu Karola. Pomník je zaujímavý aj po technickej stránke, lebo celá váha sochy spočíva len na zadných nohách. Podstavce navrhli E. van der Nüll a A. S. von Sicardsburg z untersberského mramoru.

Princ Eugen Savojský bol rakúsky vojvodca a politik francúzskeho pôvodu, generalissimus vojsk Habsburgovcov a jeden z najväčších vojvodcov na prelome 17. a 18. storočia. Vyznamenal sa hlavne v bojoch proti Turkom  (50). Pomník odhalil v roku 1865 cisár František Jozef I.

Arcivojvoda Karol (Ľudovít Rakúsko-Tešínsky). Po prvýkrát uštedril Napoleonovi porážku v bitke pri Asperne v máji roku 1809. V Habsburgských dejinách sa táto bitka značne preceňuje. Napoleon ustúpil hlavne v dôsledku povodní z rozvodneného Dunaja. V júli toho istého roku porazil rakúsku armádu v bitke pri Wagrame. Pomník bol odhalený v roku1858.

Pomník cisárovnej Alžbety (Sisi)
Tragická smrť cisárovnej vyvolala silné emócie. V meste vzniklo niekoľko pomníkov, z ktorých najkrajší je vo Volksgarten. Vytvorili ho v secesnom štýle v rokoch 1903–1907 architekt Ohman a sochár Bitterlich.

Theseustempel (Theseov chrám)
Napodobenina antického chrámu Thesion v Aténach.

Triton a nymfy
Fontána z roku 1880 od bratislavského rodáka Viktora Tilgnera autora Ganymedovej fontány v Bratislave. Bol jeden z najvýznamnejších predstaviteľov neobaroka vo Viedni, kde má veľa diel, najviac v Burgtheatri. Jeho najlepšie a posledné dielo je Mozartov pomník z roku 1892 v Burggarten.
Dve kópie fontány sa nachádzajú v Bratislave - jedna na nádvorí Slovenskej národnej galérie, druhá na nádvorí Mirbachovho paláca.

Rozárium - cca 270 odrôd

Burgtheater (Hradné divadlo)
Je to jedno z popredných svetových divadiel, ktoré je považované za najlepšie divadlo v rámci nemecky hovoriacich krajín. Pôvodné divadlo bolo na Michaelplatz už v časoch Márie Terézie, v roku 1748, ako divadlo „vedľa hradu“.
Nové divadlo bolo postavené v štýle talianskej neskorej renesancie podľa návrhu známeho staviteľa divadiel Gottfrieda Sempera a Karola Hasenauera. Nad hlavným vchodom sa týči socha boha Apolóna. Pod oknami hlavného priečelia upútajú busty slávnych spisovateľov a básnikov. Bohato je zdobený aj interiér,. Stropy sú pokryté freskami od bratov Gustáva a Ernsta Klimtovcov, ako aj od Franza Matscha.
Koncom druhej svetovej vojny bolo divadlo ťažko poškodené, ale v rokoch
1945–1955 ho úplne obnovili.

Liebenbergov pomník
Johann Andreas von Liebenberg bol mestský sudca a starosta Viedne. Pri 2. obliehaní Viedne Turkami organizoval občiansku domobranu. Jeho figúrku môžeme vidieť medzi 8-9 hodinou na hodinách AnkerUhr  (7).

Mölker Bastei (Bastión)
Pôvodne stál vpravo od Liebenbergovho pomníka. Bastión je časť opevnenia v tvare päťuholníka, ktorá je vysunutá pred samotnú hradbu. Pôvodne tu stál bastión postavený na pozemkoch kláštora v Melku, odtiaľ názov Mölker. Teraz tu môžeme vidieť zvyšky zachovaného mestského opevnenia z rokov 1531–1871, ktoré pôvodne stálo na mieste dnešnej Ringu.

Pasqualati-Haus
Budova stojí na rampe bývalého mestského opevnenia. Je to jedna z najznámejších adries Ludwiga van Beethovena počas jeho pobytu vo Viedni. V tomto dome na 4. poschodí viac krát býval v rokoch 1804–1814. Tu skomponoval diela „Fidelio“ a „Pre Elišku“.

Votivkirche (ďakovný kostol)
Je považovaný za najvýznamnejšiu novogotickú sakrálnu stavbu na svete. Bol postavený ako poďakovanie Bohu za to, že zachránil život cisára Františka Jozefa pri atentáte v roku 1853. Stavbu inicializoval jeho mladší brat Ferdinand Maxmilián (Mexický). Vyzval na verejnú zbierku ako poďakovanie národov monarchie za spásu Františka Jozefa.
Zo 75 projektov od architektov z celej Európy bol vybraný projekt vtedy len 26 ročného Heinricha Ferstela. Dokončili ho po 23 rokoch a vysvätený bol v roku 1879, v deň striebornej svadby cisárskeho páru.
Veže kostola sú vysoké 99 m. Trojloďová bazilika má tri organy (Veľký, Starý, Nový). Okrem nádherných vitráží tu môžeme vidieť vitráž a od roku 1954 aj kópiu obrazu Madony z Guadelupa (Panna Mária Guadalupská) ako spomienka na Ferdinanda Maxmiliána. Nachádza sa tu aj náhrobok-tumba grófa Mikuláša zo Salmu, obrancu Viedne pred Turkami v roku 1529. Náhrobok je významné dielo renesančného umenia.
V múzeu kostola sa nachádza trojkrídlový antverpský oltár. Táto flámska rezbárska práca z polovice alebo druhej polovice 15. storočia s originálnym polychrómom zobrazuje pašiové scény.
Dnes sa kostol používa ako múzeum, organizujú sa tam rôzne výstavy a hudobné podujatia.

Univerzita
Najstaršiu univerzitu v nemecky hovoriacich krajinách založil Rudolf IV, Habsburský v roku 1365. Budova bola postavená v roku 1884, v slávnostnej sieni sú fresky od Gustáva Klimta.

Neues Rathaus (Nová Radnica)
Bola postavená na mieste bývalého vojenského cvičiska v novogotickom štýle podľa vzoru radnice v Bruselu. Starú radnicu nahradila v roku 1883. Na vrchu 98 m vysokej veže radnice stojí Rathausman, ktorý je jedným zo symbolov mesta. (Medená socha vysoká 3,4 m, spolu so zástavou 5,4 m, váži 1,8 ton. Je vyvažovaná 800 kg guľou a výkyv má aj 25 cm.) Jeho kópiu môžeme vidieť na Radničnom námesti pri ľavom okraji budovi. Radnicu oddeľuje od Ringu Radničný park s mnohými modernými sochami slávnych osobností, napr. Johana Straßa, Josepha Lannera, prezidenta Dr. K. Rennera, starostu a neskôr i prezidenta Th. Kornera a maliara F. Waldmüllera. Hlavnú cestu v parku k radnici lemuje 8 mramorových sôch, ktoré pochádzajú zo zrušeného mosta Elisabethbrücke na Karlovom námestí.
Pred radnicou bývajú časté kultúrne podujatia. Populárne sú vianočné trhy.

Parlament
Rozlohou najväčšia stavba na Ringu. Bol postavený v roku 1884 Helenistickom štýle podľa návrhu architekta Teofila von Hansena čo malo poukazovať na to, že kolískou demokracie je Grécko. Dva sálové domy Poslanecký, (tu zasadá Spolková rada) a Panský (tu zasadá Národná rada) spája bohato zdobená stĺpová sieň. Niekoľko sôch na fasáde vytvoril J. V. Myslbek autor sochy sv. Václava v Prahe.
Pred parlamentom stojí veľkolepá Aténina studňa, ktorej dominuje monumentálna socha Pallas Atény bohyni múdrosti. V pravej ruke drží Niké bohyňu víťazstva. Pri jej nohách sú alegorické postavy hlavných riek mocnárstva: Labe, Vltava, Inn, Dunaj. Zlé jazyky hovoria, že stojí vonku preto, lebo sa bojí vojsť do parlamentu, lebo IQ politikov je všeobecne známe.

Pomník Márie Terézie
Od Kaspara Zumbuscha* je najvýznamnejší pomník Habsburgovcov vo Viedni. Zároveň je to najväčší a najťažší pomník (44 Ton, 20 m výška) na Ringu.
Znázorňuje Máriu Teréziu na tróne. V ľavej ruke drží Pragmatickú sankciu z roku 1713, ktorá umožňuje nastúpiť na trón aj ženám. V rohoch sú jazdecké sochy poľných maršalov: Daun, Khevenhüller, Laudon, Traun.

*ďalšie Zumbuschove pomníky vo Viedni: Beethovenov pomník  (51), arcivojvoda Albrecht  (43), poľný maršal Radetzky  (54).

Prírodovedecké múzeum
V múzeu získate prehľad o dejinách Zeme od hmyzu cez drahokamy, minerály až dinosaury. Skvostom je 29 500 rokov stará a jedenásť centimetrov vysoká „Willendorfská venuša", z vápenca, objavená v roku 1908 v dolnorakúskom Wachau. Patrí k celosvetovo najznámejším archeologickým nálezom.

Umeleckohistorické múzeum
Patrí k najväčším a najvýznamnejším umeleckým zbierkam na svete. Vzniklo zo súkromných zbierok Habsburgov. Obrazáreň uchováva jednu z najvýznamnejších zbierok starého umenia na svete. Môžeme tu obdivovať majstrovské diela svetových maliarov Rubensa, Rembrandta, Dürera, Tiziána, Tintoretta, Raffaela… Okrem obrazov sú tu jedinečné zlatnícke práce, vrcholné diela sochárstva, majstrovské práce zo slonoviny, vzácne hodiny a zložité prístroje najlepších a najznámejších umelcov svojej doby.

Obe múzeá boli postavené koncom 19. storočia, podľa projektov Gottfrieda Sempera a Karla Hasenauera (projektovali aj Hradné divadlo) ako stánok na uschovanie a prezentáciu obrovských zbierok Habsburgovcov.

Tritonen und Najadenbrunnen (studne Triton a Najady)
Uprostred trávnatých plôch sa nachádzajú štyri studne od troch autorov z bieleho cararského mramoru.

Leopold Museum
Prezentácií rakúskeho umenia moderny vo svete. Leopoldovo múzeum je dnes najnavštevovanejšie múzeum MQ, vzniklo z bývalej súkromnej zbierky umenia manželov Leopoldovcov. Ťažisko spočíva na majstrovských dielach rakúskeho expresionistu Egona Schieleho a osobitne diela Gustava Klimta, najvýznačnejšieho predstaviteľa viedenského umeleckého spolku Secession.
Zbierka je doplnená objektmi z umeleckoremeselných dielní Wiener Werkstätte.

Museum Moderner Kunst (MUMOK)
Sprístupňuje medzinárodnú a rakúsku avantgardu v jej rôznych formách. Okrem iného tu môžeme vidieť diela Andy Warhol, Claes Oldenburg, Pablo Picasso, Yoko Ono. V zbierke je 9 000 diel: maľby, sochy, kresby, grafiky, fotky, videá, filmy, architektúra a nábytok.

Kunsthalle Wien
Výstavná sieň na prezentáciu súčasného a moderného umenia domácich umelcov ako aj umelcov z celého sveta.
Má pobočku na Karlovom námestí.

ZOOM Kindermuseum
Múzeum vo svojich priestoroch podnecuje deti, aby sa pýtali, hrali a skúmali. Počas návštevy preveria všetky svoje zmysly. Delí sa na štayri časti - výstava, ateliér, animovaný film a Oceán, herný a zážitkový priestor
Divadlo pre mladé publikum Dschungel Wien, ponúka celé spektrum múzického umenia pre všetkých ľudí od 0 do 99 rokov.

Pomníky

Wolfgang Amadeus Mozart
Z roku 1896 od Viktora Tilgnera. Patrí k najznámejším pomníkom vo Viedni. Táto socha je považovaná za jeho najvýznamnejšie dielo. Figúry na podstavci, zobrazujúce moc Mozartovej hudby, patria štylisticky už do secesie. Socha odhalená deň po Tilgnerovej smrti pôvodne stála na Albertinaplatzi.

cisár František I. Štefan Lotrinský
Manžel Márie Terézie, najstarší pomník na Ringu, vznikol v roku 1780.

cisár František Jozef I.

Palmenhaus (oranžéria)
Na konci parku, postavená v roku 1823 a v roku 1901 prestavená v secesnom štýle. Okrem reštaurácie sa v ňom nachádza Schmetterlinghaus (Dom motýľov), v ktorom voľne poletuje 50 druhov exotických motýľov pri teplote 26 °C a 80% vlhkosťou vzduchu.

Johann Wolfgang Goethe
Hneď ako vyjdeme z parku ocitneme sa pri Goetheho soche v nadživotnej veľkosti z roku 1900. Bronzová socha podľa návrhu Edmunda von Hellmera znázorňuje veľkého nemeckého básnika v kresle. Výška sochy aj s podstavcom z talianskeho grafitu je 5,55 m. Sochu navrhol aj Viktor Tilgner, ale jeho návrh neprešiel. Aj keď Goethe veľa cestoval vo Viedni nikdy nebol.

Friedrich Schiller
Priamo oproti Goetheho pomníku, na protiľahlej strane Ringu, je Schillerplatz (Schillerove námestie) na ktorom je pomník ďalšieho veľkého nemeckého básnika Friedricha Schillera. Pomník bol odhalený v roku 1876. Bol prvý umelec, ktorý má na verejnom priestranstve reprezentatívny pomník. Dovtedy mohli mať pomník len panovníci a vojvodcovia.
Bronzová socha v historickom štýle, zhotovená podľa návrhu Johannesa Schillinga, bola odliata v kráľovskej umeleckej zlievarni. Štyri sediace figúry v rohoch znázorňujú básnikov život od detstva po starobu. Štyri stojace postavy po stranách symbolizujú lyriku, epiku, drámu a vedu.

Jedna z najväčších a najcennejších grafických zbierok na svete. Zbierku založil vojvoda Albert Sasko-Tešínsky, zať cisárovnej Márie Terézie. Jeho ženou bola štvrtá dcéra Márie Terézie arcivojvodkyňa Mária Kristína.
Začiatky Albertovho intenzívnejšieho záujmu o umenie a zberateľstvo sa spájajú práve s jeho pobytom v Bratislave v rokoch 1766–1780, keď tam pôsobil ako miestodržiteľ Uhorska. V tej dobe sa zbierka nachádzala na Bratislavskom hrade.

Zbierka obsahuje zhruba 50 000 kresieb a akvarelov a skoro 900 000 tlačených grafík od gotiky po súčasnosť. Najznámejšia je Dürerov "Mladý zajac". Nechýbajú diela svetových umelcov - Rembrandt, Leonardo da Vinci, Michelangelo, Rubens, Picasso…
Kolekcia 145 kresieb a akvarelov od Albrechta Dürera pochádza zo slávnej zbierky Rudolfa II., pôvodne sústredená na Pražskom hrade.
Bývajú tu hodnotné výstavy z diel zapožičaných z iných svetových galérií.

Dominantou budovy je vyvýšená terasa (pôvodne Augustinerbastei) nazývaná Albertova rampa, ktorá je od roku 2003 prekrytá 53 m dlhým krídlom tzv. Soravia Wing od Hansa Holleina  (8).
Jazdecká socha na rampe od Kaspara Zumbuscha je arcivojvoda Albrecht. Nie je to zakladateľ zbierky, ale arcivojvoda Albrecht Rakúsko-Tešínsky, syn arcivojvodu Karola, víťaza nad Napoleonom v bitke pri Aspene.
Pod Albertovou rampou je Dunajská studňa. 12 sôch z Carrarského mramoru znázorňujú najväčšie prítoky Dunaja v Habsburskej monarchii.

Kapuzinerkirche
(kostol Kapucínov) alebo aj Kirche zur Heiligen Maria von den Engeln.
Postavený v roku 1622. V roku 1633 tu vznikla hrobka (Kapuzinergruft, Kaisergruft) Habsburgovcov.
Miesto posledného odpočinku tu našlo 149 Habsburgov, z toho 12 cisárov a 19 cisárovien, ktorí odpočívajú prevažne v barokových a rokokových sarkofágoch. Najväčší je cínový sarkofág Márie Terézie a jej manžela Františka I. Lotrinského. Spolu s nimi je tu pochovaných aj ich 16 detí. Je tu pochovaná aj manželka Napoleona Bonaparte Mária Lujza. Tradične najviac kvetov býva pri sarkofágu Alžbety Bavorskej (Sisi).

Bola tu pochovaná len jedna jediná osoba, ktorá nepatrila k habsburskému rodu, a to grófka Fuchsová, pestúnka a dvorná dáma, ktorá vychovávala Máriu Teréziu od jej 11 rokov, bola jej dôverníčkou a vernou priateľkou. Posledný pohreb prebehol v roku 2011, kedy zomrel vo svojich 98 rokoch Otto von Habsburg, korunný princ, syn posledného cisára Karola I.

Donnerbrunnen (Providentiabrunnen) studňa prozreteľnosti
Považované za najkrajšie barokové dielo vo Viedni zhotovil v rokoch 1737–1739 Georg Raphael Donner. Bola to prvé sochárke svetské dielo na verejnom priestore vo Viedni.
Socha v strede vodnej nádrže je Providentia (prozreteľnosť). Po obvode nádrže sú štyri barokové sochy, ktorá znázorňujú štvoricu dunajských prítokov Enns (starý muž), March (dospelá žena), Traun (mladík) a Ybbs (mladá nymfa). Pretože postavy boli nahé, v roku 1770 nechala Mária Terézia sochy odstrániť. Na námestí sú bronzové kópie z roku 1873, ktoré lepšie odolávajú poveternostným podmienkam. Olovené originály sa nachádzajú v Belvederi.
Sochár Georg Rafael Donner, prežil v Bratislave 11 najplodnejších rokov svojho života a vytvoril tu svoje vrcholné diela.
V dóme sv. Martina je niekoľko jeho prác, medzi jeho najznámejšie patrí socha Svätý Martin so žobrákom. Vytvoril aj hlavný oltár, ale ten bol v druhej polovici 19. storočia z dôvodu regotizácie zrušený. Rafael Donner má na námestí Schwarzenbergplatz pomník (umiestnený už na Lothringerstr.)

Malteserkirche (Maltézky kostol, tiež aj kostol Johanidov)
V záplave obchodov nenápadná budova postavená v 15. storočí, na mieste staršej sakrálnej stavby. Môžeme tu vidieť prvky gotiky, baroka a klasicizmu. Pre dobrú akustiku sa využíva na koncerty vážnej hudby.

Hotel Sacher
Nárožná budova v štýle biedermeier na konci ulice. Zakladateľ a majiteľ hotela Eduard Sacher (syn Franza Sachera, ktorý vynašiel svetoznámu Sacherovu tortu), sa narodil v Želiezovciach na Slovensku.
Po otvorení opery na Ringu bola budova starého divadla na predaj. Podnikavý Sacher budovu kúpil a urobil z nej svetoznámy luxusný hotel. V kaviarni hotela je možné si kúpiť známu Sacherovu tortu.
Po dlhoročnom spore s cukrárňou Demel  (33) získali autorstvo na recept Sacherovej torty.
Teraz je rozdiel medzi tortami len ten, že sa vrstva marmelády u Sachera nachádza v strede torty a u Demela je pod čokoládovou polevou.
Boli tu ubytované známe osobnosti napr. John F. Kennedy, John Lennon s Yoko Ono, anglická kráľovná Alžbeta II či francúzsky herec J. P. Belmondo.
Na konci ulice opäť prídeme k opere.

vpravo Kärntner Durchgang
Americký bar (Loosbar) od Adolfa Loosa.

vľavo Himmelpfortgasse
Winterpalais (Stadtpalais) Prinz Eugen (Zimný palác princa Eugena)
Slúži ako nový výstavný priestor zámockého areálu Belveder. Barokový skvost, ktorý slúžil na bývanie i reprezentačné účely, si nechal postaviť Eugen Savojský koncom 17. storočia.

vľavo Johannesgasse
Ursulinenkirche (kostol sv. Uršule)
Okolo roku 1660 povolala cisárovná Eleonóra, vdova Ferdinanda III. ženský rád uršulínok. Uršulínky sa zaoberali výchovou dievčat a žien a na Slovensku založili prvé ženské školy.
Kostol bol postavený v rokoch 1665-1675, má bohatú barokovú štukovú výzdobu. Hlavný oltár a bočné oltáre sú v klasicistickom štýle. V roku 1813 bol Klementa Maria Hofbauer viedenským arcibiskupom Zigmundom von Hohenwartom vymenovaný za rektora kostola sv. Uršule a spovedníkom uršulínok. Tento úrad vykonával až do svojej smrti.
Kostol a priľahlý kláštor tvorilo 8 budov. V roku 1960 Rakúska republika odkúpila časť budov a zriadila školu Universität für Musik und darstellende Kunst Wien (Univerzita hudobných a dramatických umení vo Viedni).

vľavo Annagasse
Haus der Musik (Dom hudby)
Lahôdka pre všetkých milovníkov hudby. Moderné interaktívne múzeum zážitkov vás pozýva zažiť hudbu v celom svojom rozsahu. Dokonca si môžete pozrieť ako možno bude vyzerať hudba v budúcnosti. Niektoré nástroje si môžete aj vyskúšať. Na štyroch poschodiach si môžete pozrieť Viedenskú filharmóniu, sonosféru (vlastnosti hudby a zvuku), hudobných skladateľov a futursféru (hudba budúcnosti).
Je to nárožná budova a vchod je z ulice Seilerstätte.

Karlskirche (kostol Karola Boromejského)
Najkrajší a najzaujímavejší barokový kostol severne od Álp. Po dóme svätého Štefana najvýznamnejší kostol vo Viedni. Dal ho postaviť cisár Karol IV. otec Márie Terézie po skončení morovej epidémie v roku 1713 svojmu patrónovi svätému Karolovi Boromejskému. Pred centrálnou časťou s kopulou stoja dva mohutné stĺpy, symboly cisárskej moci. Stĺpy sa volajú Vytrvalosť a Odvaha, vo vnútri stĺpov je točité schodište. Vo vnútri veľkolepá výzdoba od barokových majstrov. Hlavný štukový oltár vytvoril pražský sochár Ferdinand Maxmilián Brokoff. Stropná freska pod kopulou je od J. M. Rottmayera.
Pred kostolom je oválny bazén s plastikou "Horské oblúky". Vo vode sa zrkadlí fasáda kostola.

Wien Museum Karlsplatz múzeum mesta Viedne
Tu môžete spoznať dejiny Viedne od prvého osídlenia, cez rímsky tábor Vindobona na najsevernejšej hranici Rímskeho impéria, rezidenciu Babenbergovcov a 640 rokov vlády Habsburgovcov po súčasnosť.
Sú tu aj umelecké diela napr. "Pallas Athena" od Gustáva Klimta, archeologické nálezy, zbrane, predmety súvisiace s výstavbou Dómu sv. Štefana a aj dva modely mesta z 19. storočia.
Na prízemí sa konajú tematické výstavy.

Otto-Wagner-Pavillon secesná stanica
Dva pavilóny stanice metra, dnes už nepoužívané na pôvodný účel, postavené v roku 1898. Sú vzorový príklad viedenskej secesie, na ich výstavbu bol použitý biely mramor, zlatá a zelená farba. V jednom pavilóne je múzeum, kde si môžeme pozrieť rozsiahlu dokumentáciu o prácach mnohostranného staviteľa Otta Wagnera  (55), v druhom pavilóne je kaviareň.

Fontána (Hochstrahlbrunnen)

pamätník Červenej armády

jazdecká socha Karola Schwarzenberga

pomník Rafaela Donnera (umiestnený už na Lothringerstr.)

Oberes Belvedere (Horný Belvedér)
Plnil počas života princa Eugena Savojského prevažne reprezentatívnu funkciu, o čom svedčia aj nádherné siene a sály – Mramorová sála, sála Terrena a Prunkstiege (prepychové schodište). Dnes je v ňom stála výstava rakúskeho umenia od stredoveku, cez baroko, až po súčasnosť. Najväčšia zbierka obrazov od Gustava Klimta, (včetne známych obrazov Kuss a Judith) a aj diela viedenskej moderny (napr. Oskar Kokoschka a Egon Schiele). Sú tu aj významné diela francúzskeho impresionizmu a viedenského biedermeieru. K zámku patrí aj zámocká kaplnka.
Zo zámku je pekný výhľad na Viedeň. V rokoch 1987–1917 slúžil ako rezidencia následníka tónu Františka Ferdinanda d´Este.
V neďalekej Alpskej záhrade sa pestuje viac ako štyritisíc rastlín patriacich do alpského ekosystému.

Unteres Belvedere (Dolný Belvedér)
Plnil skôr obytnú funkciu, centrom Dolného Belvedéru je mramorová sála, ktorá slúžila na uvítanie návštev. Témou štukovej výzdoby a fresky je oslava princa Eugena ako veľkého vojvodcu. Tu sú vystavené originálne olovené sochy Donerovej studne. Okrem mramorovej galérie sú pozoruhodné aj ďalšie miestnosti. Zlatý kabinet so zrkadlami a čínskym porcelánom a sochou princa Eugena, ako víťaza nad Turkami. Groteskná sála s grotesknou maľbou od Jonasa Drentwetta z Augsburgu (maľoval aj fresku v jednej miestnosti bratislavskej radnice). K zámku patrí aj Oranžéria. Celoročne sa tu konajú príležitostné výstavy umeleckých diel z celého sveta.

Beethovenov pomník
Myšlienka postaviť pomník vznikla pri stom výročí narodenia Beethovena, pomník bol postavený v roku 1880.
Geniálny hudobník počas svojho 35 ročného pobytu vo Viedni vystriedal 68 adries, v meste má 19 pamätných tabúľ. Najznámejšie miesta spájané s Beethovenom sú Beethovenove múzeum, Pasqualatihaus  (37), Beethovenove bydlisko Heiligenstadt, Eroicahaus, Beethovenov hrob na Zentralfriedhofe.

Akademisches Gymnasium
Najvýznamnejšia budova na námestí je postavená v novogotickom štýle, najstaršie gymnázium vo Viedni. Na priečelí erby území patriacich do monarchie.
Študovali tu mnohé význačné osobnosti, mimo iného aj Tomáš Garrigue Masaryk (1850–1937), prvý československý prezident, ale aj architekt Otto Wagner. Na budove gymnázia má Masaryk pamätnú tabuľu (na rohu vľavo).

Kursalon
Stavba v štýle talianskej renesancie. Aj keď pôvodne mal byť určený na relax nakoniec sa z neho stalo kultúrne centrum. V roku 1868 sa tu konal prvý koncert Johanna Straussa a bývali tu mnohé premiéry Straussových valčíkov.
V štyroch sálach na dvoch poschodiach sa konajú rôzne súkromné alebo verejné akcie a koncerty. Ročne skoro 500 koncertov.

Otto Wagner (13. júla 1841 Viedeň – 11. apríla 1918 Viedeň)
Bol rakúsky architekt, urbanista a teoretik architektúry, predstaviteľ secesie. Architekt, ktorý zanechal vo Viedni najvýraznejšiu stopu. Jeho prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robustnom historizme a postupne plynulo prešiel k secesii a neskoršie k moderne. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek. Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie, k jeho žiakom patrili ďalší veľkí architekti napr. Jože Plečnik, brnenský rodák Adolf Loos, opavský rodák Joseph Maria Olbrich, Max Fabiani…
Jeho najznámejšie diela:
Poštová sporiteľňa, Palais Hoyos, Kirche am Steinhof  (B9), domy v secesnom štýle na Linke Wienzeile(Majolika haus)  (B11), ktorý je považovaný za najkrajší dom vo Viedni. Pavilóny metra na námestí Karlsplatz  (47). Ďalší pavilón postavený v roku 1899 podľa jeho návrhu bola stanica Hietzing  (C1) neďaleko Schönbrunnu. Oba pavilóny patria pod Viedenské mestské múzeum a sú prístupné pre verejnosť.

Wurstelprater tvorí len malú časť parku. Názov nemá nič spoločné s údeninami ako sa často traduje, ale je odvodený od slova Wurstel - šaško, gašparko (Hanswurst).
Prater so svojimi 250 atrakciami je jedným z najznámejších európskych zábavných parkov. Vstup do areálu je zadarmo, platí sa len za jednotlivé atrakcie. Niektoré atrakcie sú v zime zavreté.
Najznámejšou a najviac navštevovanou súkromnou atrakciou vo Viedni je Wiener Riesenrad, jeden z najznámejších symbolov Viedně. Zo 65 metrov vysokého ruského kola je výhľad na celé mesto. Na kole je 15 kabín. Pred II. svetovou vojnou ich bolo 30.

K vôli prehľadu uvádzam rodinu Straussovcov.
Johann Baptist Strauss, otec (1804–1849), 215 skladieb- Radeckého pochod  (39)
Johann Baptist Strauss, syn (1825–1899), 500 skladieb, 1 opera, 15 operiet - Na krásnom modrom Dunaji, opereta Cigánsky barón
Josef Strauss, syn (1827–1870), 283 skladieb - Pizzicato-Polka
Eduard Strauss, syn (1835–1916), 300 skladieb - Schneeflocken

Všetci sú pochovaní v parku hudobníkov na Ústrednom cintoríne vo Viedni (C6)

Kunst Haus Wien
Múzeum postavené Hundertwasserom. Je tu jeho stála výstava a okrem toho sa tu pravidelne výstavy aj iných umelcov. Múzeum je od Hundertwasserhausu vzdialené 400 m, 5 min. chôdze, jednoduchá orientácia. Tabuľa s mapou je pred domom.

Friedensreich Hundertwasser (15. decembra 1928 Viedeň – 19. februára 2000 na palube ľode Queen Elizabeth 2)
Starý otec, ktorý pochádzal z Čiech sa volal Stovoda. Jeho otec zmenil v mene voda na wasser a volal sa Stowasser a Friedensreich zmenil slovanské sto za nemecké Hundert. Preslávil sa ako architekt, grafik a maliar. Inšpiroval sa viedenskou secesiou Gustávom Klimtom a Egonom Schielem.
Dôležitú rolu u neho hrali bizarné tvary, terasy a zeleň, pestrá fasáda, kachľová výzdoba, rôzne tvarované okná, stĺpy, lesklé cibuľovité veže, čo vytvára jedinečný "Hundertwasser-Stil". Priamku označil za bezbožnú, lebo sa v prírode nevyskytuje.
Najznámejšie diela vo Viedni:
Hundertwasserhaus, Kunst Haus Wien, spaľovňa (Müllverbrennungsanlage) Spittelau (časť Viedne).

Prístup
Od Uránie po cykloceste Donaukanalradweg, pozdĺž kanála smerom na východ k Hunderwasser-Promenade, 1 km. Tu odbočíme vpravo a križujeme hlavnú cestu (semafor) a prídeme do ulice Custozzagasse, na prvej odbočke vľavo a prídeme k Hundertwaserhaus 1,4 km. Ak odbočíme vpravo prídeme ku Kunst Haus Wien.

Prístup
Na bicykli, od Uránie po cykloceste Donaukanalradweg, pozdĺž kanála smerom na východ po cyklomost Gaswerksteg. Po ňom vpravo na druhú stranu a po Modecenterstraße prídeme k G-town.

Záhradný labyrint (Irrgarten)
Bol založený v rokoch 1698–1740, v roku 1892 zrušený, obnovený podľa historickej predlohy v roku 1998 s celkovou rozlohou 1 715 m². V jeho jednotlivých zákutiach môžu návštevníci objaviť symboly dvanásť znamení zverokruhu a z vyvýšeného miesta sledovať blúdenie ostatných návštevníkov.

Wagenburg
jedna z vedľajších budov, bývalá zimná jazdiareň, dnes múzeum kočov. Je tu možné vidieť 126 kočov cisárskej rodiny. Medzi nimi je aj skvostný imperiálny koč z 18.storočia, ktorý sa používal len pri mimoriadnych príležitostiach.

Gloriette
vyhliadkový pavilón na vrcholku terénu navrhol Ferdinand Hetdzendorf von Hohenberg, ktorý viedol úpravu parku. Stavba z roku 1775 nie je len rokokovým letohrádkom, ale aj pripomína víťazstvo Márie Terézie nad Fridrichom II. v bitke u Kolína.

Zoologická záhrada
je najstaršia existujúca zoologická záhrada na svete (16 ha) s jediným zachovaným barokovým zverincom. Založil ju cisár František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie, otvorená v lete 1752. V roku 1906 sa tu v ZOO narodil prvý slon, do tej doby boli zoológovia presvedčení, že sa slony v zajatí nerozmnožujú. Môžeme tu vidieť ľadové medvede, ale aj vzácne pandy.

Palmenhaus
skleník postavený v rokoch 1881–1882 podľa projektu Franze Xavera Segenschmida v historizúcom slohu, široký 113 m a vysoký 28 m. Skleník simuluje tri klimatické zóny: zimnú, stredomorskú a tropickú záhradu. Nachádzajú sa tu rastliny z pralesov všetkých svetadielov.

Wüstenhaus (alebo aj do roku 2004 Sonnenuhrhaus, púštny dom)
bývalý dom motýľov (Schmetterlinghaus) teraz je tu jedinečná zbierka kaktusov. Zástupcovia fauny púští v Afrike, Amerike a Ázie.

V parku medzi Palmenhaus a Wüstenhaus sa nachádza od roku 1808 model jazdeckej sochy Josefa II. Podľa neho bola zhotovená socha na Josefsplatzi. Model bol pôvodne od roku 1797 v zámku Laxenburg.

Oranžéria
najstarší skleník v areály. Svojou dĺžkou 189 m a šírkou 10 m patrí spolu s oranžeriou vo Versailles k navjväčším barokovým oranžériám. Bola postavená okolo roku 1745 za Františka I. Štefana, autorom je architekt na cisárskom dvore Nikolo Pacassi. Má podlahové kúrenie a darí sa tu citrusovým polodinám.
Priestory sa používali aj používajú na kultúrne akcie. Na jednom z týchto koncertov došlo aj k zápasu medzi Mozartom a jeho hudobným súčasníkom, skladateľom Antoniom Salierim, ktorý zachytil Miloš Forman vo svojom kultovom filme Amadeus.

Hofpavillon Hietzing
Jedna z mnohých staníc metra, ktorú navrhol O. Wagner, ale je určite najkrajšia. Dôvodom je, že slúžila len cisárovi Františkovi Jozefovi I. a jeho rodine, aj keď ju konzervatívny cisár využil len dvakrát.
Dnes patrí pavilón pod Viedenské mestské múzeum. Otvorený je len v sobotu a nedeľu. Od súčasnej zastávky Hietzing je vzdialený 150 m.

Prístup
Schönbrunn je vzdialený od centra mesta asi 6 km. Najvýhodnejší prístup je metrom linkou U 4, zastávka Schönbrunn alebo Hietzing.
Na bicykli sa sem dostaneme cyklocestou okolo riečky Wien, alebo po ulici Mariahilfer Straße.
Na návštevu Schönbrunn si treba vyhradiť aspoň dve hodiny, ale ak chcete navštíviť zámok aj viac.

Stiftskirche (Viedenský vojensko-posádkový kostol Sv. Kríža)
bol postavený v roku 1739 pravdepodobne podľa plánov Fischera z Erlachu ako posádkový kostol. V roku 1772 bola postavená veža s neskorogotickou prilbicou. V rokoch 1785–1799 slúžil ako vojenský sklad. Od roku 1921 slúži znovu ako posádkový kostol.
Stavba je začlenená do systému budov kasární (Stiftskaserne). Kasárne boli postavené v roku 1663. Sú prepojené s Hofburgom podzemným tunelom a v prípade krízy sú dostupné aj linkou metra U3. Na dvore kasární je veža flakturm  (B7).

Mariahilferkirche (kostol Panny Márie Pomocnej)
známy aj ako kostol Barnabitov podľa rovnomenného rádu. Kostol súčasných rozmerov vznikol až v rokoch 1686–1689 podľa architekta Sebastiana Carloneho. Dôležitým rokom bol rok 1660, keď Barnabiti venovali kostolu slávny obraz zázračnej Panny Márie Pomocnej ("Mariahülf"), ktorý je vlastne kópiou obrazu Lucase Cranacha z roku 1537 z katedrály v Passau. Na konci 19. Pribudlo 11 veľkých vitrážových okien v novobarokovom slohu. Zvon v ľavej veži „Schustermichel“ 4 445 kg z roku 1720.
Pred kostolom je mramorová socha hudobného skladateľa Jozefa Haydna od Heinrich Nattera z roku 1887.

Haus des Meeres (dom mora)
nachádza sa v Esterhazyho parku vo veži flakturm. Z Mariahilfestrase odbočíme vľavo do prvej uličky za Mariahilferkirche (Nelkengasse), veža je vzdialená cca 200 m.
Vo vnútri veže sa nachádza zoologická záhrada, kde na ploche asi 4 000 m² žije viac ako 10 000 zvierat. V najväčšom rakúskom akváriu s objemom 300 000 litrov môžeme vidieť žraloky a korytnačky. V tropickom pavilóne sú voľne poletujúce vtáky, opice, krokodíly a ďalšie zvieratá. V teráriu sú jedovaté hady, veľhady, jašterice a jaštery. Na 10. poschodí je 150 000 l akvárium s karibskými kladivovými žralokmi.
Výstava „Spomínanie vo vnútri“ sa zaoberá históriou protilietadlovej veže. Ukazuje pôvodné exponáty a nástenné tabule k histórii stavby. Prehliadnuť si ich môžete na schodisku medzi 9. a 10. poschodí, ktoré zostalo z veľkej časti zachované v pôvodnom stave.
Ďalšou atrakciou je panoramatický výhľad na mesto z terasy na 9. poschodí, ktorá je dostupná po 192 schodoch.
Z kaviarne na 11. (najvyššom) poschodí je výhľad na celú Viedeň.
Z vonkajšej strany slúži veža ako lezecká stena (Kletterzentrum Flakturm) s množstvom ciest rôznych obtiažností.

Kirche Maria vom Siege (Kostol Panny Márie Víťaznej)
Ak na konci obchodnej zóny odbočíme vľavo na Mariahilfer Gürtel po 300 m prídeme k zaujímavému kostolu Panny Márie Víťaznej. Pôvodne rímskokatolícky farský kostol bol darovaný v roku 2015 indickej komunite - koptskej pravoslávnej cirkvi.*
Bol postavený z tehál v rokoch 1868 až 1875 v štýle historizujúcej novogotiky podľa návrhu architekta Friedricha von Schmidta, ktorý navrhol aj Viedenskú radnicu. Osem centrálnych stĺpov vytvára kruh kaplniek. S malou vežou na kopuly dosahuje výšku 68 metrov.
Máriu Víťaznú znázorňuje reliéf "Madona s dieťaťom" nad hlavným vchodom a sediaca Panna Mária s dieťaťom nad hlavným oltárom. Meno dostala podľa poškodeného zázračného obrazu, ktorý podľa legendy prispel k víťazstvu katolíckej Ligy v bitke na Bielej v roku1620.
Obraz má zaujímavú históriu. Španielsky karmelitán, otec Dominik sprevádzal v Čechách rakúsku armádu počas 30-ročnej vojny. V Štěnovicích u Plzně našiel pohodený obraz Madony, ktorej protestanti vylúpili obe oči. Počas rozhodujúcej bitke na Bielej hore Dominik niesol obraz vysoko nad hlavou pred vojakmi katolíckej Ligy, ktorá dosiahla ľahké víťazstvo. Obraz bol prenesený do kostola Santa Maria della Vittoria v Ríme, ale pri požiari zhorel. Dnes je tam jeho kópia.

* K darovaniu kostolov dochádza z dôvodu demografických zmien v meste. Znížil sa počet osôb navštevujúcich katolícke bohoslužby a mnohé farnosti sa pre úbytok veriacich musia zlučovať. Predpokladá sa, že k darovaniu ďalších katolíckych kostolov vo Viedni dôjde aj v budúcnosti.

Pri hľadaní miesta na nový cintorín beckovský rodák geológ Dionýz Štúr (1827-1893) ako zamestnanec Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni (v rokoch 1885-1892 riaditeľ ústavu) vypracoval odborný posudok, v ktorom poukázal na priaznivé vlastnosti tamojšej sprašovej pôdy, ktorá v porovnaní s inými druhmi pôd urýchľuje proces rozkladu mŕtvol a znižuje riziko šírenia a zavlečenia epidemických chorôb z cintorína. Sprašová pôda je ľahko spracovateľná, hroby sa dajú rýchlejšie vykopať a je aj menšie nebezpečenstvo zrútenia hrobových stien.

Mozartov pamätník je len symbolický náhrobok (kenotaf)*. Mozart bol pochovaný na Sankt Marxer Friedhof v obecnom hrobe**. Neskoršie bol hrob zrušený, takže aj pomník na Sankt Marxer Friedhof označuje len pravdepodobné miesto kde bol pochovaný, ale nie je to jeho hrob.
V tom čase bolo zvykom, že príbuzní a ostatní smútiaci sa pri požehnaní lúčili so zosnulým a sprevádzali smútočný sprievod maximálne na hranice mesta, nie však na cintorín.
Ako taký pohreb prebiehal naturalisticky zobrazil Forman vo filme Amadeus (smútočný sprievod po Stubentor, vyklopenie do hrobu, zasypanie vápnom).

*Tento náhrobný kameň pochádza zo Sankt Marxer Friedhof. Navrhol ho sochár Hanns Gasser, bol odhalený 6. decembra 1859. Pri príležitosti stého výročia Mozartovej smrti bol v roku 1891 prenesený na Zentralfriedhof.

**V tých časoch sa pochovávalo podľa nariadenia cisára Jozefa II. do šachtového hrobu pre 6 osôb, bez truhly, z dôvodu, že cisár nemal rád drahé, okázalé pohreby a z dôvodu úspory miesta. Na hrobe okrem kríža nemohlo byť nič, ani pomník, ani kvety. Pochovávanie do obecného hrobu bolo obvyklé pre všetky vrstvy obyvateľstva bez ohľadu na postavenie. V žiadnom prípade sa však nejednalo o hrob chudobných alebo hromadný. Hrob existoval desať rokov, potom bol zrušený a znovu obsadený.

Prístup
Variant I
Zentralfriedhof je vzdialený od centra mesta asi 10 km, dostaneme sa sem električkou č. 71.

Na bicykli, od Uránie po cykloceste Donaukanalradweg, pozdĺž kanála smerom na východ po cyklomost Gaswerksteg. Po ňom vpravo na druhú stranu a po Modecenterstraße a Zipperstrasse prídeme na Simmeringer Hauptstraße. Prejsť na druhú stranu a ulicou Geystr. po ulicu Am Kanal na cyklocestu Landstraßer Hauptstraße. Tu môžeme odbočiť:
a) vľavo na Schwechat a po 4 km prídeme k cintorínu Zentralfriedhof, k bráne č. 11.
b) vpravo, po 450 m prejsť podchodom popod železnicu na Leberstr. a po nej prídeme k cintorínu Sankt Marxer Friedhof 750 m.

Variant II
Ako variant I, ale neodbočíme na Gaswerksteg a pokračujeme pozdĺž kanála smerom na východ až prídeme na koniec cyklocesty pred mostom z priehrady Freudenau. Ďalej pokračovať po cyklochodníku ulíc Zinnergasse a Etrichstraße až prídeme do Kaiserebersdorf (3 km). Tu odbočiť vpravo na Simmeringer Hauptstraße a po 1,5 km prídeme k hlavnému vchodu cintorína. Orientačne najjednoduchšie.

Variant III
Od Hauptbahnhofu vpravo na Simmeringer Hauptstraße (hustá doprava, aj keď miestami vyhradený pruh pre cyklistov).