SPRIEVODCA
Velebit je najdlhšie pohorie dinárskeho systému a jedno z najdlhších v celej Juhoslávii. Tiahne sa pozdĺž Jadranského mora v SR Chorvátsko. Jeho súčasťou je národný park Paklenica.
Čím je pre Grékov Olymp a pre Slovincov Triglav, tým je pre Chorvátov Velebit. Aj keď neimponuje výškou svojich vrcholov, aj tak zanechal hlbokú stopu v duchovnej aj fyzickej kultúre chorvátskeho národa.
Velebit má smer SZ-JV a zreteľné ohraničenie. Západnú hranicu tvorí Velebitski kanál Jadranského mora, od východu je vymedzený licko-gackou náhornou plošinou. Na severe ho oddeľuje sedlo Vratnik od masívu Velika Kapela a južnú hranicu tvorí kaňon riečky Zrmanja. Celková dĺžka horstva je asi 145 km, šírka kolísa od 30 do 100 km. Velebit zaberá plochu 2 247 km², z toho 41 km² leží nad vrstevnicou 1 600 m. Delí sa na tri časti: severnú (od sedla Vratnik po sedlo Veliki Alan), strednú (Veliki Alan - Oštarije) a južnú (Oštarije - Crnopac, vrátane NP Paklenica). Najvyšší vrchol Vaganski vrh (1757 m) leží v južnej časti horstva.
Velebit je zložený prevažne z vápencov. V minulosti sa tu krátko ťažil hematit a baryt, v poslednej dobe aj bauxit, ale náleziská boli skoro vyčerpané
Hydrologicky charakterizuje Velebit malý počet povrchových tokov; nespočetné pramene často vysychajú. Väčšinou sú tu ponorné rieky, lebo reliéf je vápencový. Preto tiež nieje Velebit cez svoju výšku a súvislý priebeh rozvodím. Ponorné rieky si však našli cestu do mora, kde končia ako podmorské vyvieračky.
Na Velebite je celá škála krasových javov a veľa speleologických objektov. Z priepastí je to Puhaljka (-318 m), Mamet (-206 m), z jaskýň Manita, Jama vodarica, Vrtina, Cerovačke pećine a iné.
Zaujímavá je aj flóra Velebitu, lebo sa tu stretávajú dve vegetačné oblasti - sredoeurópske a stredozemné. Skladbu ovplyvnili aj migrácie rastlinných druhov v smere sever-juh, karbonátový podklad a krasový terén so stenami a závrtmy. Vyskytuje sa tu veľké množstvo endemitov reliktného významu, zvlášť potom treťohorných rastlín. Najznámejšia z nich je Degenia velebitica; rastie na vrchole Plan (1 304 m) blízko Šugarskej duliby a na území Miljkovića kuku. Ďalej sú to Sibiraea croatica, Seseli Malyi, Saxifraga prenja a Aubrietia croatica. Rastú tu aj plesnivce a rododendróny, najvyššie vrcholy obopínajú pásy krovín.
Rastlinné pásma rozlišujeme od západu k východu na prímorské, horské a kontinentálne. Prímorská vegetácia je veľmi chudobná, rastie prevažne na skalách. Vnútrozemské svahy sú bohaté na bukové lesy. V horskom pásme sa strieda lesná vegetácia s trávnatými porastami skalných stien. Chudoba vegetácie na prímorských svahoch nieje spôsobená len klimatickými podmienkami (víchrica, odvievanie) a substrátom (bezvodný vápenec), ale zvlášť dlhoročným nadmerným pasením kôz. Po zákaze pasenia kôz sa vegetačný povrch viditeľne zlepšil.
Aj Velebitská fauna je rozdielna na prímorských a vnútrozemských svahoch. Aj tu sa vyskytujú endemity a glaciálne relikty, a to zvlášť motýle a chrobáky (Paraphonixus croaticus, Aegopis croaticus, Bythinella velebitana, Nebria velebiticola atď.). Žije tu v pomerne hojnej miere medveď (asi 80 kusov), vlk, srnec, jeleň, kamzík, prasa divoké, je tu veľa hadov, jašteričiek atď.
© www.kstst.sk
