VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA

VHT > Aklimatizácia

---

Každý rok chodí do Álp a iných svetových veľhôr čoraz viac vysokohorských turistov a horolezcov. Súčasne s tým stúpa počet onemocnení a život ohrozujúcich stavov spôsobených zlým prispôsobením sa k výške. Preto je dôležité vedieť sa prispôsobiť výške a správne ošetrovať horskú nemoc. Prejavy nedostatočnej aklimatizácie sa súhrnne označujú ako akútna horská nemoc. V Alpách sa spravidla prejaví dramaticky len zriedka. Postihnutý rýchlo zostúpi do údolia a stav sa väčšinou rýchlo zlepší. Najlepšie je horskej nemoci predchádzať správnou taktikou. Aby sme minimalizovali riziko horskej nemoci aklimatizáciu si treba premyslieť ešte pri plánovaní túry. Obyčajne je nutný nejaký kompromis medzi obecnými odporučeniami a časovým plánom. Obzvlášť dôležité je, aby plán cesty nebol pevne stanovený, aby sa za pomoci rezervných dní dala pružne prispôsobovať taktika aklimatizácie. Voliť radšej ohľaduplnú defenzívnu stratégiu. Nepremyslene naplánovaná cesta a nedostatok vhodných liekov môže spôsobiť vážne problémy.

---

FYZIKA ATMOSFÉRY

Zloženie vzduchu:
Dusík – 78 %
Kyslík – 21 %
Argón – 0,9 %
Ďalšie zmiešané plyny – 0,1 % (oxid uhličitý, vodné pary, neón, hélium, kryptón, vodík a ozón)
Zloženie vzduchu sa do výšky 90–100 km nemení. Podiel kyslíka je stále približne 21 %.

Tlak vzduchu je určený hmotnosťou vzduchového stĺpca a je v rovnakej nadmorskej výške rôzny vzhľadom k počasiu, teplote, zemepisnej šírke a ročnej dobe. Normálny tlak na hladine mora je 1013 hPa. Celý problém výšky spočíva v tom, že so stúpajúcou výškou sa tlak znižuje (menšia výška vzduchového stĺpca), následkom toho sa vzduch rozpína a objemová jednotka vzduchu obsahuje menej molekúl (vzduch je redší). Čím vyššia výška, tým menej vzduchu máme k dispozícii. Ako klesá tlak vzduchu tak klesá aj parciálny tlak plynov, čiže aj kyslíka a to negatívne vplýva na reakcie organizmu. Podľa barometrickej formule tlak vzduchu klesá exponenciálne – s rastúcou nadmorskou výškou klesá stále pomalšie. Na každých 5500 m výšky tlak klesá na polovicu. Napr. na Dachsteine klesne na 69 %, na Grossglokneri 61 %, na M. Blanku 55 %, na Mt. Evereste len približne na tretinu normálneho tlaku na hladine mora.

Barický stupeň je vzdialenosť pri ktorej tlak klesne o 1 hPa. Rastie s nadmorskou výškou a teplotou vzduchu. V nižších výškach je barický stupeň 8 metrov, vo výškach okolo 6 000 m približne 20 metrov.

Teplota vzduchu s nadmorskou výškou klesá. Zmenu teploty vzduchu pripadajúcu na 100 m udáva vertikálny teplotný gradient. Pre troposféru je priemerne o 0,65 °C na 100 m pri vzduchu nasýtenom vodnou parou (vlhkoadiabatický teplotný gradient). Ak prúd vzduchu vystúpi do väčšej výšky následkom ochladenia pri veľmi nízkej teplote skoro všetka vodná para skondenzuje. Pri ďalšom výstupe sa musí ochladzovať vzduch skoro nenasýtený vodnou parou. Vtedy teplota vzduchu s nadmorskou výškou klesá priemerne o 1 °C na 100 m (suchoadiabatický teplotný gradient). Pokles teploty nasýteného vzduchu je menší než u vzduchu nenasýteného lebo pri kondenzácii sa uvoľňuje skupenské teplo.
Okrem výšky má na tlak vzduchu vplyv aj teplota vzduchu. Teplý vzduch má menšiu hustotu a jeho tlak s výškou klesá pomalšie ako u studeného vzduchu. Napr. tlak vzduchu 550 hPa je pri studenom vzduchu vo výške 4 600 m a pri vzduchu teplejšom o 23 °C je ten istý tlak vo výške 5 000 m, čo je rozdiel 400 výškových metrov. Tlak vzduchu 400 hPa je pri studenom vzduchu vo výške 6 800 m a pri vzduchu teplejšom o 21 °C je ten istý tlak vo výške 7 400 m, čo už je rozdiel 600 výškových metrov.
 výpočet tlaku a teploty v danej výške

Vodná para – jej obsah vo vzduchu s výškou klesá. Vo výške 2 900 m je asi 50 % hodnoty na morskej hladine. Nižší obsah vodných pár vo vzduchu zvyšuje straty tepla a vody dýchaním a zvyšuje potenie. Potreba vody k zvlhčovaniu vdychovaného vzduchu môže prekročiť 6 litrov denne.

výškové pásma

• 1 500–3 000 m stredná výška, (ťažkosti možné už od 2 500 m)
• 3 000–5 000 m veľká výška, možná úplná aklimatizácia
• 5 000–7 500 m veľmi veľká výška, možné len neúplné prispôsobenie
• nad 7 500 m extrémna výška – smrtiaca zóna, značný úbytok síl, možný len krátky pobyt

---

ÚČINKY VÝŠKY NA ORGANIZMUS
Nedostatok kyslíka je asi od 3 000 m znateľný a prispôsobovanie sa veľkej výške vyvoláva mnohonásobné reakcie tela. Organizmus má snahu zachovať si vnútornú stálosť, preto pri zmene podmienok odlišných od bežného prostredia mobilizujú sa príslušné mechanizmy, ktoré vedú k stabilite vnútorného prostredia.
Proces zaobstarania kyslíka sa delí na dve časti: Najprv dýchaním sa dopraví kyslík do pľúc a potom sa kyslík transformuje krvným obehom z pľúca do buniek. Telo reagujú na nedostatok kyslíka nasledovne:
a) zvýšením rýchlosti procesov (dýchanie, pulz) – adaptácia
b) zvýšením efektívnosti procesov (zvýšenie počtu červených krviniek) – aklimatizácia
Výška na funkciu srdca nepôsobí negatívne a smrť následkom srdcového infarktu vo veľkej výške je zriedkavá. Pri expedíciách a trekingových túrach dochádza k strate hmotnosti. Napriek trvalému namáhaniu dochádza tiež k zmenšovaniu objemu stehna. Príčinou je 10% úbytok svalovej hmoty v dôsledku úbytku svalových vlákien a buniek, ktorý je kompenzovaný zvýšenou tvorbou červených krviniek a zlepšením okysličovania svalových vlákien.

Adaptácia
je okamžitá reakciu organizmu na nedostatok kyslíka (hypoxia). Reaguje zrýchleným dýchaním (hyperventilácia), súčasne sa zrýchli aj pulz a tým sa upravuje prísun kyslíka na požadovanú hodnotu. Tento proces sa nazýva adaptácia. To nie je dlhodobo vhodné, lebo zrýchlenie týchto procesov stojí trvale veľa energie. Ak sme vo výške dlhší čas (deň a viac) telo sa začne prispôsobovať novým podmienkam, až postupne dôjde k aklimatizácii na danú výšku.

Aklimatizácia
je dlhodobý proces a znamená úplné prispôsobenie sa výške. Medzi hlavné prejavy aklimatizácie patrí zvýšená transportná kapacita kyslíka krvou. Vystrieda adaptáciu v priebehu dní a týždňov. To znamená že krvný obeh opäť funguje v normálnych hodnotách ako doma. Aklimatizácia je pomalší proces, ktorý riadi zmenu zloženia krvi a trvá prirodzene nejaký čas. V podstate ide o zvýšenie počtu červených krviniek aby bol prenos kyslíka efektívnejší. Zlepší sa príjem kyslíka v bunkách a ďalšie zložité regulačné pochody. Po dlhšom pobyte, keď sa už červené krvinky rozmnožia, pulzová frekvencia znovu klesne a spotrebováva sa tak opäť menej energie. V priebehu dvoch až troch týždňov dosiahne množstvo červených krviniek maximum a potom opäť pomaly klesá. Zvýšenie počtu červených krviniek spôsobí, že krv je hustejšia. Aj po aklimatizácii je frekvencia dýchania o niečo vyššia ako doma. Aby sme dosiahli dobrú aklimatizáciu musíme dodržať odporúčané pravidlá.
Pri aklimatizácii sa neprejavuje pamäťový efekt čiže adaptačné zmeny majú len prechodnú – reverzibilnú povahu! To znamená že pri každom novom podujatí sa musíme znovu aklimatizovať. Predchádzajúca dobrá reakcia na výšku neznamená, že už nemôžeme dostať akútnu horskú nemoc.

Fyzická zdatnosť a aklimatizácia
Schopnosť podávať dlhodobo fyzický výkon je daná maximálnou spotrebou kyslíka – VO2max. Je jedným z najlepších ukazovateľov aerobnej vytrvalosti. Ide o maximálne množstvo kyslíka, ktoré je organizmus pri intenzívnom telesnom zaťažení schopný prijať, preniesť pracujúcim svalom a využiť pre aeróbnu produkciu využiteľnej energie. Jednoduchšie povedané: označuje výkonnosť celého organizmu t. j. schopnosť dýchacieho a obehového systému zásobovať pracujúce svaly kyslíkom zo vzduchu. Čím vyššie číslo, tím viacej kyslíka sa dostane do svalov.
Vyjadruje sa v litroch za minútu alebo v ml/min. na kg váhy. Množstvo kyslíka, ktoré sme schopný využiť, určuje množstvo energie, ktorá bude k dispozícii pre svalovú prácu. Vyššia maximálna spotreba kyslíka teda vytvára predpoklady pre lepší vytrvalostný výkon.
Naša schopnosť prijímať kyslík je ohraničená. Je limitovaná genetickými faktormi, tréningom ju môžeme zvýšiť len o 20–25 %. Priemerní ľudia majú VO2max. 40–50 ml/kg/min, športovci 60–65 a najlepší vytrvalci dosahujú VO2max. nad 80. Napr. cyklisti: Greg LeMond - 92, Miguel Indurain - 88, Lance Armstrong - 84, Peter Sagagan - 83, Chris Froome- 88. Najvyšie VO2max majú bežci na lyžiach lebo zaťažujú veľkú skupinu svalov napr. Bjorn Daehli - 96!.
Ženy max. okolo - 75 a napr. Jarmila Kratochvílová mala 73.
U špičkových horolezcov je priemerná hodnota VO2max. 55–60 ml/kg/min. teda hodnoty nižšie než majú najlepší vytrvalci. K výstupu na vrchol Mount Everestu stačí VO2max. 50 ml/kg/min. na kg a menej.
So stúpajúcou nadmorskou výškou VO2max. klesá. Od výšky 2 500 m 10 % na každých 1 000 výškových metrov. VO2max. klesá aj vekom, u mužov 1,2%, u žien 1,7% ročne.
Pred horskou nemocou nie je chránený nikto a preventívne nepôsobí ani dobrá kondícia. Priebeh aklimatizácie sa nedá urýchliť žiadnym tréningom! Výkon vo výške nad 3 000 m a ani rýchlosť aklimatizácie nezávisia na dobrej kondícii ale na aklimatizácii. Najlepšie vyhliadky na úspešné dosiahnutie vrcholu nemá najzdatnejší, ale najlepšie aklimatizovaný! Ale po správnej aklimatizácii maximálna výška, ktorú môžeme dosiahnuť, je priamo úmerná VO2max. a dobrá kondícia umožňuje rýchlejší výstup i zostup.

---

POSTUP PRI AKLIMATIZÁCII
Vo výške 3 000–5 300 m sa môže zdravý človek správnou aklimatizáciou prispôsobiť na normálny výkon. Trvalá aklimatizácia je možná len do výšky 5 300 m. Nad touto hranicou sa nedá úplné prispôsobiť výške. Pre nedostatok kyslíka je možná iba adaptácia núdzovo riešiaca existenciu človeka na krátky čas. Ale adaptácia stojí veľa energie, takže pri dlhšom pobyte nad túto výšku ju trvalo strácame a fyzická a duševná výkonnosť klesá. Výška 5 300 m je horná hranica po ktorú môže človek dlhodobo pôsobiť a preto ani základný tábor expedícií by nemal byť vyššie.
Výška od ktorej musíme počítať s postupnou aklimatizáciou je 2 500–3 000 m. Prispôsobenie sa výške (aklimatizácia) musí prebiehať pomaly a stupňovite. Ak sa rýchlo (autom, lietadlom) dostaneme do výšky nad 3 000 m zostať bezpodmienečne spať minimálne tri dni v tejto výške, než začneme vystupovať vyššie.
Dĺžka aklimatizácie je individuálna a je podmienená aj genetickými faktormi. Rozhodujúcim kritériom pre optimálnu aklimatizáciu na výšku je čas, ktorý dá človek svojmu telu na vyrovnanie sa s výškovým rozdielom. Pre aklimatizáciu nie je také dôležité do akej výšky vystúpime, ale v akej výške budeme spať. Dobrou prevenciou horskej nemoci je dodržiavať obecne platné jednoduché odporučenia a zlaté pravidlá:

Prakticky to znamená týždennú aklimatizáciu po výšku 5 000 m a ďalej na každých ďalších 1 000 m týždeň. Po 8–10 dňoch pochodu so stredne ťažkým batohom je aklimatizácia dostatočná na prechod sediel medzi 5 000 m a 6 000 m alebo k spaniu v základnom tábore. Ak ostaneme v dosiahnutej výške viac dní tak nečakať pasívne. Ľahká telesná aktivita napr. kratšie túry podporuje proces aklimatizácie.
Jednoduchý a veľmi cenný údaj o priebehu aklimatizácie je ranný kľudový pulz. V počiatočnej fáze alebo pri každej novej dosiahnutej výške zmerať tep a namerané hodnoty zapísať. Dobrý priebeh aklimatizácie je vtedy ak je malý rozdiel medzi pulzom doma a vo výške. Ak je rozdiel väčší ako 20–30 úderov v žiadnom prípade nepostupovať vyššie. Pulz niekoľko dní kolíše a po úspešnej adaptácii dosiahne normálne hodnoty ako doma. Poznámka: príčinou zvýšenia pulzu môže byť aj nedostatok tekutín.

Messner odporúča nasledovný postup:
zvyšovať výšku cez deň: 1 týždeň do 5 000 m, ďalej 1 000 m / týždeň
zvyšovať výšku pri prenocovaní: 1 týždeň do 4 000 m, ďalej 1 000 m / týždeň
Na päť tisícovku minimálne týždeň, na šesť tisícovku dva týždne, na sedem tisícovku tri a na osemt isícovku štyri týždne. I pre najvyššie osemtisícovky (8 500 m a vyššie) odporúča štyri týždne ale nie viac než šesť týždňov.

Praktické tipy
Okrem výšky sa v prvom rade sa musíme vyrovnať s časovým posunom, čo má tiež vplyv na výkonnosť. Aklimatizácia na časový posun trvá cca týždeň. Výškové tábory na začiatku nemajú ležať priďaleko od seba a prenocovať v nich po dvoch troch výstupoch. Medzi pobytmi vo výškovom tábore sú nutné oddychové dni na regeneráciu v základnom tábore.
Po dvoch až troch týždňoch adaptácie by sme mali podniknúť výstup na vrchol, optimálne medzi tretím a šiestym týždňom potom fyzická a psychická výkonnosť opäť klesá.
Pri problémoch so spánkom sa odporúča užiť ľahký uspávací prostriedok. Prirodzene súčasne sa spomalí dýchanie a telo dostáva menej kyslíka, takže niekedy je lepšie zriecť sa tabletiek.

Výška nad 7 000 m sa označuje ako „pásmo smrti“. Tu dochádza k rýchlejšiemu a výraznejšiemu poklesu výkonnosti. Je spojený s únavou a letargiou, takže v prípade nehody pomoc väčšinou nie je možná. Preto sa tu zdržovať len tak krátko ako je to len možné a po dosiahnutí vrcholu podľa možnosti zostúpiť čo najnižšie. Maximálna dosiahnutá výška závisí predovšetkým od horolezeckých schopností a schopnosti maximálnej absorpcie kyslíka. Ďalej je dôležitá veľká vytrvalosť ale najväčšiu úlohu hrá pravdepodobne psychická pohoda.
Výkonnosť v extrémnej výške môžeme dosiahnuť len ak budeme mať dostatok času na aklimatizáciu. Potrebný čas je 40 a 50 dní. Pri správnej taktike aklimatizácie je absorpčná schopnosť kyslíka dostatočná aj vo výške nad 8 000. Vystúpiť a opäť zísť dolu môžeme aj bez kyslíka.
Výkonnosť v extrémnej výške klesne asi na 25–30 % (VO2max. z 55 ml/min/kg na 15 ml/min/kg) a umožní nám stúpať rýchlosťou 125–150 výškových metrov za hodinu. Deň pred výstupom na vrchol by sme nemali spať nižšie ako 1 000 výškových metrov a musíme počítať s 6–8 hod. pre výstup a 4 hod. pre zostup. Rýchly postup znamená aj bezpečnosť a nesmie klesnúť pod 100 výškových metrov za hodinu. Bod návratu musí byť max. po 10-tych hodinách. Každú stratu tekutín musíme ihneď nahradiť. Strata tekutín o 1 liter zmenší absorpcia kyslíka o 5 %. Užívanie Diamoxu a dlhý pobyt vo výškovom tábore zhoršujú sýtenie kyslíkom v extrémny výške.
Efektívna pomoc v týchto výškach je len teoretická. Zachrániť život môže len kyslík, preto by sme ho mali mať na určitých miestach dopredu pripravený.
Výstup na vrchol musíme naplánovať v čase, keď je optimálny barometrický tlak (tlaková výš). Rozdiel tlakov pri tlakovej níži a výši na hladine mora môže byť 50 hPa čo vo výške 8 000 m robí rozdiel tlakov 20 hPa. Tento rozdiel tlakov robí cca 400 výškových metrov, čo v takej výške nie je zanedbateľné.

Problémy pri aklimatizácii
Sú vyvolané veľkým fyzickým zaťažením so zvýšenou spotrebou kyslíka a s nižším množstvom kyslíka spôsobený veľkou výškou. Problémy s výškou v prvých dňoch v priebehu adaptácie stretnú skoro každého horolezca. K tomu patrí ľahká bolesť hlavy, poruchy spánku, nechutenstvo, dychová nedostatočnosť pri zaťažení, ktoré v normálnych prípadoch po pár dňoch pominú. Dĺžka trvania adaptácia na výšku je rôzna a závisí od rýchlosti stúpania, absolútnej výšky, prekonaného výškového rozdielu a eventuálne od chorôb (infekcia dýchacích ciest alebo hnačka). Problémy sú tým menšie čím dlhšia je aklimatizácia. Dobrá kondícia tiež vplýva pozitívne, ale nechráni nás pred výškovými problémami. Zvlášť mladých a neskúsených ktorí stúpajú príliš rýchlo. Na migrénu náchylný pacienti trpia častejšie a silnejšie akútnou horskou nemocou. Súvisí to aj s veľkosťou skupiny, váhy batohu, fajčenia alebo stravovacích návykov. Najmä mladý pod 20 a starší nad 50 rokov majú problémy s výškou. Zvlášť dôležité sú predchádzajúce ťažkosti s výškou a upozorňujú na nové ohrozenie. Ako kritické sa javia predovšetkým komerčné treky. Pri spoločnom pochode osôb rôznej výkonnosti k základnému táboru väčšina problémov nastane vo výške medzi 3 000–6 000 m. Vo výške majú horolezci v noci často nepravidelné dýchanie s dlhšími prestávkami. Príležitostne môžu vznikať opuchy mäkkých častí, to znamená opúchanie hromadením vody v tkanive, najčastejšie na tvári alebo na rukách a nohách. Nad 5 000 m dochádza k malým krvácaniam sietnice oka. V prípade že nie sú žiadne ďalšie príznaky horskej nemoci sa tieto zmeny vrátia sami naspäť. V spojení s iný ťažkosťami to môžu byť prvé varovné príznaky vznikajúcej horskej nemoci.

Príprava doma
Aklimatizácia sa nedá natrénovať a neexistuje ani metóda ktorá by určila reakciu organizmu na veľkú výšku. Podľa aklimatizácie na každých 1 500 m výšky klesá výkonnosť o asi 10 %.
V každom prípade sa odporúča vytrvalostný tréning – joging, bicykel, beh. Teda činnosť, ktorá krátkodobo vyvolá v organizme nedostatok kyslíka. Vedľa kondície to zlepšuje prenos kyslíka.
Pred vycestovaním sa dať zaočkovať podľa toho kam ideme napr. brušný týfus, cholera malária, tetanus, žltačka a na posilnenie obranného systému. Vziať aj v dostatočnom množstve lieky ktoré pravidelne užívame. Dôležité je nechať si skontrolovať zuby a prípadne opraviť. Problémy so zubami sú vo veľkej výške vplyvom teploty a zmien tlaku vzduchu väčšie napr. vypadávanie plômb alebo zápaly.
Starší alebo netrénovaný ľudia by si mali dať urobiť pred trekingom EKG.

---

Odkazy na internete:
www.bexmed.de
www.alpinmedizin.org
www.high-altitude-medicine.com
www.treibel-bergmed.de

Obsah

Základy VHT
Bezpečne na horách
Lano
Uzly
Naviazanie sa na lano
Bezpečne na feratách
Stupnice tech. obťažnosti
Sklon svahu
Zlanovanie
Istenie
Bivak
Lavíny
Počasie
Aklimatizácia Kurz lezenia ľadov
Stravovanie v horách
Pitný režim
Čo na seba
Teleskopické palice
Veľkosť obuvi
Vrcholy …
Horolezecký slovník
Zdravoveda

© www.kstst.sk