Vybudovaná hustá sieť bezprašných ciest v oblasti vytvára dobré podmienky i na cykloturistiku. Cykloturistické okruhy sú navrhnuté zväčša po menej frekventovaných cestách II. a III. triedy. Na horských bicykloch sa dajú absolvovať trasy uvedené v kapitole pešia turistika, len na niektorých kratších úsekoch je potrebné bicykel potlačiť. Tieto trasy nedoporučujeme absolvovať za mokra. Jazdite opatrne a pamätajte na to, že po chodníkoch sa pohybujú turisti. Na niektoré kopce vedie aj asfaltová cesta napr. na zrúc. hradu Čachtice z Čachtíc, na vrch Roh, V. Javorinu z Lubiny, na Bradlo z Brezovej pod Bradlom, z Topoleckej na Prídolie.
V okolí Starej Turej je vybudovaná sieť vyznačených cyklotrás, na tieto trasy sa informujte v Informačnej kancelárii mesta Stará Turá INFOTUR. Trasy sú značené bielym štvorcom, v ktorom je písmeno . Farba písma je podľa trasy. Na všetky cyklotrasy doporučujeme nosiť prilbu. Pred túrou si trasu preštudujte na mape. Tu opísané cyklotrasy sú v autoatlase s M 1:100 000 alebo na mapách uvedených v úvode.
Zaujímavé lokality v okolí Starej Turej vhodné pre cykloturistiku:

Beckov – Prvá písomná zmienka o Beckove je z r. 1208. Beckovský hrad, dominanta obce Beckov, sa po prvýkrát spomína v Anonymnej kronike okolo r. 1200 ako hrad Blundus. Je národnou kultúrnou pamiatkou. V Beckove je niekoľko kúrií a meštianskych domov, z ktorých najzachovalejšia je Ambrovecká kúria priamo pod hradom. Je tu umiestnená muzeálna expozícia histórie obce a beckovských osobností. Ďalšími významnými kultúrno-historickými pamiatkami sú: kostol sv. Jozefa Pestúna a kláštor františkánov z roku 1690-1692, katolícky farský kostol sv. Štefana kráľa z r. 1424, klasicistický evanjelický kostol a. v., prícestná kaplnka Jána Nepomuckého a klasicistický trojičný stĺp. Beckov je rodiskom viacerých známych osobností akými boli: spisovateľ, politik a národovec J. M. Hurban, lekár J. Ambro, geológ D. Štúr, maliar L. Mednyánsky. Bol tiež pôsobiskom spisovateľov a básnikov – H. Gavloviča, Š. Pilárika, M. Medňanského a ďalších.
Bošáca – prvá listinne doložená zmienka je z r. 1380. Sú tu bohaté archeologické náleziská. Katolícky kostol z r. 1729-1733.
Branč – zrúcanina hradu nad obcou Podbranč; pamätník vzbúrencov proti násilnej rekatolizácíi
Brezová pod Bradlom – sa písomne spomína v druhej polovici 13. stor. K najznámejším pamiatkam patrí klasicisitický kostol z r. 1783-1784. Katolícky kostol Najsvätejšej trojice postavili v r. 1590. Pamätný dom Samuela Jurkoviča, pomník J. M. Hurbana a socha majstra Jána Husa. Pri ceste do Bukovca stojí malá pieskovcová mohyla – pamiatka na boje slovenských povstalcov proti cisárskym vojskám v r. 1848, spomienkou na M. R. Štefánika je Národný dom a mohyla na neďalekom Bradle.
Bzince pod Javorinou – prvá písomná zmienka o obci je z r. 1332. Evanjelický kostol a.v. z r. 1795, kostol sv. Michala archanjela z r. 1332-1337 a rodný dom spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej.
Čachtice – Prvá písomná zmienka o obci je v listine Belu IV. z r. 1248. Historickou udalosťou, ktorá práve v Čachticiach pohla dejinami slovenského národa a spisovnej slovenčiny je stretnutie poslednej IV. sednice literárneho spolku TATRÍN. Na pamiatku tejto udalosti je na rím. kat. fare pamätná tabuľa odhalená v r. 1933. Ďalšími významnými kultúrno-historickými pamiatkami sú: barokový Mariánsky stĺp, baroková socha sv. Floriána, baroková Golgota – súsošie z r. 1620, zvonica-umieráčik z 18. stor., farský kostol sv. Ladislava z r. 1373 s kamenným opevnením a gotickou kaplnkou, kamenný most do kostola ako ojedinelá pamiatka stredovekej cirkevnej architektúry a veľmi vzácna pamiatka – Draškovičovský renesančný kaštieľ z r. 1668, v ktorom je muzeálna expozícia dejín hradu a obce. V Čachtickom krase je 12 jaskýň, z nich najznámejšia je Čachtická jaskyňa.
Dolné Srnie – prvá písomná zmienka o obci je z r. 1388, zvonice: baroková z 1. pol. 18. stor. a neoklacisická hranolová z r. 1890.
Ducové-Kostolec – zrekonštruované opevnenie veľkomoravského veľmoža; Národná kultúrna pamiatka.
Haluzice – Prvá písomná zmienka je z r. 1477, avšak existencia románskeho kostola svedčí o staršom pôvode. Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou Haluzíc sú zakonzervované pozostatky románskeho kostola, postaveného okolo r. 1240. Pod kostolom sa nachádza Haluzická tiesňava – kaňon hlboký 50 m, široký 200 m a dlhý 1000 m.
Holubyho chata – turistická chata na vrchole Veľkej Javoriny s celoročnou prevádzkou
Hrachovište – prvá písomná zmienka o obci je z r. 1392. K zaujímavostiam obce patrí katolícky kostol v barokovom štýle postavený v r. 1392. Evanjelický kostol postavený r. 1750-1756.
Krajné – po prvýkrát písomne doložená zmienka v r. 1392. Evanjelický kostol a. v. bol postavený v r. 1784 a katolícky kostol pôvodne renesančný z roku 1595 bol v polovici 18. stor. zbarokizovaný.
Košariská – Vznikli v r. 1926 zlúčením Brezovských kopaníc. V obci je evanjelický kostol a. v. postavený v r. 1857-1880. Pri kostole je fara, rodisko najväčšej osobnosti novodobých dejín Slovenska, astronóma, politika, generála Dr. Milana Rastislava Štefánika /1880-1919/. Teraz je tu múzeum. Nad obcou na vrchole Bradla je Štefánikova mohyla od arch. D. Jurkoviča, postavená v r. 1928. Z Košarísk vedie historická cesta na Bradlo po ktorej odprevadil národ v r. 1919 tragicky zosnulého M. R. Štefánika, aby ho na skalnatom výbežku Bradla na mieste dnešnej mohyly pochovali.
Lubina – Osídlenie obce sa datuje už v mladšej dobe bronzovej, listinne je doložená v r. 1392. V centre obce je regionálne múzeum venované 1. a 2. svetovej vojne, histórii obce a jej slávnym rodákom. V obci Lubina sa narodili také významné osobnosti ako: Samuel Štúr – otec Ľ. Štúra, J. Ľ. Holuby – významný botanik a národopisec, Miloš Uher – hrdina SNP, veliteľ partizánskeho oddielu Hurban a Karol Holuby – účastník povstania v r. 1848-1849. Ďalšie významné kultúrne pamiatky: evanjelický kostol a. v. a dom Samuela Štúra, v ktorom je muzeálna expozícia.
Moravany – renesančný kaštieľ a park; Moravianska venuša
Moravské Lieskové – prvá písomná zmienka je z r. 1398. Bohaté archeologické náleziská z mladšej doby bronzovej, evanjelický kostol a. v. z r. 1786 a katolícky kostol sv. Martina bisk. z r. 1911.
Myjava – písomne sa spomína v r. 1394. V r. 1848 tu zasadala novozvolená Slovenská národná rada. Pôvodne evanjelický, dnes katolícky kostol z r. 1697-1729. Dom pani Kolényovej bol sídlom I. Slovenskej národnej rady na čele s J. M. Hurbanom a v súčasnosti je tu zriadené Múzeum Slovenských národných rád.
Nové Mesto n Váhom – najstarší písomný doklad je listina z r. 1253. Najvýznamnejšími kultúrno-historickými pamiatkami Nového Mesta nad Váhom sú: renesančná budova na Námestí slobody z roku 1740, v ktorej v súčasnosti sídli Mestské múzeum, evanjelický kostol a. v. postavený v roku 1787, morový stĺp a socha sv. Floriána na Námestí slobody, kaplnka sv. Rochusa, kostolík sv. Ondreja z 18 stor. a neďaleká prícestná baroková kaplnka.
Očkov – mohylový kniežací hrob z ml. doby bronzovej, stála muzeálna expozícia; významná archeologická lokalita
Podolie –   Park miniatúr hradov a zámkov na Slovensku.
Poriadie – počiatky osídľovania sa spájajú s kolonizáciou v čase husitských vojen z 15. stor.
Piešťany – svetoznáme kúpele. Prvá historická zmienka pochádza zroku 1113, z listiny Benediktínského kláštora na Zobore. Od polovice 16. stor. sa začína datovať aj rozvoj kúpeľnej liečby. Osudy mesta sú úzko spojené s osudmi kúpeľov. V 30-tich rokoch sa realizovalo rozsiahle zveľaďovanie a modernizácia Piešťan. V roku 1933 sa uviedol do prevádzky Kolonádový most. V roku 1945 bol Piešťanom udelený štatút mesta.
Kultúrne a historické pamiatky: Napoleonské kúpele, Kolonádový most, Kláštor a kostol Johanitov – ruina, kostol sv. Martina, pranier na Štefánikovej ulici. Pre šport a rekreáciu slúži rekreačná oblasť Sĺňava.
Šaštín-Stráže – bazilika Sedembolestnej Panny Márie; pútnické miesto
Tematín – Leží v chotári obce Lúka na úpätí Považského Inovca. Najcharakteristickejšou črtou sú Tematínske kopce so svojou dominantou – zrúcanina hradu Tematín. Hrad bol vybudovaný z kameňa v pol. 13. stor. ako strážna pevnosť. V r. 1710 ho cisárske vojská dobyli a spustošili. Prvá písomná zmienka o obci sa zachovala z r. 1246. Na vŕšku nad stredom obce sa nachádza vzácna historická pamiatka - barokový kaštieľ z r. 1674, ktorý je zrekonštruovaný. V parku kaštieľa je baroková kaplnka sv. Márie Magdalény. V obci sú výdatné a veľmi kvalitné pramene pitnej vody.
Trenčín – krajské mesto s bohatou históriou a dominantou - Trenčianskym hradom.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Trenčiansky hrad. Najstaršou časťou hradu je Matúšova veža z 11. storočia, gotické paláce, Studňa lásky – legenda o Omarovi a Fatime, rímsky nápis na hradnej skale možno vidieť z Hotela Tatra, rímskokatolícky farský kostol Narodenia Panny Márie (pod hradom) s pohrebnými kaplnkami Ilešháziovcov, na nádvorí vzácny gotický karner, kryté farské schody – prístupová cesta k hradu, dom mestského kata (je v rekonštrukcii), na Mierovom námestí je mestské opevnenie so zachovanou Dolnou bránou (mestská brána), stĺp svätej Trojice z roku 1712, piaristický kostol sv. Františka Xaverského s kláštorom, Galéria Miloša Alexandra Bazovského, župný dom (dnešné Trenčianske Múzeum), židovská synagóga na Štúrovom námestí. Pútnické miesto Skalka (zrúcaniny kláštora s kostolíkom, kaplnka, jaskyňa).
Trenčianske Bohuslavice – vzácna rokoková kaplnka
Višňové – Prvá písomná zmienka je z r. 1392. Obci dominujú zrúcaniny Čachtického hradu.
Vaďovce – Prvá písomná zmienka je z r. 1392. Pôvodne neskorogotický kostol sv. Michala z r. 1427 a mohutná zvonica evanjelickej cirkvi z r. 1898.
Zemianske Podhradie – v písomných dokladoch sa prvýkrát spomína v r. 1397 ako príslušenstvo hradu Beckov. Obec sa stala od 18. stor. najvýznamnejším kultúrnym strediskom Bošáckej doliny. Narodil sa tu Ľ. V. Rizner – zakladateľ slovenskej národnej bibliografie, L. Paulíny – básnik a spisovateľ. Detstvo tu prežil Viliam Paulíny Tóth. Pôsobil tu botanik a národopisec J. Ľ. Holuby, Žigmund Paulíny – básnik a kňaz, Samuel Štúr – brat Ľudovíta Štúra a ďalší. Medzi významné kultúrno-historické pamiatky patrí pôvodne renesančný kaštieľ Ostrolúckych zo 17. stor., ku ktorému sa viaže dej románu Ľ. Zúbeka Jar Adély Ostrolúckej.
POPIS TRÁS

Príchod do Starej Turej na bicykli:

Z Bratislavy:
Bratislava, na št. cestu č. 502 – Pezinok 22 km – Trstín 59 km – Vrbové 84 km, ďalej C4 – Stará Turá 108 km.
Bratislava, na št. cestu č. 2, v Lozorne na št. cestu č. 501 – Stupava 20 km – Pernek 37 km – Plavecký Mikuláš 62 km – Jablonica 79 km – Brezová pod Bradlom 93 km, na št. cestu č. 499 – Myjava 104 km, odb. vpravo št. cesta č. 581 – Stará Turá 117 km.

Popis: Trasy z Bratislavy sú merané od mosta SNP. Trasy možno ešte kombinovať prechodom cez Malé Karpaty Pezinok – Pernek, št. cesta č. 503, 20 km alebo Trstín – Jablonica št. cesta č. 51, 12 km. Z Brezovej pod Bradlom môžeme použiť niekoľko ciest, C2. Terén je vlnitý s niekoľkými stúpaniami.

Zo Žiliny
Žilina, na št. cestu č. 507 – Bytča 17 km – Púchov 48 km – Nemšová 73 km – Trenčín 86 km.

Popis: Trasa zo Žiliny vedie po Trenčín stále po pravej strane Váhu. Z Trenčína môžeme použiť niektorú trasu uvedenú v C6.
C1. OKOLO JAVORINY – 83 km / prevýšenie 1100 m
Stará Turá – Cetuna 9 km – odb. vľavo na št. cestu č. 54 13 km – Šance 18 km, št. hranica SK–CZ – Hrabina 26 km – Boršice u Blatnice 32 km – Blatnica 45 km, odb. vľavo na št. cestu č. 499 – Velká nad Veličkou, Javorník 56 km – Vrbovce 61 km, št. hranica CZ–SK – vrchol Poľany 65 km – Myjava 71  km – Papraď – Stará Turá 83 km.
 Značené cyklocesty: Stará Turá – Cetuna , Vrbovce – Myjava , Myjava – Stará Turá

C1a. – 50 km / 970 m po Hrabinu ako C1.
Hrabina 26 km, odb. vľavo – Kamenná Bouda 29 km – Veľká Javorina 36 km – Lubina Hrnčiarové 44 km – Stará Turá 50 km.
Značené cyklocesty: Veľká Javorina – Lubina Hrnčiarové , Lubina Hrnčiarové – Stará Turá

C1b. – 56 km / 940 m po Kamennú Boudu ako C1a.
Kamenná Bouda 29 km, odb. vpravo na Vápenky – Zámečníkovy Mlýny 38 km, odb. vľavo na Novú Lhotu – Topolecká 52 km – Stará Turá 56 km.

C1c. – 59 km / 940 m po Boršice ako C1.
Boršice u Blatnice 32 km, po 1,5 km odb. vľavo na Novú Lhotu – Zámečníkovy Mlýny 41 km, odb. vpravo na Novú Lhotu – Topolecká 55 km – Stará Turá 59  km.

C1d. – 62 km / 1060 m po Zámečníkovy Mlýny ako C1b.
Zámečníkovy Mlýny 38 km – Javorník 44 km, odb. vľavo na št. cestu č. 499 – Vrbovce št. hranica CZ–SK 49 km – vrchol Polany 43 km – Myjava 49 km – Papraď – Stará Turá 62 km.
Značené cyklocesty: Vrbovce – Myjava , Myjava – Stará Turá


C1e. – 48 km / 910 m
Stará Turá – Veľká Javorina 14 km – Kamenná Bouda 21 km, odb. vľavo na Vápenky – Zámečníkovy Mlýny 30 km, odb. vľavo na Novú Lhotu – Topolecká 44 km – Stará Turá 48 km.
Značené cyklocesty: Stará Turá – Lubina Hrnčiarové , Lubina Hrnčiarové – Veľká Javorina 

Popis: trasa 2 x prekračuje hranicu zobrať OP alebo pas. Náročnejšie stúpanie a zjazdy z týchto kopcov sú na V. Javorinu, Hrabinu, Poľanu a na ceste za Novou Lhotou. Na št. ceste č. 499 3 km za Javorníkom je odb. vpravo do Kuželova, kde je veterný mlyn z roku 1842. Mlyn je vzdialený od odbočky 2 km. Z Hrabiny na V. Javorinu nie je asfaltka, ale len pevná cesta so šutolinou. Trasy možno navzájom rôzne kombinovať. Trasu C1 možno skrátiť o 10 km skratkou Blatnička – Louka 3 km.
C2. MYJAVSKOU PAHORKATINOU – 76 km / prevýšenie 870 m
Stará Turá, št. cesta č. 581 – Hrašné 5 km – Myjava 13 km – Majeričky 26 km – Senica 35 km – Prietrž – Brezová pod Bradlom 52 km, pri fabrike odb. vľavo na št. cestu 499 – Myjava 63 km – Papraď – Stará Turá 76 km.
Značené cyklocesty: Myjava – Stará Turá

C 2.a. 84 km / 200 m
Brezová pod Bradlom 52 km – Horné Košariská 57 km Pagáčovci 68 km – Krajné 72 km Hrachovište 76 km, odb. vľavo – Stará Turá 84 km.
Značené cyklocesty: Brezová pod Bradlom – Horné Košariská – Hrachovište , Hrachovište – Stará Turá

C 2.b. 85 km / 250 m
Brezová pod Bradlom 52 km – Minarčiny 55 km, odb. vpravo – Priepasné, odb. vľavo – Polianka, odb. vpravo – Jablonka 65 km – Krajné 73 km Hrachovište 77 km, odb. vľavo –Stará Turá 85 km.
Značené cyklocesty: Brezová pod Bradlom – Polianka , Hrachovište – Stará Turá

C 2.c. 79 km / 520 m
Brezová pod Bradlom 52 km – Bradlo 56 km – ďalej po turistickej značke  P10 do Hrašného a pokračovať vpravo po št. ceste č. 581 do Starej Turej 79 km.

C 2.d. 83 km / 940 m
Stará Turá, št. cesta č. 581 – Hrašné 5 km – Myjava 13 km – odb. vpravo na št. cestu č. 499 – Poľana – Vrbovce 26 km, odb. vľavo na Turú Lúku – na št. ceste č. 581 vľavo a hneď vpravo – Bukovec 42 km – Brezová pod Bradlom 48 km, odb. vľavo na št. cestu č. 499 – Horné Košariská – Prašník 60 km, po 2 km odbočiť vľavo na Krajné – Krajné 71 km – Hrachovište 75  km, odb. vľavo – Stará Turá 83 km.
Značené cyklocesty: Myjava – Vrbovce , Brezová pod Bradlom – Horné Košariská , Krajné – Hrachovište , Hrachovište – Stará Turá

Popis: Trasa vedie typickým kopaničiarskym krajom, s niekoľkými stúpaniami. Z osady Majeričky môžeme odbočiť na zrúcaninu hradu Podbranč – 4 km. Z Brezovej pod Bradlom je niekoľko možností návratu do Starej Turej. Zo Starej Turej na Myjavu môžeme použiť frekventovanú št. cestu č. 499, alebo cez Papraď. Cesta cez Papraď je o 2 km kratšia a menej frekventovaná ale s väčšími prevýšeniami.
C3. ČACHTICKÁ – 54 km / prevýšenie 170 m
Stará Turá –Hrachovište 8 km, odb. vľavo – Čachtice 16 km, odb. vpravo na št. cestu č. 504 – Podolie 20 km – Krakovany, odb. vpravo na št. cestu č. 499 – Vrbové 31 km, po 2 km odbočiť vpravo na Krajné – Krajné 42 km Hrachovište 46 km, odb. vľavo – Stará Turá 54 km.
Značené cyklocesty: Stará Turá – Krakovany , Krajné – Hrachovište

C3.b. 42 km / 180 m
Po Podolie ako C3. po 2 km odbočíme vpravo na Korytnianske kopanice a pokračujeme stúpaním cez Ošmek na Krajné 30 km, Hrachovište 34 km, odb. vľavo – Stará Turá 42 km.
Značené cyklocesty: Stará Turá – Podolie , Podolie – Krajné , Krajné – Hrachovište , Hrachovište – Stará Turá

Popis: Túto trasu môžeme kombinovať s výstupom na zrúcaninu hradu Čachtice  P17 a  P18. Pre bicykel je vhodnejšia P17, zdatnejší cyklisti môžu vytiahnuť až na hrad. Z hradu do Čachtíc vedie asfaltová cesta.
C4. MALOKARPATSKÁ – 96 km / prevýšenie 750 m
Stará Turá, št. cesta č. 581 – Hrašné 5 km – Myjava 13 km, odb. vľavo na št. cestu č. 499 – Brezová pod Bradlom 24 km, odb. vpravo na št. cestu č. 501 – Jablonica 36 km, odb. vľavo na št. cestu č. 51 – Trstín 48 km, odb. vľavo na št. cestu č. 502 – Vrbové 72 km, odb. vľavo na št. cestu č. 499 po 2 km odbočiť vpravo na Krajné – Krajné 83 km – Hrachovište 87 km, odb. vľavo – Stará Turá 95 km.
Značené cyklocesty: Krajné – Hrachovište , Hrachovište – Stará Turá
C5. NOVOHORSKÁ – 58 km / prevýšenie 700 m
Stará Turá, št. cesta č. 581 – Bzince pod Javorinou, odb. vľavo – Moravské Lieskové 11 km, pri kostole odb. vpravo – Dolné Srnie, odb. vľavo – Bošáca 17  km, odb. vľavo – Zemianske Podhradie – Šiance 28 km, št. hranica SK–CZ – Březová 32 km.
Odb. vľavo a serpentínami na 3 km vystúpame 150 m. Na kr. vľavo a klesaním prídeme do Strání 38 km, odb. vľavo na št. cestu č. 54 – Šance št. hranica CZ–SK 42 km. Po 5 km od hranice odb. vpravo a prudším 2 km dlhým stúpaním prídeme na Hrubú Stranu a ďalej do Cetuny 51 km – Stará Turá 59 km.
Značené cyklocesty: Bzince pod Javorinou – Dolné Srnie , Dolné Srnie – Šiance , Cetuna – Stará Turá
Po Bzince pod Javorinou odporúčame použiť cez Cetunu (Stará Turá, Cetuna, Bzince pod Javorinou), táto cesta je s väčším prevýšením a o 7 km dlhšia, ale menej frekventovaná.

Variant I - odbočka na Veľký Lopeník (rozhľadňa):
po prekročení hranice, po 1 km križujeme Květná - V. Lopeník. Po ďalších 800 m (informačná tabuľa) na konci mierneho klesania, odbočíme vpravo na V. Lopeník. Stále stúpame po spočiatku rozbitej, neskoršie po 4 km po dobrej asfaltke, až po 5 km križujeme Lopeník - Pod Malým Lopeníkem. Po 500 m odbočíme z asfaltky na spevnenú cestu vpravo do kopca. Neskoršie je cesta zhodná s . Po nej k rozcestníku Pod Malým Lopeníkem (865 m). Ďalej vpravo po 1 km na Veľký Lopeník (911 m) rozhľadňa.
Trasa hlavná cesta – Veľký Lopeník 8 km, prevýšenie 520 m, zo Starej Turej cez Cetunu 44 km.
Späť tou istou cestou na asfaltku, na nej odbočiť vpravo a ňou prudším klesaním (opatrne!) až do Lopeníka. Na hlavnej ceste odbočiť vľavo a po 5 km prídeme do Březovej. Ďalej ako C5, spolu 77 km.

Variant II - cez Veľkú Javorinu:
V Strání na št. ceste č. 54 odb. vpravo a na vrchole stúpania Hrabina (590 m) 41 km odb. vľavo na V. Javorinu. Po spevnenej ceste prídeme na Veľkú Javorinu (960 m) 51 km. Okolo vysielača sa spustíme dole na Holubyho chatu 52 km a zjazdom po novej ceste do Starej Turej 64 km.

Variant III - cez Veľký Lopeník a Veľkú Javorinu:
Kondične zdatní cyklisti môžu urobiť oba významné kopce za jeden deň. Na Veľký Lopeník ako variant I a z V. Lopeníka ako variant II.
V. Lopeník - Veľká Javorina 30 km. Spolu do Starej Turej (cez Cetunu) 86 km.
C6. TRENČIANSKA – 77 km / prevýšenie 370 m
Po Bošácu 17 km, ako C5. na hlavnej ceste odb. vpravo a pred kostolom odb. vľavo – Haluzice 20  km okolo tiesňavy do Štvrtka 21 km odb. vľavo a pokračovať až po Kostolná Zárečie 31 km, kde na kruhovom objazde odbočíme vpravo, prejdeme ponad št. cestu č. 61 a na nej odb. vpravo a po 500 m odb. vpravo a popod diaľnicu prejdeme vedľa potoka, odb. vľavo a pokračujeme vedľa hrádze Váhu, neskôr po hrádzi až prídeme na most cez Váh 37 km, po moste odb. vpravo. Z Trenčína pokračujeme na Tr. Turnú 45 km, kde križujeme št. cestu č. 50 – Beckov 56 km – Rakoľuby odb. vpravo št. cestu č. 515 – Nové Mesto nad Váhom 63 km – Stará Turá 77 km.
Značené cyklocesty: Bošáca – Haluzice

Popis: Trasa vedie najprv kopaničiarskym krajom a vyhýba sa cestám s frekventovanou dopravou. V Chocholnej si môžeme nabrať po pravej strane cesty kyselku. V meste Trenčín môžeme navštíviť mnoho kultúrnych a historických pamiatok. Hlavne odporúčame návštevu trenčianskeho hradu. Cestou späť môžeme navštíviť hrad Beckov a zastaviť sa na Zelenej vode, kde sa môžeme okúpať. Považský Inovec je z Trenčína vzdialený 20 km a na chatu pod Inovcom vedie z Trenčianskeho Jastrabia asfaltová cesta. Vrchol je pešky od chaty vzdialený 1/2 hod.
Brožúra (popis a mapa trás) Na bicykli okolo Starej Turej (*.pdf 5 MB)
Túto brožúru získate zdarma aj v Informačnej kancelárii

Ďalšie tipy na cyklo túry Pozri aj Mapy
Odporúčaná literatúra
Valid XHTML 1.0 Strict
© www.kstst.sk