VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA

VHT > Meteo > Atmosférické fronty
Vznik frontov je spojený s cirkuláciu vzduchových hmôt. Podmienky pre vznik frontov v atmosfére sú vždy v dôsledku presunu rôznych vzduchových hmôt. Vzduchová hmota ležiaca nad určitou oblasťou má svoje fyzikálne vlastnosti, hlavne teplotu, tlak a vlhkosť. Nad iným územím vznikne vzduchová hmota iných fyzikálnych vlastností. Vlastnosti vzduchových hmôt závisia na vlastnostiach zemského povrchu nad ktorým sa vzduchová hmota nachádza. Vzduchové hmoty rôznych fyzikálnych vlastností sa zmiešavajú na dotykovej ploche o hrúbke niekoľko sto metrov, dlhej niekoľko sto kilometrov. Toto rozhranie ktoré oddeľuje dve vzduchové hmoty rôznych vlastností sa nazýva frontálna plocha. Je sklonená pod ostrým uhlom (väčšinou α=10´–1°) k zemskému povrchu na stranu studeného vzduchu. Priesečník frontálnej plochy so zemským povrchom sa nazýva front. atmosférické fronty sa vyskytujú prevažne v troposfére, smer postupu frontov závisí od polohy tlakovej níže a postupujú najčastejšie od západu. Na prednej strane níže je teplý front na jej zadnej studený front. Taký komplex frontov voláme frontálny systém.
Teplý front
Studený front
Oklúzny front
Stacinárny front
Zvlnený front
Výškový front

TEPLÝ FRONT
Ak postupuje teplý vzduch rýchlejšie ako studený vzduch pred ním, kĺže po kline studeného vzduchu hore. Styčnej ploche hovoríme teplý front. Pri výstupe sa teplý vzduch rozpína, ochladzuje a po nasýtení vodnými parami dochádza ku kondenzácii a vytvára sa mohutný systém slohovitej oblačnosti, ktorý siaha niekoľko sto kilometrov pred frontom. To má za následok dlhotrvajúce zrážky.
Oblačnosť postupuje na teplom fronte v poradí: cirus, potom cirostratus, altostratus a zrážky vypadávajú predovšetkým z mohutných oblakov nimbostratus.
Spoľahlivou predzvesťou frontu je trvalý pokles tlaku vzduchu a oblačnosť typu cirus, cirostratus vo vzdialenosti 600–1 000 km pred frontom. Doba prechodu frontu a dĺžka trvania zrážok závisí na rýchlosti jej pohybu (v priemere 20–40 km/h). Šírka zrážkového pásma je asi 300 km, pri snežení 400 km a leží spravidla pred čiarou frontu. Vietor pred teplým frontom býva juhovýchodný až južný, po prechode frontu sa obvykle otáča na juhozápad. Tlak vzduchu pred teplým frontom silne klesá, po prechode frontu zostáva rovnaký, poprípade mierne klesá.
Teplý front je v lete menej výrazný vplyvom malých rozdielov teplôt pred a za frontom. Výraznejšie sa prejavuje na jeseň a v zime. Väčšinou prechod teplého frontu sprevádza pokojný priebeh meteorologických prvkov. V zime oteplenie a trvalé sneženie, v lete dážď a ochladenie. Po prechode frontu zrážky prestávajú, oblačnosť sa trhá a väčšinou otepľuje. Teplý front ľahko prekonáva kopce a pohoria.
Na synoptických mapách sa teplý front označuje červenou čiarou alebo na čiernobielych mapách čiernou s polkrúžkami v smere postupu frontu.

Chod prvkov pri prechode teplého frontu
Prvok Pred frontom Na fronte Za frontom
Tlak mierne až silne klesá ľahko klesá alebo zotrváva slabý pokles
Teplota zotrvaný stav pokles alebo zotrvaný stav vzostup
Vietor stáča sa vľavo; zosilňuje s približovaním frontu krátko pred príchodom frontu maximálna rýchlosť stáča sa vpravo a jeho sila obyčajne klesá
Oblačnosť najprv Ci, potom Cs a As (asi 600 km pred čiarou frontu) Ns, St, As Ac, As, Cu, St s medzerami
Zrážky zrážkové pásmo široké 200–300 km leží obyčajne pred frontom. Zrážky všetkého druhu, hlavne dážď (sneh)   často hmla, v zime niekedy ľadovica
Viditeľnosť zníženie viditeľnosti v predfrontálnej oblasti zrážok často hmla, dymno pri úplnom vytlačení studeného vzduchu často výrazné zlepšenie viditeľnosti
Rosný bod trvalý vzostup zotrvalý stav vzostup, potom zotrvalý stav


STUDENÝ FRONT
Ak postupuje studený vzduch rýchlejšie ako teplý vzduch vplyvom väčšej hustoty sa podsúva pod teplý vzduch a vytláča ho hore. Styčnej ploche hovoríme studený front. Výstupné pohyby sú väčšieho rozsahu ako pri teplom fronte. Blížiaci sa studený front sa prejavuje vertikálne mohutnou kopovitou oblačnosťou, náhlou zmenou počasia a poklesom teploty.
Pri prenikaní studeného vzduchu sa rýchlo vytvárajú na prednej strane klinu studeného vzduchu búrkové oblaky cumulonimbus, ktorých vertikálny rozmer môže dosiahnuť 10–12 km. V lete spôsobuje prudké prehánky a búrky s veľmi premenlivou intenzitou. Druh oblačnosti vo vyšších hladinách je určený charakterom prúdenia teplého a studeného vzduchu.

studený front 1. druhu
je pomaly postupujúci studený front pri ktorom prúdi teplý vzduch vo vyšších hladinách pomalšie ako klin studeného vzduchu pri zemi. Vyskytuje sa predovšetkým v zime. Výstupné pohyby vzduchu sú po celej dĺžke frontálnej plochy. Oblačnosť je podobná teplému frontu (s výnimkou cumulonimbus na čele frontu) ale sled jednotlivých druhov oblakov je opačný. Najprv vidíme búrkové oblaky cumulonimbus, ktoré prechádzajú do oblakov nimbostratus, ďalej altostratus a cirrostratus.
Zrážky blízko frontu majú charakter prehánok, za frontom sa menia na trvalý dážď s podobným charakterom ako u teplého frontu. Šírka zrážkového pásma je 200 až 300 km za frontom.
studený front 2. druhu
Vyskytuje sa častejšie a je výrazne aktívnejší než studený front 1. druhu. Je rýchlo postupujúci studený front pri ktorom prúdi teplý vzduch vo vyšších hladinách rýchlejšie ako klin studeného vzduchu pri zemi. Vo vyšších vrstvách atmosféry sa preto vyskytujú zostupné prúdy pozdĺž frontálnej plochy, ktoré bránia vzniku rozsiahlejšej oblačnosti. Tvorí sa len pomerne úzky pás búrkových oblakov cumulonimbus na čele frontu, kde sa vyskytujú vzostupné prúdy teplého vzduchu len do výšky 2–3 km. Vzniká vertikálne mohutná oblačnosť ale horizontálne rozmery búrkovej oblačnosti sú len desiatky kilometrov.
Zrážky sú studené formou prehánok, trvajú 30–60 min. V lete sa môžu vyskytnúť prudké lejaky, krúpy s prudkým nárazovým vetrom (víchrice). Rýchlosť vetra býva 80–100 km/h.
Najskôr vidíme hradbu búrkových oblakov cumulonimbus, ktorým môžu niekedy predchádzať oblaky typu cirrus. Po prechodu frontu sa skoro vyjasní a vyskytuje sa len kopovitá oblačnosť, ktorá sa však môže spojiť v jednotvárnu vrstvu stratocumuls a altocumulus.
Vietor pred studeným frontom býva juhovýchodný až juhozápadný, za frontom sa otáča k západu až severozápadu. Tlak vzduchu pred frontom klesá, za frontom často strmo stúpa. Studený front obteká pohoria a nastáva jeho deformácia.
Na synoptických mapách sa studený front označuje modrou čiarou alebo na čiernobielych mapách čiernou s trojuholníkmi v smere postupu frontu.

Chod prvkov pri prechode studeného frontu
Prvok Pred frontom Na fronte Za frontom
Tlak Klesá Stúpa Stúpa silnejšie u Sf2.
Teplota zotrvaný stav, slabý pokles náhly pokles slabý pokles
Vietor stáča sa vľavo   rýchlo sa stáča vpravo
Sf1. sa utišuje
Sf2. stále silný
Oblačnosť Sf1. najprv Cb
Sf2. Ac lent., As, Sc, Cb
Sf1. Cb, Ns
Sf2. Cb, Ns alebo Ac
Sf1. As, Cs, Cu
Sf2. kumulovité tvary, vyjasnenie
Zrážky   krátke pred prechodom frontu prehánky po prechode prízemného frontu u Sf2. väčšinou rýchle vyjasnenie
Viditeľnosť Sf1. zlepšenie
Sf1. predfrontálne zhoršenie
  v nižších polohách
Sf1. čiastočné zhoršenie s postfrontálnym dažďom
Sf2. obecne výrazné zlepšenie
Rosný bod vysoký, ostáva stabilný prudký pokles nízky


OKLÚZNY FRONT
Keď vplyvom silnej vertikálnej výmeny a výrazného prúdenia vo výške studený front dostihne teplý front spojí sa u zemského povrchu studený vzduch za studeným frontom so studeným vzduchom pred teplým frontom a teplý vzduch je vytlačený hore a stratí kontakt so zemou. Proces uzatvorenia teplého sektoru tlakovej níže sa nazýva oklúzia a oblasť styku pred tým teplého a studeného frontu sa nazýva oklúzny front.
Ak front oddeľuje vzduchové hmoty s malým rozdielom teplôt frontálne rozhranie je menej výrazné a nakoniec sa front rozpadne. To je spojené aj s vyplňovaním a postupným rozpadom cyklóny. Zánik frontálneho systému môže trvať niekoľko dní. Ak front oddeľuje vzduchové hmoty s veľkým rozdielom teplôt tak sa oklúzny front pretransformuje na nový teplý ale častejšie studený front.

Oklúzny teplý front
vznikne, keď vzduchová hmota, ktorá postupovala za studeným frontom je teplejšia ako vzduchová hmota pred teplým frontom. Zemského povrchu sa dotýka rozhranie teplého frontu. Vyskytuje sa skôr v chladnej polovine roka. Po prechode frontu nasleduje oteplenie.
Oklúzny studený front
vznikne, keď vzduchová hmota, ktorá postupovala za studeným frontom je chladnejšia ako vzduchová hmota pred teplým frontom. Zemského povrchu sa dotýka rozhranie studeného frontu. Vyskytuje sa v lete. Po prechode frontu nasleduje ochladenie.
Počasie na oklúznych frontoch sa podobá buď počasiu typickému pre teplý alebo pre studený front. Poveternostné prejavy však bývajú slabšie než na oboch týchto frontoch. Najvýraznejšie sa počasie prejavuje v bode oklúzie t.j. v mieste kde sa stretáva teplý a studený front.
Oklúzny studený front sa v strednej Európe vyskytuje len v lete kedy sa chladný vzduch pred teplým frontom silne ohrieva.
Hlavným rozdielom medzi oklúznym teplým a studeným frontom je poloha prízemného frontu a jeho vzťah k výškovému frontu. U oklúzneho teplého frontu postupuje výškový front 200–300 km pred prízemným frontom. U oklúzneho studeného frontu nasleduje výškový front 40–60 km za prízemným frontom.
Vietor pred oklúznym frontom postupujúcim od západu býva obvykle južný, za frontom sa otáča na západný až severný.
Na synoptických mapách sa oklúzny front označuje fialovou čiarou alebo na čiernobielych mapách čiernou so striedajúcimi sa polkrúžkami a trojuholníkmi v smere postupu frontu.

Chod prvkov pri prechode oklúzneho frontu
Prvok Pred frontom Na fronte Za frontom
Tlak obyčajne klesá nízky obyčajne stúpa
Teplota chladno klesá mierne chladnejšie
Vietor stáča sa vpravo rôzny stáča sa vľavo
Oblaky v poradí: Ci, Cs, As, Ns Ns Cb Ns, As alebo rozptýlené Cu
Zrážky mierne zrážky mierne zrážky alebo prehánky mierne zrážky, nasleduje celkové vyjasnenie
Viditeľnosť slabá slabá zlepšovanie
Rosný bod zotrvalý stav mierny pokles mierny pokles


STACIONÁRNY FRONT
Nepohyblivý front. Teoreticky nemení svoju polohu v priestore. Vzduchové hmoty ktoré front od seba oddeľuje sa po oboch stranách frontálnej plochy pohybujú horizontálne, rovnobežne s touto plochou, majú však vzájomne opačný smer pohybu. Frontálna plocha je rovnobežná s izobarami.
Prakticky má front nepatrný pohyb preto hovoríme o kvázistacionárnom fronte. Netvorí sa výrazná oblačnosť a preto zrážky vypadávajú formou mrholenia.
Kvázistacionárny front zostáva bez pohybu len krátko. Jeho jednotlivé časti sa začnú pohybovať v závislosti na aktivite vzduchových hmôt, ktoré od seba oddeľuje. Stacionárny front má potom charakter teplého frontu ak je aktívny teplý vzduch, alebo studeného frontu ak je aktívny studený vzduch.
Na synoptických mapách sa stacionárny front označuje červenou a modrou čiarou alebo na čiernobielych mapách čiernou s polkrúžkami obrátenými na stranu teplého vzduchu a trojuholníkmi obrátenými na stranu studeného vzduchu.

ZVLNENÝ FRONT
Vzniká na dlhých, hlavne studených, zriedka na teplých frontoch. Na krátkych úsekoch sa mení charakter frontu na opačný – studený na teplý a naopak. Vyskytuje sa tu vertikálne mohutná oblačnosť s nízkou základňou v lete sprevádzaná búrkami. Množstvo zrážok je väčšie a trvajú dlhšie ako na obyčajnom fronte. Na vzniku vĺn sa výrazne podieľajú orografické vplyvy.
VÝŠKOVÝ FRONT
Je rozhranie dvoch vzduchových hmôt, ktoré nedosahuje až na zemský povrch. Toto rozhranie býva obyčajne v stredných a horných vrstvách troposféry. Väčšinou je to normálny front, ktorý sa premiestňuje nad tenkou vrstvou prízemného, silne podchladeného vzduchu. Výškový front môže mať charakter studeného, alebo aj teplého frontu. Ak je výškový front vzdialený od zemského povrchu viac než 3 km, tak už obvykle z frontálnej oblačnosti zrážky nevypadávajú a front sa prejavuje len zväčšenou oblačnosťou.
FRONTÁLNE POČASIE
Cez našu oblasť postupujú atmosférické fronty najčastejšie od západu a za nimi preniká na naše územie vlhký oceánsky vzduch. Tento smer postupu frontov súvisí s prevládajúcou dráhou tlakových níží ktoré vznikajú nad Atlantickým oceánom a postupujú do Európy. Tlaková níž za určitých podmienok môže vzniknúť aj inde.
Prechádzajúce atmosférické fronty vyvolávajú prudké zmeny meteorologických prvkov (zrážky, búrky, mohutná oblačnosť, teplota atď.). Zmenu týchto prvkov vnímame ako zmenu počasia. Zmeny závisia na vlastnostiach oboch vzduchových hmôt. Najpodstatnejší je ich rozdiel teplôt. Frontálne počasie sa cez deň prejavuje oveľa výraznejšie ako v noci. K zmene môže dôjsť v priebehu niekoľkých hodín ale i minút. Pokles teploty v extrémnych prípadoch môže byť 15 až 20 °C. Intenzita frontálnych zrážok závisí na vlhkosti vzduchu a veľkosti vertikálnych pohybov pozdĺž frontálnej plochy. To značí že zrážky sa nemusia vyskytnúť pri každom fronte. Pomalé zrážky vznikajú na pomaly postupujúcich frontoch, prehánky a búrky na rýchlo postupujúcich frontoch.
Teplý front – vytvára sa slohovitá oblačnosť s trvalejšími zrážkami, búrky len ojedinelé. Rýchlosť vetra je menšia ako na studenom fronte. Za teplým frontom sa väčšinou otepľuje, výraznejšie v zime ako v lete.
Studený front 1. druhu – zrážky majú trvalý charakter.
Studený front 2. druhu – zrážky sa väčšinou prejavuje typickou konvenčnou oblačnosťou a sú obvykle prehánkového charakteru.
Po prechode studeného frontu sa v lete ochladzuje, v zime nižších polohách otepľuje.
Oklúzny a zvlnený front – môže sa vyskytovať počasie typické pre teplý alebo studený front.
top

Obsah

Meteo

Počasie
Tlakové útvary
Tlak vzduchu Atmosférické fronty Predpoveď počasia …
Nebezpečie pri búrke
Gloriola
Vplyv vetra na teplotu

Oblaky

Oblaky úvod
Popis oblakov
Orografické a iné oblaky
Predpoveď počasia …

 
© www.kstst.sk Valid XHTML 1.0 Strict