VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA

VHT > Meteo > Popis oblakov
Cirrus Altocumulus Stratocumulus Cumulus
Cirrocumulus Altostratus Stratus Nimbostratus
Cirrostratus Cumulonimbus


Cirrus – Ci
Riasa,  6 000–12 000 m
sa skladá výhradne z ľadových kryštálov. Ci tvoria malé, vzájomne oddelené oblaky s vláknitou štruktúrou. Tvoria ho škvrny, chumáčiky, nepravidelné zhluky, priamočiare alebo nepravidelne ohnuté jemné vlákna. Majú hodvábny lesk a vzhľad. Vertikálne nie sú veľké a preto nevytvárajú tiene a cez ne vidíme modrú oblohu. Pri západe slnka sa farbia na najprv na žlto, potom ružovo, červeno a naposledy šedo. Niekedy vytvárajú nevýrazné halo javy.
Najčastejšie druhy: Ci fibratus, Ci uncinus, Ci spissatus, Ci radiatus, Ci vertebratus
Zrážky: nikdy nevypadávajú z neho zrážky
Vznik:
turbulenciou pri silnej vertikálnej zmene smeru vetra
konvekciou v labilnej vrstve vo vyšších výškach
vyfúkaním ľadových krištálov z Cb alebo z oblakov vo vyšších poschodiach (Cc, Ac)

Cirrocumulus – Cc
Riasová kopa,  6 000–10 000 m
sa skladá takmer výhradne z ľadových kryštálov, silne premrznuté vodné kvapôčky sa rýchle menia na ľadové kryštály. Tvoria ho malé, biele škvrny, vločky, vlnky, polia alebo vrstvy oblakov bez vlastného tieňa, viac alebo menej pravidelne usporiadané. Oblaky môžu spolu prerastať.
Cc sa vyskytujú ako mnohonásobné viac alebo menej rozsiahle polia, ktoré sú často usporiadané v 1 alebo 2 zvlnených systémoch. Cc je priesvitný a vidíme stále polohu slnka a mesiaca. Majú najčastejšie menej ako 1° šírky. Oblaky Cc (ľudovo malé barančeky) poukazujú na silný vertikálny pohyb a môže byť predzvesťou studeného frontu.

Najčastejšie druhy: Cc stratiformis, Cc lenticularis, Cc undulatus, Cc virga
Podobné oblaky:
Cc sa líši od Altocumulusu tým, že jeho časti sú malé, ich zdanlivá veľkosť je menšia než 1° priestorového uhla.
Zrážky: nikdy nevypadávajú z neho zrážky
Vznik:
konvekciou v tenkej labilnej vrstve
výstupom vplyvom vlnenia na náveternej strane
ďalšie zhustnutie tenkých Cirrusov

Cirrostratus – Cs
Riasová sloha,  8 000–10 000 m
sa skladá hlavne z ľadových kryštálov. Tvoria ho tenké pruhy alebo vyzerá ako hmlový závoj vláknitého vzhľadu, niekedy s ostrým, najčastejšie ale s rozstrapkaným okrajom. Slnko presvitá oblakmi, takže predmety na zemi tvoria tieň. Oblohu zakrýva úplne alebo čiastočne a všeobecne môžeme pozorovať halové javy. Niekedy je oblak tak tenký, že len halo jav prezrádza jeho existenciu.
Vzniká, keď pomaly stúpajú rozsiahle vzduchové vrstvy. Ak býva predzvesťou frontu (rýchle zhoršenie počasia), rýchlo pribúda a môže v krátkom čase úplne zakryť oblohu.

Najčastejšie druhy: Cs fibratus, Cs nebulosus, Cs undulatus
Podobné oblaky:
Cs sa líši od Altostratusu menšou hrúbkou a tým, že je všade belší a máva vláknitú štruktúru.
Cs sa líši od Altostratusu a Stratusu tým že u Cs možno pozorovať halové javy a pohyb Cs je pomalší.
Zrážky: nikdy nevypadávajú z neho zrážky
Vznik:
rovnomerné a rozsiahle výstupné kĺzanie teplého alebo studeného vzduchu vo výškach pod stabilnými vrstvami
vývojom z iných Cirrusov

Medzi Cirrusy môžeme aj zaradiť kondenzačné pruhy za lietadlami.  viac

Altocumulus – Ac
Vyvýšená kopa,  2 000–5 000 m
sa skladá takmer vždy z kvapôčok vody, len pri veľmi nízkych teplotách aj z ľadových kryštálov. Vyzerá ako biele a/alebo šedé škvrny, polia alebo vrstvy, ktoré všeobecný majú vlastný tieň. Tvoria ho časti tvaru gule, valca, okruhliakov oddelené alebo spolu spojené. Zriedka majú čiastočne vláknitý vzhľad. Vidieť polohu slnka, ale môže byť aj celkom zakryté. Pravidelne usporiadané malé časti oblaku majú šírku od 1–5°. Nikdy nepokrývajú celú oblohu.
Ac (ľudovo veľké barančeky) poukazujú na horizontálne prúdenie vzduchu. Niekedy sa vyskytuje pred prechodom studeného frontu.

Najčastejšie druhy: Ac stratiformis, Ac lenticularis, Ac castellanus, Ac floccus
Podobné oblaky:
Ac sa líši od Stratocumulusu tým, že jeho zdanlivá veľkosť je 1–5° priestorového uhla.
Ac sa líši od Cumulusu tým, že jeho chumáčiky majú väčšinou virgu a sú podstatne menšie než oblaky Cu.
Zrážky: nikdy nevypadávajú z neho zrážky
Vznik:
výstupné kĺzanie mohutnej vzduchovej vrstvy na okraji sklznej zóny
konvekciou alebo turbulenciou vo vnútri labilnej vrstvy v strednom poschodí
zmenou z As a Ns pri labilite alebo z Cu a Cb pri stabilite

Altostratus – As
Vyvýšená sloha,  2 000–5 000 m
sa skladá sa z ľadových kryštálov a kvapôčok vody a tiež aj z dažďových kvapiek a snehových vločiek. Jedná sa o šedé alebo tmavošedé pole oblakov alebo o celú vrstvu ktorá oblohu úplne alebo čiastočne pokryje. Má jednotvárny tvar ale niekedy môžeme pozorovať vláknitú alebo rebrovitú štruktúru.
Ak sú oblaky tenké, tak slnko nimi presvitá ako cez matné sklo, ale predmety nevrhajú tiene. Hrubšie oblaky zakryjú slnko úplne. Nevytvára halové javy. As má väčšinou veľký vodorovný (viac ako 100 km) a vertikálny (viacerí 1 500 m) rozmer. Často sú to dve alebo viacej na sebe ležiacich vrstiev, ktoré sú niekedy spolu prerastené. Pod jeho základňou môžeme niekedy pozorovať virgu.
Vzniká pri pomalom stúpaní vzduchových vrstiev v dostatočnej veľkej výške. Farebný kruh, ktorý sa príležitostne vytvorí ako kotúč okolo viditeľného slnka (alebo mesiaca), je znak toho, že As nepatrí k ľadovým oblakom typu cirrus. Kruh vzniká lámaním svetla na kvapôčkach vody.
Vypadávajú z neho zrážky a ak dosiahnu zemského povrchu, jedná sa väčšinou o trvalejšie.

Najčastejšie druhy: As translucidus, As opacus, As duplikatus, As undulatus
Podobné oblaky:
As sa líši od Cirrostratusu tým, že predmety na zemi nevrhajú tieň, Slnko je akoby za matným sklom a nevyskytujú sa halové javy.
As sa líši od Stratusu tým, že ním presvitá Slnko ako matným sklom. As nieje nikdy tak svetlý ako tenký St pozorovaný proti Slnku.
As sa líši od vrstvy Nimbostratusu tým, že z neho neprší ani nesneží a cez Ns nie je vidno slnko.
Zrážky: dážď, sneh, ľadovec, zriedka krúpy
Vznik:
výstupné kĺzanie mohutných vzduchových vrstiev vo veľkých výškach
z iných oblakov:
z Cs – ich mohutnením
z Ac – s množstvom zhlukov ľadových krištálov
z Ns – ich zmenšovaním
z Cb – rozširovaním stredných a horných častí premrznutých častí oblaku na inverzii

Stratocumulus – Sc
Slohová kopa,  5 00–2000 m
sa skladá z kvapôčok vody, zriedka zo snehových kryštálov a snehových vločiek. Oblak tvoria šedivé a/alebo belavé škvrny, polia alebo vrstvy so štruktúrou vľn. Majú takmer vždy tmavé miesta. Oblaky nemajú vláknitý vzhľad a môžu navzájom prerastať. Môžu ale nemusia pokrývať celú oblohu. Pravidelne usporiadané oblaky – majú šírku viac ako 5°. Sc býva často v dvoch alebo viacerých horizontálnych vrstvách.
Priepustnosť svetla ukazuje veľké rozdiely. Niekedy je oblak tak tenký, že vidíme polohu slnka, inokedy je slnko úplne zakryté. Pri chladnom počasí môžu padať ľadové kryštály, vtedy vidíme halové efekty.
Zasahujú do výšky max. 2 km, obvykle však nižšie. Sc je často príznakom rozpadu oblačnosti väčšieho vertikálneho rozsahu po prechode studeného frontu.

Najčastejšie druhy: Sc stratiformis, Sc lenticularis, Sc duplikatus, Sc undulatus
Podobné oblaky:
Sc sa líši od Altocumulusu tým, že jeho zdanlivá veľkosť je väčšia než 5°.
Sc sa líši od Cumulusu tým, že tvorí skupiny alebo sa vyskytuje v tvare plôch. Vrcholky má sploštené.
Zrážky: slabé, dážď, sneh, krúpy
Vznik:
turbulenciou
konvekciou v labilných, vodnou parou nasýtených vrstvách, ktoré sú hore ohraničené silnou inverziou
vlnením veľmi vlhkých vzduchových vrstiev väčšinou na inverzii
z iných oblakov (Ns Cu St)

Stratus – St
Sloha,  0–1 000 m
sa skladá z malý kvapôčok vody, pri nízkych teplotách z ľadových kryštálov. Celá vrstva je šedá a jednotvárna. Nevznikajú halové javy. Niekedy sa vyskytuje v tvare roztrhaných chuchvalcov. Spodná strana je najčastejšie zreteľne ohraničená, zvlnená. Spodná hranica leží často tak nízko, že zahaľuje aj vrcholy nízkych kopcov alebo vysoké stavby. Môže ním presvitať slnko. Často sa vyskytuje ako miestny oblak a pri jeho pretrhávaní je vidieť modrá obloha.
St sa skladá z oblakov rôznej veľkosti a svetlosti, viac alebo menej spolu spojených.
Vertikálny rozmer môže byť malý ale oblak môže pri niektorej poveternostnej situácii (napr. vysoký tlak v zime) zostať veľmi dlho.

Najčastejšie druhy: St nebulosus, St fractus, St opacus, St praecipitatio
Podobné oblaky:
St sa líši od Cirrostratusu tým, že nie je tak žiarivo biely a u St sa môže tvoriť koróna.
St sa líši Altostratu tým, že nerozmazáva obrysy Slnka (Slnko nevyzerá ako za matným sklom).
St sa líši Nimbostratusu tým, že St má všeobecne spodnú stranu zreteľnejšie ohraničenú a jednotvárnejšiu ako Ns a cez vrstvu St možno rozoznať obrysy Slnka alebo Mesiaca.
Zrážky: silný dážď, ľadové prizmy, snehové krúpy
Vznik:
ochladením spodných vrstiev, zvlášť tepelným vyžarovaním, na hornej hranici nízko ležiacej inverzie (výšková hmla)
turbulenciou vo vrstvách blízko nad zemou, ktoré sú vplyvom zrážok bohaté na vlhkosť (oblaky pannus)
pokles oblakov Sc na spodnej hranici
z hmly keď sa jej základňa zdvihla od Zeme

Nimbostratus – Ns
Dažďová sloha,  500–2 000 m
sa skladá niekedy z podchladených kvapôčok vody, dažďových kvapiek, zo snehových kryštálov, snehových vločiek alebo zmesi kvapalných a pevných čiastočiek. Ns sa javí ako rozsiahla, nízko ležiaca, šedá a často veľmi tmavá vrstva oblakov. Slnko nieje viditeľné. Ns sa stúpaním rozširuje vertikálne do veľkej výšky (cez 10 km). Je typickým oblakom stredného poschodia, ale často zasahuje tak do nízkeho, ako aj do vysokého poschodia.
Pod základňou Ns často tvoria nízke potrhané oblaky ktorých tvar sa rýchlo mení a Ns úplne alebo čiastočne zakrývajú. Vznikajú vplyvom veľkej vlhkosti ako následok vodných zrážok a vyparujú sa, opäť kondenzujú a vypadávajú zrážky v najspodnejšej vrstve. Vznikajú najskôr ako izolované oblaky ktoré neskôr vytvoria súvislú vrstvu, ktorá pokryje veľkú časť oblohy a potom sa stanú základňou Ns. Je typickým zrážkovým oblakom a býva súčasťou oblačného systému atmosférických frontov, alebo sa vyskytuje v oblastiach výškových cyklón a brázd nízkeho tlaku vzduchu.
Veľmi vytrvalé a intenzívne zrážky (dažďový oblak) vypadávajú na veľkom území. V horách sú zrážky vplyvom pohybu nasýteného vzduchu cez hrebene hôr oveľa intenzívnejšie ako na rovine. V lete môžu prísť aj neočakávané búrky, lebo búrkové oblaky sú skryté v oblakoch Ns.

Najčastejšie druhy: Nc praecipitatio, Nc virga, Nc pannus
Podobné oblaky:
Ns sa líši od Altostatusu tým, že je tmavší a nepresvitá ním Slnko, nemá jasne ohraničené časti oblakov a spodná hranica nie je výrazná.
Ns sa líši od Stratusu tým, že je hustejší a vypadávajú z neho zrážky vo forme dažďa, snehu ľadových zŕn alebo krúpov. Stratus má zrážky len vo forme mrholenia, ľadových ihličiek alebo snehovej krupice.
Zrážky: dážď, sneh, ľadovec, zriedka krúpy
Vznik:
výstupné kĺzanie mohutných vzduchových vrstiev po najvyššie poschodie
z iných oblakov – rastom As alebo rozšírením Cb

Cumulus – Cu
Kopa,  500–2 000 m
sa skladá hlavne z kvapôčok vody. Ľadové kryštály sa tvoria len v častiach kde je teplota výrazne pod 0 °C. Cu sú izolované, husté a ostro ohraničené oblaky, ktoré sa vertikálne vyvíjajú v tvare kôp, kupolí alebo vežičiek. Horná časť vyzerá ako karfiol. Okraje Cu bývajú niekedy silne roztrhané a obrysy sa stále a rýchlo menia. Osvetlené slnkom žiaria jasne bielo. Ich spodná hranica je pomerne tmavá a takmer vodorovná. Nikdy nepokrývajú celú oblohu. Môžeme pozorovať viaceré etapy vývoja súčasne.
Cu vzniká výhradne termickou konvekciou, ktorá vzniká veľkými teplotnými rozdielmi v spodných vrstvách. Teplotný rozdiel vzniká pri silnom oteplení povrchu zeme slnkom alebo následným oteplením spodných chladných vrstiev vzduchu.
Všeobecne neprinášajú vodné zrážky (oblaky pekného počasia), ak zrážky vypadávajú jedná sa len o krátke prehánky. Čím je vo vzduchu viac vlhkosti, tým majú oblaky väčší vertikálny rozmer.

Najčastejšie druhy: Cu humilis, Cu mediocris, Cu congestus
Podobné oblaky:
Cu sa líši od Altocumulusu a Stratocumulusu tým, že jeho vrcholky tvoria kopule a ich základne sa nespojili.
Vertikálne vyvinutý Cu sa líši od Cumulonimbusu tým, že v horných partiách má všade ostré obrysy a nemá vláknitú alebo rebrovitú štruktúru. Cu nie je sprevádzaný prehánkami, bleskami, hrmením alebo krúpami.
Zrážky: dážď len z mohutného oblaku
Vznik:
Cu vždy poukazuje na labilitu vzduchových vrstiev so zodpovedajúcou konvekciou alebo turbulenciou

Cumulonimbus – Cb
Dažďová kopa,  500–2 000 m
je to búrkový oblak. Cb vzniká pôsobením intenzívnej konvekcie najčastejšie na studenom fronte 2. druhu, často aj pri výskyte orografických faktorov. Výstupné a zostupné prúdy vo vnútri oblaku dosahujú rýchlosť až niekoľko desiatok m/s a vyvolávajú silnú turbulenciu. Hladina ľadových jadier má teplotu okolo −12 až −15 °C. Teploty vo vrchnej časti oblaku môžu presiahnuť mínus 55 °C. Centrum záporného náboja je v dolnej a kladného v hornej časti oblaku. Okrem toho v oblasti zrážok sa vyskytuje vedľajšie centrum kladného náboja v základni oblaku.
Cb vyzerá ako objemný, hustý oblak horizontálne ale predovšetkým vertikálne značne rozsiahly a tvarom pripomína vysoké kopce, mohutné veže alebo karfiol. Základňa je tmavá až čierna. Vypadá zlovestne. Rozmery sú tak veľké, že charakteristické tvary pozorujeme z veľkej vzdialenosti. Zaberá všetky poschodia a môže siahať až do výšky 12–15 km. Búrkové oblaky pozostávajú z viacerých buniek v rozličnej fáze vývoja. Tvar oblaku sa rýchlo mení. Spočiatku je jeho vrchol obvykle hladký (Cb calvus), popr. vláknitý alebo rebrovitý (Cb capillatus). Rozvinutý Cb sa často splošťuje a rozlieva do podoby vejára, alebo nákovy (Cb incus).
Pod spodnou hranicou oblakov sa často nachádzajú nízke, roztrhané oblaky, ktoré môžu ale nemusia s oblakom súvisieť ale môžu zrásť s hlavným oblakom.

Najčastejšie druhy: Cb calvus, Cb capillatus, Cb praecipitatio, Cb virga, Cb incus, Cb pileus velum
Podobné oblaky:
Cb sa líši od vertikálne vyvinutého Cumulusu tým že jeho horné časti strácajú ostrosť a ukazuje sa vláknitá alebo rebrovitá štruktúra.
Cb sa od Nimbostratusu a Cumulusu líši aj charakterom zrážok. Cb je sprevádzaný prehánkami, bleskami, hrmením alebo krúpami.
Zrážky: lejak, dážď, sneh, krúpy, ľadovec v spojení s búrkou
Vznik:
Z iných oblakov. Cb sa postupne vyvinie z mohutného Cu. Podmienky, pri ktorých sa vyvinie veľký Cu sú priaznivé aj pre Cb.
silnou termikou   viac

Šírku oblakov určíme nasledovne:
priestorového uhla zodpovedá asi šírke malíčka pri vystretej ruke.
priestorového uhla zodpovedá asi šírke troch prstov pri vystretej ruke.
top

Obsah

Meteo

Počasie
Tlakové útvary
Tlak vzduchu
Atmosférické fronty
Predpoveď počasia …
Nebezpečie pri búrke
Gloriola
Vplyv vetra na teplotu

Oblaky

Oblaky úvod Popis oblakov Orografické a iné oblaky
Predpoveď počasia …

 
© www.kstst.sk Valid XHTML 1.0 Strict