VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA
Oblak je viditeľný zhluk drobných kvapôčok vody, ľadových kryštálov alebo kombinácia oboch. Oblaky, ich druh, množstvo, výška nad zemou vypovedajú o aktuálnom stave atmosféry. Z pozorovania oblakov a meteorologických prvkov môžeme odhadnúť vývoj počasia v nasledujúcich hodinách až dňoch.
VZNIK OBLAKOV
Základné pojmy
Vlhkosť vzduchu je základný meteorologický prvok udávajúci množstvo vodnej pary vo vzduchu. Čím je teplota vzduchu vyššia, tým je potrebné viac vodnej pary k jeho nasýteniu. Mierou nasýtenia vzduchu vodnou parou je pomerná (relatívna) vlhkosť.
Kondenzácia je skvapalňovanie vodnej pary – prechod vody zo skupenstva plynného (vodná para) do skupenstva kvapalného (voda).
Sublimácia – prechod vody zo skupenstva plynného (vodná para) do skupenstva tuhého (ľad).
Kondenzačná hladina je výška, v ktorej teplota vystupujúceho vzduchu klesne na teplotu rosného bodu.
Teplota rosného bodu je teplota, pri ktorej vzduch dosiahne nasýtenie vodnou parou. Vzduch pri určitej teplote môže obsahovať len určité množstvo vodnej pary. Pri ochladení vzduchu pod teplotu rosného bodu začína prebytočná vodná para kondenzovať. Nasycovanie vzduchu vodnou parou prebieha:
1. pribúdaním obsahu vodnej pary vo vzduchu
2. ochladzovaním vzduchu na teplotu rosného bodu.
Výstupné pohyby vzduchu – môžu mať rôzny mechanizmus vzniku:
1. Konvekcia väčšinou tým myslíme výstupné vertikálne pohyby vzduchu, ale patria sem aj kompenzačné zostupné pohyby. Výstupné pohyby majú väčšiu rýchlosť (5–20 m/s aj viac).
a. termická konvekcia – vzniká nerovnomerným zahrievaním zemského povrchu slnečným žiarením a stúpaním ľahšieho teplejšieho vzduchu.
b. dynamická (nútená) konvekcia – vzniká v dôsledku vynútených vertikálnych pohybov pri obtekaní terénnych prekážok (napr. kopce, horské hrebene). Prúdiaci vzduch naráža na terénnu prekážku a je nútený stúpať. Následkom výstupných prúdov vznikajú orografické oblaky.
Konvekciu spravidla sprevádza turbulencia, ktorá významne napomáha premiešaniu vzduchu a prenosu tepla.
2. Výstup vzduchu na frontálnom rozhraní – oddeľuje vzduchové hmoty rôznych fyzikálnych vlastností.
atmosférické fronty3. Výstup vzduchu v cyklóne – rýchlosť stúpania je malá ale plocha výstupu je horizontálne veľmi veľká.
tlakové útvary4. vlnový pohyb prúdenia – pri silnom vetre na záveternej strane prírodnej prekážky vzduch striedavo stúpa a klesá.
Mechanizmus vzniku oblakov
Pre vývoj oblačnosti sú podstatné výstupné pohyby vzduchu a s tým súvisiaca kondenzácia. Pohyb oblačných systémov bezprostredne súvisí s pohybom a vývojom hlavných atmosférických objektov, hlavne atmosférických frontov a tlakových útvarov. Vodné pary ktoré obsahuje vzduch podmieňujú vznik oblačnosti a zrážok. Stúpajúci vzduch sa v dôsledku menšieho tlaku rozpína, následne klesá jeho teplota a rastie vlhkosť vzduchu. Postupne dosiahne kondenzačnú hladinu, pri ktorej je vzduch nasýtený vodnou parou a pomerná vlhkosť vzduchu dosahuje 100 %. Pri ďalších výstupných pohyboch dôjde ku kondenzácii (voda), alebo ak je teplota rosného bodu nižšia ako 0 °C k sublimácii (ľad) a vznikne oblak.
Ochladenie, ktoré podmieňuje vznik oblakov vzniká pri:
1. výstupných pohyboch vzduchu bez výmeny tepla s okolím (adiabatický dej) pričom sa vzduch rozpína a ochladzuje
2. klesajúcej teplote a súčasne klesajúcom objeme vzduchu
3. pri stúpajúcej vlhkosti
Pri týchto dejoch sa molekula vody sa zrazí s kondenzačným jadrom a vytvorí kvapôčku vody. Kondenzačné jadrá sú v atmosfére vznášajúce sa malé aerosólové častice o veľkosti 0.001 µm až 10 µm (prach, sadze, dym, peľ, malé čiastočky zeme, kryštály morskej soli atď.), ktoré sa konvekciou premiestnia do vyšších vrstiev atmosféry. Kondenzačné jadrá uľahčujú prechod vody z plynného skupenstva do kvapalného. Bez týchto hygroskopických častíc by dochádzalo ku kondenzácii až pri mnohonásobnej presýtenosti (vlhkosť väčšia ako 100 %).
Konvekciou alebo trením kvapôčky a ľadové častice odolávajú zemskej príťažlivosti a vznášajúc sa v atmosfére môžu dosiahnuť veľkosť od asi 0,01 mm. Ak dosiahnu priemer od 0,1 až 5 mm, padajú k zemi ako kvapky. V horách je iný vývoj oblačnosti ako na nížine.
TRIEDENIE OBLAKOV
Oblaky môžeme triediť podľa:
• vzniku a vývoja – frontálne, nefrontálne, kopovité, vrstevnaté, orografické a pod.
• zloženia – vodné, ľadové, zmiešané
• výšky – viď tabuľka
• vzhľadu
TRIEDENIE OBLAKOV PODĽA VÝŠKY
Oblaky sú v rôznych výškach a atmosféra bola vertikálne rozdelená na tri poschodia:
vysoké, stredné, nízke
Poschodia sa čiastočne prekrývajú a ich hranice sa menia v závislosti od zemepisnej šírky. Oblaky sú zaradené podľa výšky do štyroch skupín.
| Poschodie | Polárne oblasti |
Stredné šírky |
Tropické oblasti |
Teplota | Zloženie |
|---|---|---|---|---|---|
| Vysoké – Ci, Cc, Cs | 3–8 km | 5–13 km | 6–18 km | −20 °C až −60 °C | ľadové kryštály |
| Stredné – Ac, As | 2–4 km | 2–7 km | 2–8 km | 0 °C až −30 °C | ľadové kryštály, podchladená voda |
| Nízke – Sc, St | 0–2 km | 0–2 km | 0–2 km | +15 °C až 0 °C | voda, snehové vločky |
|
Oblaky vertikálneho vývoja – nedajú sa zaradiť do jedného poschodia, výška 0–13 km Ns – bývajú takmer vždy v strednom poschodí, ale väčšinou zasahujú aj do nízkych aj do vysokých poschodí Cu – bývajú obvykle v nízkom poschodí, ale ich vrchol môže dosahovať do stredného poschodia Cb – bývajú obvykle v nízkom poschodí, ale ich vrchol môže dosahovať až do vysokého poschodia |
+15 °C až −60 °C | ľadové kryštály, snehové vločky, podchladená voda, krúpy, voda | |||
TRIEDENIE OBLAKOV PODĽA VZHĽADU
Oblaky sú v neustálom vývoji, majú nespočetne veľa tvarov a preto je ich klasifikácia obtiažna. Na tvar oblakov majú predovšetkým vplyv vertikálne výstupné prúdy.
Pre pozorovateľa je dôležité zaradiť oblaky podľa tvaru a výšky. Podľa medzinárodnej klasifikácie označujeme oblaky nasledovne:
• Druh – 10 základných druhov rozdelených do štyroch skupín.
Rozdiely vo vzhľade a vnútornej štruktúre viedli k ďalšiemu rozdeleniu oblakov. Ak je to nutné používa sa k jeho podrobnejšiemu popisu:
• Tvar (14 tvarov) – oblak môže byť označený len jedným tvarom. Určité tvary sa môžu vyskytovať u niekoľko druhov oblakov.
• Odroda (9 odrôd) – Oblaky môžu mať charakteristické rysy, které určujú ich odrodu. Súvisí s rozdielnym usporiadaním oblačných prvkov a s priesvitnosťou. Určitá odroda môže byť spoločná niekoľkým druhom oblakov.
• Zvláštnosti (9 zvláštností) – u niektorých oblakov sa môžu vyskytovať buď priamo u oblaku, alebo blízko neho, určité charakteristické zvláštnosti napr. výčnelky, pruhy atď. Také charakteristiky sa označujú ako zvláštnosti. Jeden oblak môže mať súčasne i viac zvláštností.
• Pôvod (materské oblaky) – materský oblak je pôvodný oblak z ktorého vznikol nový oblak. Časti oblaku alebo celý oblak môžu prejsť na oblak iného druhu než je materský oblak.
Označujú sa názvom patričného druhu s prívlastkom z názvu druhu materského oblaku + prípona. Ak sa zmení len časť pôvodného oblaku používame pre označenie pôvodu nového oblaku príponu genitus. Ak sa zmení oblak ako celok používame pre označenie pôvodu nového oblaku príponu mutatus.
Príklad: Ac cugen – Altocumulus ktorý vznikol z Cumulusu.
Oblak môže patriť len do jedného druhu a môže mu byť priradený len jeden tvar. Pri popise sa používajú latinské názvy. Každý názov má svoju skratku.
Názvy oblakov sa skladajú z latinských slov:
• Cirrus – riasa Cirro – riasový
• Stratus – sloha, vrstva Strato – slohový
• Cumulus – kopa Cumulo – kopovitý
• Altus – vyvýšený
• Nimbus – dážď Nimbo – dažďový
V tabuľke sú uvedené všetky prípustné kombinácie oblakov.
| Druh | Skr. | Tvar | Odroda | Zvláštnosti | Materské oblaky | |
|---|---|---|---|---|---|---|
| – genitus | – mutatus | |||||
| Cirrus Riasa 6000–12 000m |
Ci | fibratus uncinus spissatus castellanus floccus |
intortus radiatus vertebratus duplicatus |
mamma | Cirrocumulus Altocumulus Cumulonimbus |
Cirrostratus |
| Cirrocumulus Riasová kopa 6000–10 000m |
Cc | stratiformis lenticularis castellanus floccus |
undulatus lacunosus |
virga mamma |
Cirrus Cirrostratus Altocumulus |
|
| Cirrostratus Riasová sloha 6000–10 000m |
Cs | fibratus nebulosus |
duplicatus undulatus |
Cirrocumulus Cumulonimbus |
Cirrus Cirrocumulus Altostratus |
|
| Altocumulus Vyvýšená kopa 2000–5000m |
Ac | stratiformis lenticularis castellanus floccus |
translucidus perlucidus opacus duplicatus undulatus radiatus lacunosus |
virga mamma |
Cumulus Cumulonimbus |
Cirrocumulus Altostratus Nimbostratus Stratocumulus |
| Altostratus Vyvýšená sloha 2000–5000m |
As | translucidus opacus duplicatus undulatus radiatus |
virga praecipitatio pannus mamma |
Altocumulus Cumulonimbus |
Cirrostratus Nimbostratus |
|
| Stratocumulus Slohová kopa 500–2000m |
Sc | stratiformis lenticularis castellanus |
translucidus perlucidus opacus duplicatus undulatus radiatus lacunosus |
mamma virga praecipitatio |
Altostratus Nimbostratus Cumulus Cumulonimbus |
Altocumulus Cumulus Nimbostratus Stratus |
| Stratus Sloha 0–1000m |
St | nebulosus fractus |
opacus translucidus undulatus |
praecipitatio | Nimbostratus Cumulus Cumulonimbus |
Stratocumulus Stratus |
| Nimbostratus Dažďová sloha 500–2000m |
Ns | praecipitatio virga pannus |
Cumulus Cumulonimbus |
Altocumulus Altostratus Stratocumulus |
||
| Cumulus Kopa 500–2000m |
Cu | humilis mediocris congestus fractus |
radiatus | pileus velum virga praecipitatio arcus pannus tuba |
Altocumulus Stratocumulus | Stratocumulus Stratus |
| Cumulonimbus Dažďová kopa 500–2000m |
Cb | calvus capillatus |
praecipitatio virga pannus incus mamma pileus velum arcus tuba |
Altocumulus Altostratus Nimbostratus Stratocumulus Cumulus |
Cumulus | |
V tabuľkách je uvedené: názov – skratka – preklad – stručný popis – oblaky ktorých sa to týka.
Tvary, odrody, zvláštnosti oblakov sú usporiadané zostupne podľa frekvencie výskytu.
| Tvar | ||||
| fibratus | fib | vláknitý | Jednotlivé oblaky alebo tenký oblačný závoj majú vláknitú štruktúru. Vlákna sú priamočiare alebo mierne zakrivené, nie sú zakončené háčikmi alebo chumáčikmi | Ci Cs |
| uncinus | unc | háčikovitý | Oblaky v tvare vlákien sú zakončené hore smerujúcimi háčikmi alebo chumáčikmi | Ci |
| spissatus | spi | hustý | Opticky tak hustý oblak, že proti Slnku sa zdá šedivý | Ci |
| castellanus | cas | vežovitý, tvar cimburia | Oblaky, ktoré v hornej časti majú kopovité vrcholky alebo vežičky, takže sa podobajú cimburiu. Tieto vežičky, z ktorých niektoré majú väčšiu výšku než šírku, spočívajú na spoločnej základni a sú usporiadané v radách | Ci Cc Ac Sc |
| floccus | flo | chumáčkovitý, vločkovitý | Oblaky v podobe vločiek alebo chumáčikov vaty, ktorých spodné okraje sú viac menej neostré, roztrhané a často sprevádzané virgou | Ci Cc Ac |
| stratiformis | str | vrstvový | Oblaky, ktoré sa rozprestierajú do veľkých horizontálnych plôch alebo vrstiev bez výrazného členenia | Ac Sc Cc |
| nebulosus | neb | hmlový | Oblačný závoj, alebo vrstva jednotvárneho hmlového vzhľadu bez viditeľnej štruktúry | Cs St |
| lenticularis | len | šošovkovitý | Oblaky v podobe šošoviek, často veľmi pretiahnuté, obyčajne s výraznými obrysmi. Oblaky tohto tvaru sú najčastejšie orografického pôvodu, ale môžu sa vyskytnúť i v oblastiach bez pohorí | Cc Ac Sc |
| fractus | fra | roztrhaný | Oblaky roztrhaného vzhľadu v tvare nepravidelných chuchvalcov alebo zdrapov | St Cu |
| humilis | hum | plochý, nízky | Oblaky v podobe kôp malého vertikálneho rozsahu. Vyzerajú obvykle ako sploštené s rovnou základňou. Približný pomer výška: šírka=1:2 | Cu |
| mediocris | med | strednej veľkosti | Oblaky v podobe kôp stredného vertikálneho rozsahu. Ich vrcholy majú pomerne malé kopovité výbežky a môžu občas strácať pevne ohraničený okraj. Približný pomer výška: šírka=1:1 | Cu |
| congestus | con | mohutne vyvinutý | Kopovité oblaky mohutného vertikálneho rozsahu so silne vyvinutými výbežkami. Ich horné kypiace časti majú často podobu karfiolu. Oblaky sa často spájajú do väčších celkov a vytvárajú podobu hradby, vlny apod. | Cu |
| calvus | cal | holý, lysý | Búrkové oblaky, ktorých aspoň niektoré výbežky hornej časti začínajú strácať kopovité obrysy, ale v žiadnej ich časti sa ešte nedá pozorovať riasnatá štruktúra. Výbežky majú vzhľad belavej oblačnej hmoty s viac menej vertikálnym rebrovaním | Cb |
| capillatus | cap | vlasatý, pápernatý | Búrkové oblaky, ktoré majú v hornej časti zreteľnú vláknitú alebo rebrovitú štruktúru v podobe nákovy, chocholu alebo obrovskej neusporiadanej štice. V súvislosti s takými oblakmi sa obvykle vyskytujú prehánkové lejaky alebo búrky sprevádzané často víchricou a niekedy krupobitím. Často je možno pozorovať zrážkové pruhy (virga) | Cb |
| Odroda | ||||
| intortus | in | prepletené vlákna |
Zakrivené oblačné vlákna sú navzájom nepravidelne prepletené | Ci |
| vertebratus | ve | tvar rybej kosti | Časti oblaku sú usporiadané tak, že pripomínajú rybiu kostru alebo chrbticu a rebrá | Ci |
| undulatus | un | vlnitý, zvlnený | Časti, pásy alebo vrstvy oblakov sú usporiadané do vĺn. Také vlny sa môžu vyskytovať buď v celistvej oblačnej vrstve, alebo môžu byť navzájom oddelené | Cc, Cs Ac, As Sc, St |
| radiatus | ra | lúčovitý | Oblaky sú usporiadané v širokých rovnobežných pásoch, ktoré sa vplyvom perspektívy zdanlivo zbiehajú v jednom alebo dvoch bodoch na horizonte | Ci, Ac As, Sc Cu |
| lacunosus | la | mriežkový, sieťovitý |
Časti oblakov alebo vrstvy majú viac menej pravidelne rozložené otvory, ktorých okraje sú niekedy neostré. Bezoblačné medzery sú usporiadané tak, že pôsobia dojmom siete alebo včelieho plástu | Cc, Ac Sc |
| duplicatus | du | viacvrstvový | Skupiny oblakov alebo vrstiev sú husto nad sebou naskladané v malých vzdialenostiach, niekedy čiastočne spojené | Cs, Ac As, Sc |
| translucidus | tr | priesvitný | Oblačné skupiny alebo vrstvy sú priesvitné tak, že je nimi presvitá Slnko alebo Mesiac a je viditeľná ich poloha | Ac, As Sc, St |
| perlucidus | pe | medzerou medzi oblakmi je vidieť oblohu | Oblačné skupiny alebo vrstvy majú zreteľné, niekedy i veľmi malé medzery, ktorými sa dá vidieť poloha Slnka, Mesiaca, modrá obloha alebo oblaky vo väčších výškach | Ac, Sc |
| opacus | op | nepriesvitný | Oblačné skupiny alebo vrstvy, ktorých prevažná časť je tak hustá, že sa nedá vôbec rozpoznať poloha Slnka alebo Mesiaca | Ac, As Sc, St |
| Zvláštnosti | ||||
| incus | inc | tvar nákovy | Horná časť búrkového oblaku sa rozširuje do podoby nákovy s hladkým alebo vláknitým a rebrovitým vzhľadom | Cb |
| mamma | mam | tvar pŕs | Základňa oblaku je tvarovaná tak, že dolu z oblakov visia zaoblené výbežky v podobe vemien alebo pŕs | Ci, Cc Ac, As Sc, |
| virga | vir | zrážky nedopadajú na zem | Zrážkové pruhy spojené so základňou oblaku smerujú kolmo alebo šikmo k zemi ale nedosahujú zemského povrchu. Stačia sa vypariť pred dopadom na zem | Cc, Ac As, Ns Sc, Cu Cb |
| praecipitatio | pra | zrážky dopadajú na zem | Zrážkové pruhy v tvare tmavších pásov ktoré dosahujú od základne oblaku až k zemi | As, Ns Sc, St Cu, Cb |
| arcus | arc | valec; oblúk | Hustý horizontálny oblak valcovitého tvaru. Vytvára sa na prednej strane postupujúcich oblakov a pri väčšom rozsahu má tmavý hrozivý vzhľad | Cb, Cu |
| tuba | tub | stĺp, kužel | Oblačný stĺp, výbežok alebo obrátený kužeľ (lievik) vychádzajúci zo základne oblaku smerom dolu. Je príznakom silného víru | Cb, Cu |
| pileus | pil | čiapka | Vedľajší oblak menšieho horizontálneho rozsahu v podobe čiapky alebo čepca (z ľadových kryštálov) vyskytujúci sa nad vrcholkami kopovitých oblakov, ktoré ním často prerastajú. Možno pozorovať i niekoľko oblakov pileus nad sebou | Cb, Cu |
| velum | vel | závoj; plachta | Oblak podobný oblaku pileus ale veľkého horizontálneho rozsahu pripomínajúci plachtu. Vyskytuje sa tesne nad alebo priamo na vrchole jedného alebo niekoľko kopovitých oblakoch, ktoré ním často prerastajú | Cu, Cb |
| pannus | pan | roztrhaný | Zdrapy a roztrhané časti oblaku, ktoré niekedy tvoria súvislú vrstvu. Objavujú sa pod iným oblakom, s ktorým sa môžu i spojiť | As, Ns Cu, Cb |
| Materské oblaky (Genitus) | Materské oblaky (Mutatus) | ||
|---|---|---|---|
| Popis | Skratka | Popis | Skratka |
| Cirrocumulogenitus | ccgen | Cirromutatus | cimut |
| Altocumulogenitus | acgen | Cirrocumulomutatus | ccmut |
| Altostratogenitus | asgen | Cirrostratomutatus | csmut |
| Nimbostratogenitus | nsgen | Altocumulomutatus | acmut |
| Stratocumulogenitus | scgen | Altostratomutatus | asmut |
| Cumulogenitus | cugen | Nimbostratomutatus | nsmut |
| Cumulonimbogenitus | ccgen | Stratocumulomutatus | scmut |
| Cumulonimbogenitus | cbgen | Stratomutatus | stmut |
OBLAČNOSŤ
Pod týmto pojmom označujeme stupeň pokrytia oblohy oblakmi. V meteorológii (ale aj v letectve) sa pokrytie oblohy vyjadruje v osminách.
| Slovné označenie | Oblačnosť v osminách |
|---|---|
| jasno | 1/8 |
| skoro jasno | 2/8 |
| malá oblačnosť | 3/8 |
| polojasno, polooblačno* | 4/8 |
| oblačno | 5/8–6/8 |
| skoro zamračené | 7/8 |
| zamračené | 8/8 |
*Termín polojasno sa používa v prípade, ak prevažuje vysoká a stredná oblačnosť, cez ktorú presvitá slnko. Ak prevláda hustá oblačnosť, používa sa termín polooblačno.
Odkazy na internete
wikipedia – oblakywww.weltderwolken.de – atlas oblakov
australiasevereweather
mraky.astronomie.cz – atlas oblaků
www.bourky.com – aj popis oblakov
metmladez.wz.cz – popis oblakov
letisko Holíč
Obsah
Meteo
Počasie
Tlakové útvary
Tlak vzduchu
Atmosférické fronty
Predpoveď počasia …
Nebezpečie pri búrke
Gloriola
Vplyv vetra na teplotu
Oblaky
Oblaky úvod
Popis oblakov
Orografické a iné oblaky
Predpoveď počasia …
© www.kstst.sk
