SPRIEVODCA
Julské Alpy patria geologicky a geomorfologicky k sústave Južných vápencových Álp. Delia sa na západné (talianske) a východné (slovinské). Obidve tieto horské skupiny na seba nadväzujú. Tu popisujeme len východné, ležiace na území Slovinska, v blízkosti hraníc z Rakúskom a Talianskom.
Na severe oddeľuje Julské Alpy údolie riečky Sávy Dolinky od susedných Karavánok, na východe jazero Bled a Lublaňská kotlina s riekou Sávou od Kamnických a Savinjských Álp, južnú hranicu proti pásmu Krasu tvorí údolná spojnica Kobarid – Tolmin – Grahovo – Podbrdo – Škofija Luka lebo Krnaj. Na západe vymedzujú Julské Alpy štátnu hranicu Slovinsko–taliansku; za ňou ležia skupiny Montaže, Više a časť pohraničného Kaninu.
Julské Alpy sa ďalej delia na tieto horské skupiny: Triglav, Škrlatica a Matuljek, Razor a Prisojnik, Jalovec a Mangrt, Kanin, Krn a Bohinjské hory.
V Julských Alpách pramenia dve veľké rieky – Sáva a Soča. Sáva vzniká sútokom riečok Sáva Dolinka a Sáva Bohinjka, odvodňuje severnú a východnú časť Julských Álp a odvádza svoje vody cez Dunaj až do Čierneho mora. Soča odvodňuje južnú časť do Jadranského mora.
Z veľkého počtu jazier sú najväčšie Bohinjské jazero a Bled pod jv. úbočím Julských Álp. Zvlášť malebné sú však jazerá vysoko v horách; sedem jazier v doline Triglavských jazier, Krnské jazero a najvyššie položené Krišské jazerá pri Pogačnikovom dome.
Je tu aj niekoľko vodopádov. Najväčší je vodopád Savica pri Bohinjskom jazere, známe sú aj vodopády Peričnik v doline Vrata a Boka pri Bovci.
Julské Alpy sú bohaté na sneh. Vo vyšších polohách zostáva až do neskorého leta a vytvára na mnohých miestach firnové polia. Pod Triglavom a Kaninom vznikli aj malé firnové polia. Triglavský ľadovec je známy pod menom Zeleni sneg.
Podnebie v Julských Alpách je typicky alpínske, charakterizované krátkym a sviežim letom a dlhou, chladnou a na sneh bohatou zimou. Najvyššie horské partie bývajú dlho pod snehom; nad 1 000 m leží sneh asi 5 mesiacov v roku, vo vyšších polohách 200 dní v roku a často aj viacej. Jeseň býva teplejšia ako jar. Všeobecne alpínska klíma oplýva zrážkami.
Julské Alpy majú veľmi pestré rastlinstvo. Les siaha do nadmorskej výšky 1 500 až 1 700 metrov, miestami až 1 800 metrov. Hornú hranicu lesa tvoria osamelé modríny, niekedy už spolu s kosodrevinou, často poničené, víchricami. V lesnom podraste je hojný zemiačnik s nápadnými ružovými kvetmi, azalka (slovinsky slečnik), lykovec a veľa ďalších kríkov. Nasleduje pásmo kosodreviny a nad ním alpské lúky s pestrou kvetenou. Kvetiny vo vysokých polohách charakterizuje nízky vzrast, žiarivé farby a často aj omamná vôňa. V skalných puklinách dokážu rastliny vďaka kobercovému rastu vzdorovať aj najsilnejším vetrom, slnečnému žiareniu a suchu. Vo vysokohorskom pásme rastie v lete niekoľko druhov horcov, lomikameň, netrask, rozchodník, biely mak Burzecov a zvonec, na ťažko dostupných alebo menej navštevovaných miestach je hojná protež. Niektoré druhy kveteny sú endemity, tzn. nachádzajú sa len v Julských Alpách a nikde inde; napr. zvonček Zoisov (Campanula Zoissi). Alpská kvetena je v Julských Alpách chránená a trhať kvety je zakázané.
Najväčším bohatstvom kvetov sa môže pochváliť Črna prst v Bohinjských horách, dolina Triglavských jazier, náhorná planina Velo polje. Pozoruhodnosťou je záhrada Alpinetum Juliana v doline Trenta, zriadená z podnetu dr. Julia Kugyho.
Na teritóriu Julských Álp sa stýkajú tri najdôležitejšie európske národnostné skupiny – Slovania, Románi a Germáni. Na Slovinskom území žijú Slovinci len pod južnými úbočiami Bohinjských hôr dožívajú ostatky nemeckej menšiny. Dorozumenie preto nebýva pre našich turistov veľkým problémom. Julské Alpy majú bohatú históriu. Slovania sa tu usadili asi v 6. stor. n. l. a dlho si udržali samostatnosť; z tej doby sa zachovalo veľa slovanských povestí, napr. o vzniku názvu hory Triglav a pod. Najznámejšia je epopej o Zlatorogu, situovaná do oblasti triglavských jazier.
Novodobá história je spojená hlavne z ťažkými bojmi v oboch svetových vojnách. V oblasti Triglavu, Bogatinu, Krnu a Kaninu stojí ešte dnes stará kasáreň či zbytky opevnení a po bývalých vojenských cestách, ktoré tu v rokoch 1914–1918 vybudovali obidve bojujúce strany (Rakúsko-Uhorsko a Taliansko), vedú dnes vysokohorské chodníky a cestičky. V rokoch 1941–1945 tu zúrila partizánska Národno oslobodzovacia vojna. Pripomína ju veľké množstvo monumentov a pamätníkov, ako v dolinách, tak aj vysoko v horách. Najznámejší z nich je monument v tvare veľkej skaly s karabínou v doline Vrata pod severnou stenou Triglavu.
Julské Alpy sú nerozlučne späté s menom pioniera horolezectva a nadšeného propagátora krásy týchto hôr,
dr. Júliusa Kugyho. Jeho kniha Zo života horolezca patrí ešte dnes k základným prameňom a zdrojom informácií. Socha dr. Kugyho, postavená v závere doliny Trenta pod sedlom Vršič a odhalená v r. 1953, pripomína jeho osobnosť. 
Obsah
Julské alpy
Charakteristika
Miestopis
Turistika
Triglav
Škrlatica a Martuljak
Razor a Prisojnik
Jalovec a Mangrt
Kanin
Krn a Bohinjské hory
© www.kstst.sk
