SPRIEVODCA
Podmienky pre turistiku
Julské Alpy sú veľmi dobre prístupné ako po ceste, tak po železnici. Od východu je najlepší prístup po ceste z Lublane, hlavného mesta Slovinska. Výhodné je využiť cestu vedúcu z Lublane do údolia Sávy Dolinky cez Jesenice do Krajinskej Gory. Možno ísť aj po rovnakej ceste až do Lescov a tu odbočiť vľavo smerom na Bled do údolia Sávy Bohinjky a k Bohinjskému jazeru. Od juhu sú Julské Alpy prístupné po dobrej asfaltovej ceste, ktorá prebieha údolím riečky Soča. Z Tolmína vedie najprv na západ, nakoniec sa stáča na sever a končí až v doline Trenta pod sedlom Vršič. Údolie Sávy Dolinky a Soče spája cesta z Krajinskej Gory cez sedlo Vršič a okolo prameňa riečky Soča do doliny Trenta. Po železnici sprístupňuje Julské Alpy trať Lublaň – Jesenice – Nová Gorica, ktorou možno dôjsť aj na Bled, do Bohnijskej Bistrice a do Mostu na Soči. Most na Soči leží 5 km od Tolmína.
Chát, horských hotelov, ubytovien a bivakov je v celej oblasti Julských Álp asi 45, ako v dolinách tak aj vo vrcholových partiách. Väčšie chaty poskytujú lôžka, jedlo a pitie, malé často len nocľah a čaj.
Väčšinu chát spravuje PZS (Planinska zveza Slovenije). Členovia rôznych klubov získajú väčšinou na týchto chatách zľavu na ubytovanie (treba jednať s chatárom).
Podstatným rysom vysokohorskej turistiky v Julských Alpách je pomerne značná voľnosť pohybu. Triglavský národný park má štatút chránenej oblasti, kde je stanovanie zakázané; pretože však zaberá asi 90 % celého územia, boli na mnohých miestach zriadené táboriská: napr. v doline Trenta, pri Bohinjskom jazere a inde.
Značených ciest a chodníkov je v Julských Alpách veľa, často veľmi smelo a odvážne vedených. V exponované miesta zaisťujú reťaze, laná, kramle, kovové držiaky alebo zábradlie. K najnáročnejším patrí cesta zo sedla Dolič na sedlo Prehodavci sev. stenou Kanjavca alebo Banbergovho pot záp. okrajom sev. steny Triglavu.
Značenie vysokohorských ciest a chodníkov je odlišné od nášho. Používa sa len červená farba a to buď červený kruh s bielym terčom uprostred alebo jednoduchá vodorovná súvislá alebo prerušovaná čiara na skale, stene, strome. Zvláštnu zmienku si zaslúži cesta označená písmenami Č1 – tzv. Slovenska planinska pot, transverzála prechádzajúca takmer všetkými horskými skupinami Julských Álp. Začína v Maribore a končí na pobreží Jadranského mora na Istrii. Spája najvýznamnejšie miesta a vrcholy celého Slovinska – Pohorje – Kamnické a Savinjské Alpy – Karavanky – Julské Alpy – a Kras. V Julských Alpách vedie po trase Mojstrana – Triglav – Luknja – Razor – Prisojnik – Vršič – Jalovec – Trenta – Dolič – dolina Triglavských jazier – Komna – Črna prst – Porezen.
Súčasťou PZS je aj Gorska reševalna služba (GRS). Má rovnakú úlohu ako naša Horská Služba – pomoc pri nešťastiach na horách. Strediská a stanice GRS sú vo všetkých významnejších údolných východiskách a na niektorých chatách.
V popisovanej oblasti je niekoľko autokempingov, väčšinou blízko údolných východísk do hôr.
Miesto: Bled, Bohinj, Bovec, Gozd, Jesenica, Na Logu v Trente.
Lanovky – gondolové, sedačkové a kabínkové:
Bebovec (510 m) – Prestreljenik (2 220 m)
Kranjska Gora (810 m) – Bedančev dom(1120m)
Kranjska Gora (810 m) – Dom na Vitrancu (1563 m)
Bohinj(569 m) – Ski hotel Vogel(1540 m)
Ski hotel Vogel(1540 m) – Orlova glava (1682 m)
Orlova glava (1682 m) – Orlov rob (1800 m)
Množstvo zjazdných ciest a chodníkov uľahčia a skrátia motorizovaným turistom nástupy do hôr. V oblasti Triglavu vedú takéto cesty k Ajlaževho domu, do dolín Kot a Krma, (ku Kovinárskej chate), k športhotelu Pokljuka a cesta cez sedlo Vršič do doliny Trenta. V oblasti Jalovca a Mangrtu sa dá vyjsť údolím Planica až pod skokanské mostíky, zjazdná cesta je pod Mangrt. V oblasti Kaninu možno dôjsť až na lúku planina Krnica. V oblasti Krnu z doliny Trenta údolím Lepenja až k Domu dr. Klementa Ljuga, z juhu pod vrchol Krnu do dedinky Krn alebo až na planinu Kuhinja. Z Tolmínu údolím riečky Tolminky na Osojnicu, prípadne až na Tolominske Ravne pod hrebeň Bohinjských hôr.
Mapy:
WK141 Julské Alpy 1:50 000 vydal Freytag & Berndt
WK 14 Julské Alpy 1:100 000 vydal Freytag & Berndt
Doporučená literatúra:
Turistický sprievodca: Julské Alpy vydal Kletr Plzeň a Freytag & Berndt
Jugoslávské hory vydal Olympia 1987
Obsah
Julské alpy
Charakteristika
Miestopis
Turistika
Triglav
Škrlatica a Martuljak
Razor a Prisojnik
Jalovec a Mangrt
Kanin
Krn a Bohinjské hory
© www.kstst.sk
