SPRIEVODCA

Sprievodca > … > Kamnické a Savinijské Alpy > Charakteristika
Kamnické a Savinjské Alpy sú druhým najvyšším horstvom Slovinska a pre svoju nápadnú podobu z Julskými Alpami (zvlášť oblasť centrálneho hrebeňa – Grintavec, Planjava a Ojstrica) je veľmi častým cieľom turistov.
Kamnické a Savinjské Alpy patria k sústave Južných vápencových Álp. Zo severu sú vymedzené hrebeňom Mrzlé Gory, ktorý tvorí slovinsko-rakúsku hranicu, na západe ju lemujú údolia riečok Tržiška Bistrica, Lomščica a Reka, na severe potom údolie hornej Kokry a všetky potom spoločne tvoria priedel oproti susedným Karavankám. Na južnej strane je prirodzenou geologickou hranicou Lublanská kotlina. Východný okraj potom tvoria Celjská kotlina a približne spojnice Celje – Velenje – Šostanj – Črna. Celá oblasť sa delí na niekoľko horských skupín: centrálny hrebeň, Storžič, Krvavec a Kalški greben, Mrzla gora, Velika planina, Rogatec, Raduha, Menina planina a Dobrovolje.
Pramení tu niekoľko významných riek a riečok: na západe Tržiška Bistrica, Kokra a Kamniška Bistrica s prítokmi Črna a Nevljica, vo východných častiach je najvýznamnejšia Savínja s prítokmi Lučnica, Ljubnica a Dreta a ďalej Mislinja a Meža. Tržiška Bistrica, Kokra a Savinja ústia do do Sávy, zatiaľčo Mislinja a Meža do Drávy.
Celá oblasť je vďaka svojej geologickej stavbe veľmi chudobná na jazerá. Najväčšie a najznámejšie jazero v celej popisovanej oblasti je Planšarsko jazero nad Jazerskom.
V Kamnických a Savinjských Alpách je aj niekoľko vodopádov. Najväčšie a najkrajšie vodopády sú v Logarskej doline: Slap Rinka pod Okrešljem a Slap Palenk blízko Domu v Logarski dolini.
V starších štvrtohorách mala centrálna časť Kamnických a Savinjských Álp mnoho ľadovcov. Pozostatok z tejto doby predstavuje dnes len malé firnové pole sv. pod vrcholom Skuty.
Najväčšiu plochu v Kamnických a Savinjských Alpách zaberá les: siaha až do výšky 1 600–1 700 m. Veľkú plochu zaberajú lesy smrekové (napr. na Veliké planine) a bukové (na južnej strane pod Kamnickým sedlom, na Lepenatce a inde). Najvyššie potom rastú osamelé modríny, často zo stopami po víchriciach, mrazoch. Nad hranicou lesa sa na trávnatých planinách a skalách vyskytuje značné množstvo druhov alpskej flóry krásnych farieb. Rastie tu veľa druhov horcov, prvosienok, zvoncov, vyskytuje sa aj ľalia zlatohlavá atď. Na flóru je bohatá zvlášť Logarská dolina, Okrešelj, okolie Jezerska, Ojstrica, Rogatec.
V lesoch alebo na trávnatých planinách možno uvidieť množstvo zvery, napr. srny, zajace, líšky, veveričky, kuny a mnoho druhov vtáctva. Nad hranicou lesa žijú kamzíky, ktorí sú veľmi plachí. Objaví sa aj Orol skalný.
Celú popisovanú oblasť obývajú Slovinci, ktorí sem prišli po rozpade rímskeho impéria. Na mnohých miestach však doteraz žije rakúska menšina, ktorá hovorí nemeckým dialektom a udržuje si svoje zvyky a obyčaje.
Pomenovanie celého horstva má svoju históriu a vývoj. Prvé práce z konca 19. stor. uvádzali väčšinou pomenovanie Savinjské Alpy, odvodené od riečky Savinja, ktorá odvodňuje východnú časť pohoria. Neskoršie štúdie zo začiatku 20. storočia uvádzajú už názov Kamnické a Savinjské Alpy, obsahujúce aj meno dôležitého strediska západnej časti. Zachoval sa dodnes.
Značný ohlas vzbudilo v poslednej dobe objavenie 40 až 50 tisíc rokov starých predmetov z doby kamennej, ktoré sú dokladom dávneho osídlenia. Nálezísk je niekoľko, najvýznamnejšie na Krvavci a východne od Smrekovca.
Z novodobej histórie treba spomenúť partizánske boje z obdobia národnooslobodzovacej vojny (NOV) proti fašistom v rokoch 1941-1944. Dokladajú ju početné pamätníky padlých partizánov.
Skupina centrálneho hrebeňa
Plošne najrozsiahlejšia a zároveň najvyššia horská časť v Kamnických a Savinjských Alpách. Tiahne sa v smere západ–východ a delí sa do dvoch základných skupín: Grintavce a Planjavy a Ojstrice. Niekedy literatúra uvádza ešte jednu skupinu, ktorá bezprostredne naväzuje na Ojstricu: Krofičky (v našom popise priradená ku skupine Planjavy a Ojstrice).
Severná hranica centrálneho hrebeňa prebieha dolinou Ravenska a Kočna cez Jezersko sedlo na Okrešelj a do Logarskej doliny a ďalej údolím Savinje až do Solčavy. Vymedzenie od juhu tvorí údolie Suhadolnik, Kokrsko sedlo, Korska dolina, údolie Kamnickej Belej a sedlo Presedljaj. Od západu je centrálny hrebeň lemovaný údolím riečky Kokra. Východnú hranicu tvorí údolie Savinje v úseku Solčava – Rogovilec, ďalej údolie Robanov kot a sedlo Presedljaj.


Obsah

Kamnické Alpy …

Charakteristika Miestopis
Turistika
Skupina Grintavce
Skupina Planjavy a Ojstrice
Skupina Storžiče
Skupina Mrzlé gory
Skupina Krvavce a
Kalškého grebenu
Skupina Veliké planiny
Skupina Rogatce
Skupina Raduhy
Skupina Meniny planiny a
Dobrovolje

 
© www.kstst.sk Valid XHTML 1.0 Strict