SPRIEVODCA
Podmienky pre turistiku
Do Kamnických a Savinjských Álp je najlepší prístup od juhu z Lublane alebo od východu z Celje. Z Lublane vedie cesta od Kamnika a údolím Kamnickej Bistrice až ku chate (Dom v Kamniški Bistrici), z Celje potom dobrá asfaltová cesta cez Velenje, Šmartno, Slovenj Gradec až do Dravogradu. Ďalej možno dôjsť osobným autom cez obce Ravne a Črna na Koroškem údolím riečky Bistra až do Logarskej doliny; sem ale vedie z Celje aj cesta údolím Savinje a cez osady Mozirje a Nazarje. Po všetkých týchto komunikáciach jazdia z uvedených východisiek autobusové spoje.
Železnicou je už prístup do hôr ťažší. Východné a severné časti približuje trať Lublaň–Záhreb. V Zidaném Mostu je ale nutné prestúpiť na trať Celje – Velenje alebo na trať Celje – Maribor a z Mariboru ďalej ísť po trati Dravograd – Prevalje. Od juhu možno využiť trate Lublaň – Kamnik a konečne západná časť je prístupná pri kombinácii s autobusovými linkami po trati Lublaň – Kranj.
Horských chát a ubytovní je pomerne dostatok, ako v údoliach, tak aj na horských sedlách či vo vrcholových partiách. K ubytovaniu slúžia dvoj a viaclôžkové izby alebo spoločné nocľahárne. Chaty väčšinou udržuje a stará sa Planinska zveza Slovenije (PZS), resp. jednotlivé Planinska družstva (PD) podľa územného rozdelenia. Ubytovať sa na chatách možno aj bez predbežného ohlásenia, núdzové prespanie je vždy možné, nie je preto treba nosiť so sebou stan ani spacák.
Pre pohyb v týchto horách platí, podobne ako v Julských Alpách, pomerne veľká voľnosť. Táboriť ale možno iba po predchádzajúcej dohode, napr. pri Dome v Kamniškej Bistrici, v Jezersku, pri chate Dom Planincev v Logarskej doline ai.
Horské cesty sú zvlášť v centrálnej časti Kamnických a Savinijských Álp vedené veľmi často náročným exponovaným terénom a hrebeňovými úsekmi; nebezpečné miesta sú ale dobre zaistené. Značenie je tu jednoduché: väčšinou jednoduchá červená čiara, niekedy v červenobielej kombinácii. Na križovatkách alebo vo východiskách býva často označenie smeru, cieľa alebo časového údaja napísané červenou farbou na skale. Poslednou dobou ale stále rastie počet smerových tabuliek pripevnených na oceľovej tyči alebo trubke pri rázcestí, v údolných východiskách alebo nástupových miestach, pri chatách, na stromoch a na iných viditeľných miestach.
Okrem nich tadiaľ vedie veľa špeciálnych značených ciest – tranzvezrál. Najznámejšia je Slovenska planinska pot, vedená od východu na západ. Začína na Slemenu nad Šostanjem a pokračuje cez Smrekovec, Raduhu, Robanov kot, Korošicu a po hrebeni cez Ojstricu na Kamniško sedko a na Okrešejl. Odtiaľto Turským žľabom cez Skutu, Velike podi na Kokrsko sedlo, Grintavec, Jezerskú Kočnu, Češkou koču a do Jezerska. V úseku Spodnje Sleme – Golte – Gornij Grad – Menina planina vedie spoločne s SPP cesta značená písmenami TV; čiastočne ide miestami partizánskych bojov z rokov 1941-1944.
Písmeno K má v záhlaví tzv. Koroška mladinska pot (Korutanská cesta mládeže); prebieha spolu s SPP v úseku Andrejev dom na Slemenu-Zavetišče na Grohatu. Trasa označená G – Gorenjska partizanska pot vedie z Kamniku cez Velikú planinu, Korošicu, Kamniško sedlo a Sleme na Kokrsko sedlo, Krvavec a do Kokry. Je tu aj niekoľko kempingov; väčšinou sú však umiestnené pomerne ďaleko od vhodných východísk do jednotlivých horských skupín.
Domžale
Kamnik
Vransko
Smlednik
Velenje
Pri výstupe možno s výhodou využiť niekoľko lanoviek; majú ale veľmi často aj v letnej sezóne obmedzenú dobu prevádzky.
Turistické mapy:
Kamniške in Savinjske Alpe 1:50 000,
Kamniške Alpe in Karavanke 1:75 000, 1971 (hrebeňová mapa);
Ostkarawanken und Steiner Alpen 1:100 000, Freytag & Berndt (č. 47)
Kamnické a Savinjské Alpy (resp. hrebeň Mrzlé gory) tvorí hranicu medzi Slovinskom a Rakúskom.
Východiská do Kamnických a Savinjských Álp ležia v údolí Kokry (Cerklje, Bašelj, Preddvor, Kokra, Podlog a Jezersko), Tržiské Bistrice (Tržič, Golnik, Gozd), Kamnické Bistrice (Kamnik a Stahovica), Motnišnice (Motnik a Vransko), Savinje (Mozrije, Rečica, Radmirje, Ljubno, Luče, Solčava), Drety (Nazarje, Šmartno ob Dreti, Gornij Grad), Meži (Črna na Koroškem) a v Tuhinjskej doline pri rieke Nevljica (Šmartno).
Obsah
Kamnické Alpy …
Charakteristika
Miestopis
Turistika
Skupina Grintavce
Skupina Planjavy a Ojstrice
Skupina Storžiče
Skupina Mrzlé gory
Skupina Krvavce a Kalškého grebenu
Skupina Veliké planiny
Skupina Rogatce
Skupina Raduhy
Skupina Meniny planiny a Dobrovolje
© www.kstst.sk
