VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA

VHT > Zdravoveda > Ortostatický šok
V horolezectve môže pád okrem úrazu viesť k voľnému viseniu na lane. Aj keď po páde nie sme zranený a visíme na lane, sme len zdanlivo zachránený. V relatívne krátkom čase môže nasledovať k bezvedomie, zlyhanie krvného obehu a smrť. Ako prvý popísal tento stav francúzsky lekár a jaskyniar doktor Maurice Amphoux.
Najčastejšou príčinou smrti je udusenie po strate vedomia s uzatvorením dýchacích ciest a následnou akútnou hypoxiou mozgu. Smrť v priebehu záchrany je najčastejšia zlyhaním pravej srdcovej komory, keď návrat krvi k srdcu nahromadenej v nohách prebehol príliš rýchle. Neskoršie smrť nastane zlyhaním orgánov, predovšetkým ľadvín a pľúc.
Rozhodujúci je spôsob naviazania. Správne naviazanie výrazne znižuje riziko šoku z voľného visu. Zvlášť nebezpečné je priame naviazanie na lano bez úväzu. Šok sa rozvinie za pár minút v dôsledku škrtenia ciev a nervov v podpazuší. Pri prsnom úväze je to cca 10–15 minút, ale ani dokonalý úväz nezaručuje možnosť visieť dlho. Pri kombinovanom naviazaní alebo celotelovom úväze by doba voľného visu nemala prekročiť 30 minút. V prvom rade stúpnutím do slučky uľahčiť krvnému obehu.
Pri voľnom vise dochádza pre nehybnosť nôh (chýba opora nôh takže tzv. svalová pumpa ktorá vracia krv späť je neúčinná) a v dôsledku stláčania ciev úväzom (spätný tok krv k srdcu je obmedzený) k hromadeniu krvi v žilách dolných končatín (až 60 % krvi). Nahromadená krv sa nevracia k srdcu, chýba krvnému obehu a krvný tlak klesá. Životne dôležité orgány ako mozog, srdce a pľúca sú nedokrvené a pracujú nedostatočne. Navyše sú priškrtené aj nervy čo zvyšuje bolesť. Postupne sa rozvíja životu nebezpečný šok krvného obehu – ortostatický šok. Postihnutá osoba stráca vedomie a po čase skolabuje krvný obeh úplne. Priebeh šoku: U osôb v bezvedomí šok nastupuje rýchlejšie a okrem horolezcov môže postihnúť aj jaskyniarov a paraglajdistov.

Príznaky: Čím dlhšie trvá visenie tým viac môžu byť nenapraviteľne poškodené orgány. Preto pri dlhom visení napriek úspešnej záchrane pri dodržaní všetkých doporučených opatrení môže dôjsť k smrti zo záchrany. Ak po páde nasleduje bezvedomie je rozhodujúca okamžitá pomoc spolulezcov. Bezvedomie pri voľnom visení v každom prípade znamená ohrozenie života. Voľné visenie je vždy spojené s technickou záchranou. Preto je potrebné záchranu nacvičiť. Je bezpodmiečne nevyhnutné po technickej záchrane urýchlene zabezpečiť odbornú lekársku pomoc a odborný transport najlepšie helikoptérou.

Prvá pomoc:
Postihnutého čo najskôr vyslobodiť z visenia na lane a spustiť na zem.

Uloženie do vodorovnej polohy by spôsobilo rýchly návrat nahromadenej krvi od nôh do krvného obehu čo by viedlo k preťaženiu srdca, náhlemu infarktu a smrti. Nápor na srdce by bol trojnásobný.

Opatrenia:
Pri záchrane takto postihnutej osoby dbať o to aby sme ju v žiadnom prípade neuložili do vodorovnej polohy. Postihnutého posadiť s hornou časťou tela hore po dobu min. 20 až 30 minút a to aj v prípade ak sa cíti subjektívne dobre. Môžeme ho pridržiavať alebo oprieť. Počiatočná poloha tela so zvýšenou hornou časťou zabráni smrti počas záchrany. Najprv robiť masáž stehien, predkolenia, lýtok neskoršie postihnutý sám hýbe prstami na nohách, predkolením a stehnami. Účelom je svalovou aktivitou obnoviť krvný obeh. Čím dlhšie postihnutý visel, tým pomalšie postupovať.

Osobu v bezvedomí uložiť v každom prípade len tak, aby horná časť tela bola hore. Avšak musíme mať pritom na zreteli problémy osôb v bezvedomí ako nepriechodné dýchacie cesty a možnosť vdýchnuť obsah žalúdka. V každom prípade musí byť hlava neustále zaklonená so zdvihnutou bradou, lebo ináč hrozí nebezpečenstvo, že dýchacie cesty sa môžu upchať zapadnutým jazykom.
Ak je postihnutý pri vedomí musíme byť tiež opatrný a zachovať polohu s hornou časťou tela hore. Postihnutý môže byť aj v čupiacej polohe. V žiadnom prípade mu nesmieme dovoliť chôdzu aj keď sa cíti relatívne dobre.
Transport vykonávať len v sede alebo v čupiacej polohe.
V každom prípade musí byť postihnutý umiestnený na jednotku intenzívnej starostlivosti, lebo ešte 48 hodín po nehode hrozí akútne zlyhanie obličiek. To je štatisticky najčastejšia príčina smrti po záchrane z dlhého voľného visenia.
Dôvodom je, že v priškrtených končatinách sa hromadili metabolické jedy. Normálne je telo priebežne odbúrava, ale v priškrtených končatinách to nebolo možné a po náhlom uvoľnení otrávili telo.

Ako zabrániť ortostatickému šoku: Príznaky ortostatického šoku sú podobné ako u iných šokových stavoch. Uloženie takto postihnutej osoby do stabilizovanej polohy vedie spravidla k smrti.
Väčšina lekárov, ktorí nie sú priamo školený na záchranu v horách tento stav nepozná. Preto je dôležité záchranný personál na túto skutočnosti upozorniť.
Kľúčové slová:
Hängetrauma, Suspension–Trauma, Harness–Hang–Syndrom, HHS, Harness Induced Pathology.
 viac 
top

Obsah

 Späť VHT

Zdravoveda

Lekárnička na dovolenku
Ochrana proti UV žiareniu Ortostatický šok Nežiadúce účinky tepla …
Otrava plynom
Horská medicína
Prvá pomoc
Společnost horské
medicíny ČR

 
© www.kstst.sk Valid XHTML 1.0 Strict