kronika

KRONIKA

Kronika > Julské Alpy 2001

Piatok
10. 8. 2001 odchádzame autobusom zo Starej Turej o 19.00 cez Nové Mesto nad Váhom a Bratislavu, kde nastúpili ďalší, do Rakúska a potom do Slovinska. Cestovali sme celú noc.

Sobota
Ráno sme prišli do Julských Álp k Aljažejovmu domu. Bola hmla, zamračené, po daždi, takže namiesto plánovaného Triglavu sme sa rozhodli ísť na Škrlaticu s tým, že ďalší deň bude pekne a pôjdeme na Triglav.
Zbalili sme si jedlo a veci na 3 dni. Išli sme od Aljažejovho domu (1 015 m), kde sme si nabrali vodu, na Bivak IV (1 980 m) strmým výstupom najprv cez les a potom po skalách. Bola tam veľká dvojposchodová posteľ s dekami, stôl, lavice a kachle. Tam sme si nechali veci a vybehli naľahko na Škrlaticu (2 740 m). Pre hmlu neboli žiadne výhľady. Vrátili sme sa na Bivak IV a keďže bolo málo hodín, rozhodli sme sa prejsť cez Križ (2 410 m) k Pogačnikovmu domu (2 050 m). V sedle Križ fúkal silný studený vietor.
Chata stojí na skalnom prahu doliny Kriški podi nad dolinou Zadnjica. Pod ňou sú dve pekné modré plesá. Chata bola plná a my sme si zjednali nocľah v jedálni na zemi vo vlastných spacákoch za 4 DEM. Večer sme sedeli pri pive Zlatorog v jedálni a čakali na 22.00 kým sa vyprázdni a mohli sme ísť spať. Keď sme si začali vybaľovať spacáky tak prišiel šéf, zakričal „Akcia!“ a všetci začali odpratávať stoly a stoličky pred chatu, potom pozametali dlážku a doniesli molitanové matrace na zem a deky na prikrytie. Bola to zaujímavá skúsenosť. U nás už asi takéto chaty nie sú.

Nedeľa
Ráno bol budíček 5.00, matrace sa odniesli a priniesli naspäť stoly a stoličky. Keď sme sa najedli a pobalili išli sme cez Dovšska vratca (2 180 m), Bovški Gamsovec (2 392 m) do sedla Luknja (1 758 m). Ráno bolo ešte zima, ale jasno a pekné výhľady. Videli sme kozorožcov, pekné kvetinky, zvončeky a plesnivce. V sedle sme si prebalili najnutnejšie veci tak, že jeden batoh vyšiel na dve osoby a ostatné veci sme si tam nechali. Podľa času sme sa chceli k nim vrátiť ešte v ten deň alebo prespať hore na chate a prísť na ďalší deň.
Zo sedla sme pokračovali po zaistenej ceste nazvanej po horolezcovi Bambergovi Bamgergova pot. Úvod na ferate bol strmý a rýchlo sme naberali výšku, až sme došli na horný okraj severnej steny Triglavu. Potom sme išli po skalách, snehovom poli a suťoviskom do Triglavskej škrbiny a na vrchol najvyššej hory Julských Álp – Triglavu (2 864 m). Na vrchole je Alježev stolp – plechová stavba označujúca vrchol Triglavu. Vnútri je panoráma okolitých vrcholov. Boli krásne výhľady na všetky strany, bolo vidieť aj talianske Dolomity a kopce v Rakúsku, hlavne bolo pekne vidieť Grossglokner, tak sme sa ani moc neponáhľali dole a posedeli na vrchole 3 hodinky.
Dole sme išli kúsok rovnakou cestou, potom sme sa išli pozrieť k bývalým talianskym kasárňam Morbegna (2 520 m). Boli to kamenné základy a v jednej miestnosti bol ľadovec. Videli sme vetroň ako lietal pomedzi skaly a krúžil po okolí. Odtiaľ sme prišli na chatu Tržaška koča (2 152 m) v sedle Dolič a tam sme aj prespali v podkroví na posteliach s dekami za 20 DEM.

Pondelok
Ráno sme išli z chaty serpentínami a po bývalej vojenskej ceste do sedla Luknja. Tam sme si zobrali batohy a pokračovali do údolia Vrata k Aljaževovmu domu. Išli sme okolo bivaku pod sedlom Luknja a okolo pamätníka padlým partizánom v 2. svetovej vojne – veľká skoba s karabínou vo veľkom balvane. Pri autobuse sme si navarili, boli sme sa pozrieť na malej vyhliadke pri Aljažejovom dome. Bola to veľká skala a prístup na ňu bol po kramliach kolmo hore. Okolo 15.00 sme odchádzali autobusom do Chorvátska k moru. Cestou sme sa v údolí Vrata zastavili pozrieť na veľký vodopád Slap Peričnik v Koči pri Peričniku. Dalo sa popod neho prejsť okolo skaly z ktorej padal. Kúsok vyššie bol ešte jeden malý vodopád a ten bol začiatkom toho veľkého.
Do Chorvátska sme prišli už za tmy a vybavili kemp v Novi Vinodolski. Na osobu sme platili 22 DEM a stan 15 DEM na 3 dni. Stan sme ani nestavali a prespali sme za šumu mora pod holým nebom a padajúcimi hviezdami.

Utorok
Kemp bol okolo zátoky, takže sme mohli ísť rovno do mora. Pláže boli kamenisté a z mora trčali veľké kamene. Voda bola čistá, modrá a hlavne mokrá a slaná. Videli sme červené koraly, krabov, ježkov a nejaké slimáky v mušliach. Boli sme sa prejsť v meste ktoré bolo asi 30 min. popri pobreží okolo zátok. V meste bola veľká pláž a v strede mora veža z ktorej niektorí skákali. A keď sa už niektorí z našich nudili tak išli skákať z asi 10 m skalného útesu do mora neďaleko kempu. Na pláži hrala každý večer kapela a niektorí sa chodili zabávať. My sme dali prednosť nočnému kúpaniu.

Streda
V stredu sme sa išli pozrieť do národného parku Plitvické jazerá 140 km južne od Záhrebu s rozlohou 192 km², kde sa natáčal aj jeden diel filmu Vinetou. V roku 1979 ich zaradili do zoznamu svetových prírodných vzácností, ktorý zostavila UNESCO. Je to sústava 16 menších a väčších jazier, stupňovite nad sebou položených vo výške 503 až 639 m n. m., vzájomne spojených vodopádmi padajúcimi z výšky 3 až 76 m. Plitvické jazerá, sú obklopené zalesnenými vrchmi Malej Kapely a Plješevice (1 280 m). V okolí jazier je viacero turistických cestičiek (celková dĺžka 8 km) a pekne upravených vyhliadkových terás. Sústava je rozdelená na 4 dolné a 12 horných jazier. Najväčšie z nich je Kozjak (84 ha), najkrajšie vodopády sú Sastavci, padajúce z výšky 49 m. Hladina najvyššie položeného jazera je 136 m nad hladinou najnižšieho. Jednotlivé jazerá sa odlišujú aj farbou vody – od smaragdovej po belasú. V jazerách je množstvo rýb a rakov, v okolitých lesoch veľa vysokej zveri, medveďov a diviakov.
Lístok pre skupinu stál 72 kun a jednotlivcov 80 kun. Celý areál je sprístupnený a dá sa v ňom pohybovať buď pešky po vyznačených cestách alebo je možné si skrátiť niektoré úseky cestou malým vláčkom alebo loďkami. Podľa mapy sme si vybrali trasu ktorou obehneme všetko dookola. Najprv sme sa vyviezli vláčikom a išli sme po turistických cestičkách a vyhliadkových terasách pomedzi vodopády a popri jazerách. Potom sme išli kúsok loďou, pozreli sme si ďalšie vodopády a vláčkom sme sa odviezli naspäť. Rozchod sme mali 6 hodín a všetko sme si stihli popozerať. Na parkovisku bolo veľa stánkov s medom, medovinou, syrom a suvenírami. Bolo tam veľa návštevníkov z rôznych krajín. Cestou na jazerá sme išli cez dediny, ktoré niesli stopy bojov, niektoré domy boli rozstrieľané alebo vypálené.
Večer sme sa vrátili do kempu a zase sme sa kúpali.

Štvrtok
Celý deň sme strávili pri mori, boli sme sa prejsť v meste a oddychovali. Večer o 23.00 bol odchod späť do Slovinska a do Álp. Cestovali sme zase celú noc a nadránom bola 2 hodiny prestávka tak sme sa vyspali.

Piatok
Autobus nás zaviezol do sedla Vršič (1 611 m). Počasie sa podobalo na to z prvého dňa ale aj tak sme si zbalili jedlo na 2 dni a išli sme okolo Tičarjevovho domu (1 618 m) a Poštarskeho domu (1 688 m) popod Prisojnik do sedla Planja (2 349 m). Tam sme si vybehli na vrch Razor (2 601 m) a išli na Pogačnikov dom (2 050 m), kde sme spali aj prvú noc. Tentoraz chata nebola plná, takže žiadna „Akcia!“ sa nekonala a spali sme v podkroví v izbe na posteliach a s dekami za 15 DEM. (Normálne by to stálo 22 DEM ale dostali sme zľavu a 19 ľudí zaplatilo 12 postelí).

Sobota
Ráno bolo zase krásne teplo a len zopár mrakov, okolo stáda kamzíkov sme sa vrátili späť do sedla Planja a vybehli sme na vrch Planja (2 453 m) oproti Razoru. Potom sme pokračovali jednou z najkrajších a najťažších ciest v Julských Alpách Jubilejnou cestou až na Škrbinu (1 989 m) a cez Malé Prisojnikovo okno až na vrch Prisojnik (2 547 m). Odtiaľ bol výhľad na zamračený Triglav a Škrlaticu a do sedla Vršič. Dole sme išli cez Veľké Prisojnikovo okno a perfektnými feratami, kde sme sa museli chvíľu plaziť medzi dvoma skalami a s veľkým batohom by sme sa nespratali. Potom sa išlo kramlami až do previsu. Vrátili sme sa okolo Poštarskeho domu a Tičarjevovho domu do sedla Vršič a odtiaľ sme išli o 17.00 autobusom domov.
Počasie nám vyšlo presne, lebo len čo sme nasadli do autobusu začalo sa mračiť a keď sme boli v Krajnskej Gore začala v kopcoch silná búrka. Slovinsko sme opustili 7 km dlhým tunelom Karawanky. Večer sme ostali spať na odpočívadle v Rakúsku.

Nedeľa
Do obeda sme ešte urobili 3 hodinový výlet v historickej časti Viedne. Potom sme už išli domov cez Bratislavu a Nové Mesto nad Váhom, kde niektorí vystúpili a o 16.00 sme boli doma.