kronika

KRONIKA

Kronika > Rakúsko 2002

piatok
9. augusta sme odchádzali zo Starej Turej mikrobusom s prívesom o 13.00 cez Nové Mesto nad Váhom a Bratislavu do Rakúska. Predpovede na nadchádzajúce 3 dni neboli optimistické. Spali sme v Kaprune na parkovisku. V noci bolo jasno, nebo bolo plné hviezd a okolo nás behala líška, ktorá kontrolovala smetné koše.

sobota
Ráno sme odišli cez tunel Felbertauerntunnel, kde sa platilo mýto (22 €), ku chate Matreier-Tauernhaus (1 511 m). Na ceste sme čakali asi hodinu, lebo pred tunelom bola ťažká dopravná nehoda. Čelne sa zrazili dve autá. Zasahovalo niekoľko hasičských áut a dve helikoptéry. Pri chate sme si zbalili jedlo na 3 dni a celú výstroj – mačky, cepín, úväzy – chceli sme ísť po ľadovci na Grossvenediger (3 666 m – 4. Najvyšší vrch v Rakúsku). Autobus odišiel do Krimmla. Mierne stúpajúcou dolinou sme prešli okolo chaty Venedigerhaus (1 689 m), neskôr cesta začala strmo stúpať k Alte Prager Hütte (2489 m) a pokračovali sme na Neue Prager Hütte (2782 m). Cestou sme videli ako sa pasú svište, začalo pršať a bola hmla. Na chate sme si dali čaj (1 ,9 €) a zostali sme tam spať (1 5 €) na matraciach s dekami (Matrazenlager). Chata bola pomerne plná. Večer sme mali menšie nedorozumenie s chatárom, lebo tvrdil, že niektorí nezaplatili za nocľah, čo nebola pravda.

nedeľa
Ráno bola stále hmla a padal dážď so snehom, predpoveď bola zlá, takže nám bolo jasné, že Grossvenediger sa nekoná. Všetci opúšťali chatu smerom do doliny. Vymysleli sme náhradný plán – ísť na chatu Neue Thüringer Hütte (2212 m) cez ľadovec a cez sedlo Schwarzkopf (2867 m). Vydali sme sa späť na chatu Alte Prager Hütte, cez Vord. Kessel Kogel (2 474 m) sme sa dostali pod ľadovec. Keďže napadol nový sneh, pršalo a ľadovec bol v hmle, rozhodli sme sa ísť cez sedlo SandebenTörl (2 753 m) na chatu Neue Fürther Hütte (2 201 m). Na chate sme si dali čaj s rumom (2 ,20 €), posušili veci a prespali (1 5 €) na matraciach s dekami.

pondelok
Ráno bolo počasie rovnaké ako včera, dostali sme SMS z domu, že všade sú záplavy. Podľa chatára bola nad nami prietrž a nemala tak skoro skončiť. Tak sme tam ostali spať aj ďalšiu noc. Celý deň bola hmla, silne pršalo a fúkal vietor. Na chate sme hrali karty, človeče a pexeso, pozerali časopisy a vonku, keď sa dalo tak aj varili. Večer prišlo zdola pár ľudí a vraveli, že v doline začínajú povodne. Mali sme obavy, či sa vôbec dostaneme k autobusu. Predpoveď bola taká, že v utorok má prestať pršať a od stredy má byť pekne.

utorok
Ráno počasie vyzeralo rovnako, aj keď podľa predpovede malo byť lepšie. Zbalili sme sa a za dažďa sme začali schádzať do doliny Hollersbachtal okolo krásnych veľkých vodopádov. Veľa malých vodopádov stekalo z okolitých kopcov jeden vedľa druhého. V doline prestalo pršať a zazreli sme aj kúsok modrej oblohy a slnko. V dedine Hollersbach – i. Pinzgau (806 m) nás čakal autobus. Po krátkej porade sme sa zhodli na tom, že pôjdeme na Krimmelské vodopády a uvidíme čo ďalej.
Presunuli sme sa do dediny Krimml a išli sme sa pozrieť na najväčšie vodopády strednej Európe – Krimmler fälle. Na celom svete existujú len 4 vyššie. Nachádzajú sa v hornej časti údolia Salzachtal a merajú 380 m. Majú 3 stupne (140 m, 100 m, 140 m) a priemerný prietok vody je 5 700 litrov za minútu. Od r. 1961 sú prírodnou pamiatkou a v r. 1967 im ministerský výbor rady Európy udelil „Európsky diplom pre ochranu prírody.“ Krimmelské vodopády sú jedinou rakúskou prírodnou pamiatkou, ktorá tento diplom získala.
Počasie sa zlepšilo, preto sme sa rozhodli pokračovať ďalej. Hneď pri vodopádoch sme zaplatili mýto (7 €) na Gerlos Alpenstrasse. Cesta prudko stúpala a mali sme pekné výhľady na vodopády. Večer sme prespali na odpočívadle pred Innsbruckom. Boli sme radi a mierni optimisti, že sa počasie zlepšuje.

streda
Ráno bola v Innsbrucku (574 m) hmla ale aj tak sme išli kabínovou lanovkou z Hungerburgu (868 m) na Seegrube (1 905m ) a tam prestúpili na Hafelekar (2 269 m). Na Innsbruckej strane stále bola hmla (končila na hrebeni), ale hore na opačnej strane hrebeňa bolo krásne slnečno, modrá obloha a prekrásne výhľady na vápencové pohorie Karwendel. Boli sme radi, že konečne máme pekné počasie. Zabočili sme vľavo na populárnu hrebeňovku Innsbrucker Klettersteig na hrebeni Nordkette. Na ceste sa prekonáva 7 vrcholov vyšších ako 2 000 m. Napr. vrcholy Seegruben Spitze (2 350 m), Kaminspitzen (2 435 m) hlavný vrchol Kemacher (2 480 m) a potom cez Langer Sattel (2 258 m) a Sattelspitzen (2 371 m) do sedla Frau Hitt (2 270 m). Prvá časť po sedlo Langer Sattel je mierne ťažká, prekonáva sa jeden visutý mostík. Druhá časť po sedlo Frau Hitt je ťažká. Je smelo vedená a preliezajú sa rebrá a vežičky. Záverečný zostup do sedla je exponovaný. Zo sedla sme išli traverzom späť k lanovke na Seegrube a odtiaľ lanovkou dolu (tento okruh lanovkou stál: celý lístok (kletersteigfahrkarte) 17,50 €, študentský – do 26r. 14 €). Poobede zmizla aj tá hmla nad Innsbruckom, takže sme mali výhľady na všetky strany. Cestou sme videli zblízka kamzíkov. Cesta bola zaistená v roku 1986. Dĺžka 3 000 m, stúpanie 600 m, klesanie 650 m. Celkový čas z Hafelekaru do Seegrube približne 6 h. Kto by chcel ísť hore pešky, tak cesta trvá 4,5 hod. Prespali sme na tom istom odpočívadle.

štvrtok
Ráno bolo pekne slnečno a teplo. Spravili sme si 3 hodinovú prehliadku Innsbrucku. Nakúpili sme chleba, čo bol dosť problém, lebo v Rakúsku bol štátny sviatok a väčšina obchodov bolo zavretých. Po prehliadke mesta sme išli na Kaiser-Max-Klettersteig v stene Martinswand pri mestečku Zirl neďaleko Innsbrucku. Celá zaistená cesta je rozdelená do troch častí:
1. časť vedie pozdĺž 200 metrov fixných lán k historickej skalnej jaskyne Kaiser-Maximilians-Grotte (jaskyňa cisára Maximiliána).
2. časť má približne 340 m fixných lán. Táto časť ponúka technicky najťažšiu vertikálu, aká bola doteraz umelo zaistená. Prevýšenie najnáročnejšieho úseku kolmej, miestami až prevyslej kompaktnej skaly s minimom stupov a chytov, je 110 m. Zaistenie je prevedené iba tenkým oceľovým fixným lanom bez kramlí alebo kolíkov. Bez zaistenia by sa jednalo o VI. stupeň horolezeckej obťažnosti.
3. časť – zostup z najvyššieho bodu (1 025 m) k chodníku Grottensteig, je zaistená asi 150 m.
Táto extrémna zaistená cesta je určená výhradne pre skúsených a trénovaných horolezcov, odolných voči závratom z výšok. Všetci sme prešli 1. časť po jaskyňu a išli dolu po chodníku k autobusu. Niektorí prešli celú feratu.
Potom sme cestovali autobusom do Nemecka do Hammersbachu pri Garmisch-Parten-Kirchen a peši na chatu Höllentalklamm-Eingangs H. (1 045 m). Tam bol vstup (2 ,50 €) do tiesňavy Höllenbachklamm. Išli sme popri vodopádoch mostami a tunelmi na chatu Höllentalanger H. (1 379 m). Chata bola plná a zostali sme spať (7,50 € – notlager) v podkroví na matraciach s dekami. S nami spali ešte dvaja Nemci.

piatok
Ráno bolo krásne a veľa ľudí išlo tam kde my – na najvyšší vrchol Nemecka – Zugspitze (2 963 m). Výstup zo severnej (bavorskej) strany, ktorý so svojimi viac než 2 200 metrami výškového rozdielu patrí k najdlhším a najnamáhavejším zaisteným cestám v celých Alpách. Prekonáva sa krásny umelo zaistený úsek – 20 metrov vysoký "Leiter" (rebrík), tvorený súvislou radou nad sebou zapustených kramlí v strmej skalnej stene, a traverz "Bret" (doska ), kde sa pomocou oceľových kolíkov a fixného lana prechádza asi 40 m dlhá exponovaná časť takmer úplne hladkej steny. Ďalej sme pokračovali po suťovisku k ľadovcu Höllentalferner. Tam sme si dali mačky a prešli ľadovec. Zhora bolo vidieť veľa hlbokých trhlín. Z ľadovca sa rovno nastupovalo na stenu s kramľami. Prechod z ľadovca na stenu bol ťažký, lebo tam bola pomerne široká a hlboká trhlina. Potom sa išlo dobre zaistenou, len mierne exponovanou cestou v severnej stene až na vrchol. Na vrchole je pozlátená guľa s krížom. Asi 20 m pod vrchol sa dá ísť lanovkou z rakúskej strany a lanovkou a zubačkou z nemeckej strany. Je tam meteorologická stanica a vyhliadkové terasy so stánkami. Bol nádherný výhľad na všetky strany.
Zostupovali sme na rakúsku stranu ľahkou istenou cestou a šutolinou popod lanovku a okolo chaty Wiener Neustädter Hütte (2 220 m) až na parkovisko lanovky Ehrward-Zugspitze bahn. Spali sme v kempe (8,10 €) Alpencentrum v dedinke Biberwier neďaleko Lermoosu. Kemp bol dobre vybavený.

sobota
Prešli sme do Nemecka do obce Schwangau. V tejto obci sú svetoznámymi pamiatkami dva kráľovské zámky Neuschwanstein a Hohenschwangau. Neuschwanstein vybudovaný v krásnej polohe nad tiesňavou Pöllatschlucht je stavbou Ludvíka II. Bavorského. Kúsok od neho stojí novogotický zámok Hohenschwangau, ktorý na stredovekej zrúcanine postavil Ludvíkov otec Maximilián II.
Potom sme pokračovali do Mníchova do centra na Marienplatz, boli sme si pozrieť mesto z 13. poschodia veže kostola St. Peter (1,5 €) neďaleko námestia. Pozreli sme si pešiu zónu a orloj Neues Rathaus. Po prehliadke mesta sme išli na diaľnicu smer Salzburg. Prespali sme na odpočívadle a v nedeľu okolo 11 hod. sme boli v Bratislave.