KRONIKA

Kronika > Dolomity 2004
KST Stará Turá usporiadal v dňoch 30. 7.–8. 8. 2004 po tretí krát výlet do Dolomitov.

piatok
Naša 18 členná výprava odchádzala 30. júla mikrobusom Mercedes Vario zo Starej Turej o 12.00 cez Bratislavu do Rakúska. Prespali sme na odpočívadle na diaľnici.

sobota
Ráno sme išli ešte 3 hodiny autobusom do Dolomitov k hotelu Fiames (1 280 m) pri meste Cortina d`Ampezzo (1 224 m). Na rozvičenie sme si dali stredne náročnú feratu Albino Michielli Strobel na Punta Fiames (2 240 m). Najprv sme išli krátko lesom a potom strmo stúpali suťoviskom k nástupu na feratu. Cestou boli krásne výhľady na Cortinu a vrcholy Tofana di Rozes, Tofana di Mezzo, kde sme boli minule a Tofanu di Dentro. Zostúpili sme cez sedlo Forcella Pomagagnon (2 178 m) strmým suťoviskom k lesnej ceste do Cortiny d`Ampezzo. Keď sme zišli suťoviskom boli sme zaprášení ako mlynári. Po prehliadke mesta sme pokračovali 50 km autobusom do sedla Paso Pordoi (2 242 m) pod skupinu Sella kde sme na parkovisku prespali. Večer okolo nás pobehovala líška a vyberala smetné koše na parkovisku.

nedeľa
Skupina Sella. Zo sedla Pordoi sme išli po ceste k nemeckému vojnovému pomníku Deutsche Kriegsdenkmal (2 229 m) a údolím Val de Soel k nástupu na feratu Cesare Piazzetta, ktorá patrí k najťažším zaisteným cestám v Dolomitoch. Lezie sa cez strmé a previslé miesta v stene, cez exponované lavice a prechádza sa po moste z drátených lán. Jedno miesto bolo také úzke, že sme mali problémy z batohom. Ferata je náročná na silu. Neskôr sa išlo už bez istenia hrebeňom k chate Capanna Piz Fassa na vrchole Piz Boé (3 152 m), ktorý je najvyšší vrchol skupiny Sella. Kto nechcel ísť feratou mohol pokračovať normálnym turistickým chodníkom, ktorý sa pod vrcholom napojí na túto cestu. Mali sme krásne výhľady na všetky strany, videli sme Rakúske Alpy; feratu Trincée ktorú máme v pláne pondelok, najvyšší vrchol Dolomitov Punta Penia (3 340 m) v pohorí Marmolada, kde sme už boli a niektorí plánujú vystúpiť na tento vrchol v nasledujúcich dňoch. Dole sme išli do sedla Forcella Pordoi (2 848 m) ku chate s rovnakým názvom, odtiaľto niektorí zišli suťoviskom dole do sedla Paso Pordoi. My sme pokračovali ku chate Maria a lanovke Sass Pordoi (2 950 m) a dolu sme zišli lanovkou (4,70 €, kapacita 65 ľudí). Spali sme kúsok ďalej ako včera a večer sme mali znova líščie návštevy.

pondelok
Niektorí išli na Marmoladu (3 340 m) alebo Collaz (2 713 m). Naša skupina išla na hrebeň Padonkamm medzi skupinu Sella a Marmoladou. Zo sedla Pordoi sme išli k chate Fredarola, kde sme videli veľkú rodinku svišťov aj s mláďatami. Pokračovali sme k chate Viel del Pan (2 432 m) a k lanovke Porta Vescovo (2 478 m) kde je nástup na feratu Trincée, ktorá patrí k najťažším v Dolomitoch aj keď nieje príliš dlhá. Ferata začala strmým nástupom v skale bohatej na stupy a chyty, potom pokračovala po hrebeni a cez zavesený most až najvyššiemu bodu hrebeňa Bec de Mesdi (2 727 m). Všade sú vojenské stavby z prvej svetovej vojny. Vzali sme si čelovky lebo sa išlo aj cez tunel s niekoľkými výhliadkovými miestami na Marmoladu. Celú cestu sme mali výhľad na Piz Boé, Marmoladu, jazero Fedaia, Collaz. Na konci hrebeňa pri východe z tunela bol bivak Bontadini (2 550 m), dolu sme zišli do sedla Padon. V sedle budovali stanicu novej lanovky a bolo zaujímavé sledovať ako ťažké domiešavače betónu stúpali hore zjazdovkou. Stožiare osádzali dve helikoptéry. Po krátkej zastávke v chate Padon (2 407 m) sme pokračovali lúkou popod hrebeň a ponad jazero Fedaia k jazeru ku lanovke, kde parkoval náš autobus. Pri salaši sa za nami rozbehlo stádo kôz ktoré išlo s nami skoro až k jazeru Fedaia (2 053 m). Prespali sme v peknom kempe Malga Ciapela (6,2 € osoba). V noci chvíľu pršalo ale ráno bolo pekne.

utorok
Autobus mal mať 24 hodinovú prestávku, niektorí ostali v kempe a dvaja boli na kopci Piz Guda (2 132 m) oproti kempu. My sme sa odviezli miestnou dopravou k jazeru Fedaia (dolomiti bus 1,80 €) a tam sme prestúpili na ďalší (1,40 €) do mestečka Penia (1 556 m). Zaujímavé bolo, že v strmých serpentínach premávali autobusy väčšie ako Karosa a na druhom úseku bol dokonca veľký 80 miestny kľbový autobus. Odtiaľ sme pokračovali lanovkou (tam aj späť 8,50 €, kapacita 70 ľudí) k hornej stanici Ciampac (2 147 m) kde je nástup na ťažkú feratu Finanzieri. Išli sme peknou zaistenou cestou, kúsok aj po kramlách na vrchol Il Collaz (2 713 m). Posedeli sme si na vrchole s peknými výhľadmi, neskôr sme v diaľke videli búrku, tak sme začali zostupovať. Cestou sme videli pracovníka ktorý odstraňoval staré istenie, vŕtal nové diery a dával nové istenie. V sedle Fordia Neigra (2 509 m) sme sa rozdelili, niektorí išli cez chatu Contrin do Penie, niektorí išli popod vrchol okolo chát Tobia del Giagher a Ciampac a k lanovke. Zamračilo sa a hrmelo, videli sme ako pri jazere Fedaia prší, ale tu nepršalo. Kým sme zišli lanovkou dole bolo opäť slnečno. Späť do kempu sme sa vrátili miestnou dopravou s prestupom pri jazere Fedaia.

streda
Niektorí išli na Marmoladu a na Trincée. My sme chceli ísť na Marmoladu feratou Eterna na chatu Serauta (2 943 m) a potom po ľadovci dolu. V kempe nám povedali, že dnes budú búrky aby sme na túto feratu nenastúpili, lebo za mokra tam už bolo aj tento rok niekoľko úrazov. Povedali sme si, že aspoň si pozrieme nástup. Vystúpili sme z autobusu pri jazere Fedaia pri chate Passo Fedaia a išli chodníkom k nástupu. Na lúkach bolo veľa plesnivcov a horcov, videli sme aj kamzíka. Nástup na feratu nebol dobre označený aj názov na tabuli pri ferate bol iný – Feratta Grigata Alpina, ale bola to asi tá kam sme chceli ísť. Laná boli trochu zanedbané a na jednom úseku bolo roztrhnuté lano. Keď sa prihnali oblaky, tak sme zišli späť k nástupu. Vyšli sme na blízky kopček Sass del Mulo (2 301 m) kde boli štôlne a zákopy z I. svetovej vojny z ktorých počas vojny strážili priesmyk, poležali si a kochali peknými výhľadmi. Potom sa začalo nad Marmoladou mračiť a bola tam hmla. Zišli sme späť k jazeru Fedaia a okolo neho sme prišli ku lanovke, kde parkoval náš autobus. Navštívili sme tu múzeum venovaný I. sv. vojne – Museo Della Guerra. Potom sme sa vrátili do kempu ešte na jednu noc.

štvrtok
Pobalili sme všetky veci a odišli z kempu cez mesto Agordo do mestečka Frassene (1 084 m). V pláne sme mali ťažkú feratu Stella Alpina na vrchol Monte Agner (2 872 m) v skupine Pala. Najprv sme sa vyviezli sedačkovou lanovkou (tam aj späť 9 €) ku chate Scarpa (1 742 m). V sobotu tu majú byť preteky v zjazde na horských bicykloch. Trate už boli vyznačené a niektorí už trénovali. Bicykle sa vešali na sedačku za predné koleso na hák. Od chaty sme išli normálnou cestou k nástupu na feratu. Tu sa k nám pripojil ešte jeden turista z Ružomberka. Exponovanými skalnými stenami sme sa dostali na Forcella dell Pizzon (2 632 m). Pokračovali sme už nezaistenou cestou k bivaku Biasin (2 645 m), kde sme si dali krátku prestávku. Ďalej sme postupovali cez čiastočne zaistené police na vrchol. Pri výstupe bola hmla a nízka oblačnosť, ale aj tak sa to niekedy roztrhlo a mali sme čiastočné výhľady. V ten deň sme boli jediní čo boli na vrchole. Najprv sme zišli späť k bivaku a normálnou cestou okolo žľabu sme prišli k lanovke. Keď sme zišli k lanovke tak sa vyjasnilo. Videli sme aj Moiazzu (2 865 m) kde sme boli minule. Večer sme prespali na parkovisku pri diaľnici.

piatok
Ráno o 7.00 sme už boli v Jesole pri mori, ubytovali sme sa v kempe Silva a šli sa kúpať. O 14.00 sme odišli autobusom do prístavu Punta Sabioni a odtiaľ loďou do Benátok (tam aj späť 6 €), kde sme si pozreli pamätihodnosti mesta. Poprechádzali sme sa po úzkych uličkách s obchodíkmi, pozreli námestie a chrám sv. Marca, Dóžov palác, most Vzdychov, most Rialto, gondoly. Večer sme sa vrátili späť loďou a z prístavu miestnou dopravou (1,80 €) do kempu.

sobota
O 11.00 sme opustili kemp ale zostali sme na pláži pri mori do 20.00 a potom odchod domov. Ešte na Talianskej strane bola veľká búrka, všade bola tma, blesky a tak lialo že nebolo vidieť cez okno aj keď boli zapnuté stierače. Obloha bola stále osvetlená od bleskov, niekedy bolo vidieť aj 5 bleskov naraz. V Rakúsku už bolo po búrke. Okolo 3 h ráno sme prespali na odpočívadle pri diaľnici.

nedeľa
Ráno o 9.00 sme pokračovali cez Viedeň a Bratislavu domov, kde sme boli okolo 14.00.

Záver.
Zájazd sa nám vydaril, nikomu sa nič nestalo, nafotili sme kopu obrázkov a domov sme sa vrátili plní zážitkov. Za 6 dní sme prešli 4 ťažké feraty. Tieto náročné cesty prešli aj naše dievčatá. Až na Monte Agner sme mali pekné výhľady a počasie nám prialo. O vydarený priebeh zájazdu sa pričinil aj vodič SAD Trenčín Marián Tisovský začo mu všetci ďakujeme. Autobusom prešiel 4 sedlá nad 2 000 m. Falzaregopas 2 105 m, Grodner Joch 2 121 m, Sella Joch 2 213 m, Passo Pordoi 2 239 m.

 Dolomity 2000
 Dolomity 2006


top

Obsah

Naše zahraničné zájazdy

Popis + fotky

Dolomity 2000
Julské Alpy 2001
Rakúsko 2002
Dolomity 2004 Rakúsko 2005
Hochkönig 2007
Mont Blanc 2007
Veitsch Alpe 2009
Rakúsko 2010 - cyklo

Popis

Švajčiarsko … 1997
Dolomity Brenta 1998
Totes Gebirge 2005

Fotky

Rax 1999-2001
Raft + V. Tatry 2001
Roháče - zima 2005
Lomnický štít - zima 2006
Ötscher 2006
Dolomity 2006
Vianočná inverzia …
Nórsko 2008
Vianočná Malá Fatra 2008

Cyklo zámky na Loire 2009

foto1  foto2  foto3
Dunajská cyklocesta 2009
Orla Perć 2011
Ukrajina Zakarpatie 2011

Iné akcie

Letný zraz 2001
 
© www.kstst.sk Valid XHTML 1.0 Strict