kronika

KRONIKA

Kronika > Dolomity 2000

KST Stará Turá v auguste usporiadal jubilejný, už desiaty zájazd do zahraničných hôr, z toho piaty 10 dňový. Už po druhý krát sa stali našim cieľom Dolomity.

Dolomity ležia na severe Talianska a patria k najzaujímavejším oblastiam Álp. Toto horstvo nemá súvislý hrebeň, ale sú to jednotlivé horské masívy s divokými skalnými vrcholmi a vežičkami. Od seba sú jednotlivé bizarné skupiny neskutočných tvarov oddelené hlbokými údoliami so zelenými lúkami. Pri východe a západe slnka tieto hory dostávajú červenskastý nádych. Dolomity nazývané aj „bledé hory“ svoj názov dostali preto, že sú zložené prevažne z dolomitického vápenca.

Tento vysokohorský svet je prístupný vďaka rozvetvenejsieti značených chodníkov a chát a stal sa preslávený vďaka zaisteným tzv. železným cestám (Via ferata, Kletersteig). Tieto cesty sú zaistené oceľovým lanom, niečo podobné ako v Tatrách reťaze. Dolomity ponúkajú cesty rôznej obťažnosti od ľahkých túr po krajne obťažné lezecké cesty. Obťažnosť Via ferát je daná tromi stupňami:

modrá – ľahká zaistená cesta pre turistov s menšími skúsenosťami so zaistenými cestami.
červená – ťažká zaistená cesta pre turistov so skúsenosťami so zaistenými cestami.
čierna – zvlášť ťažká zaistená cesta. Veľmi náročné zaistené cesty s ohľadom na ich dĺžku i obťažnosť. Je potrebná znalosť lezeckej techniky v strmej, exponovanej, miestami previslej skale.

K smutnejším stránkam histórie týchto hôr patrí I. svetová vojna. V rokoch 1915–1918 tu prebiehali tuhé boje medzi Rakúšanmi a Talianmi. Bojovalo sa na najvyšších vrcholoch a stopy tejto vojny nájdeme aj dnes. V stenách je vybudované množstvo strieľní a chodieb, z ktorých niektoré sú sprístupnené avšak je potrebná baterka. V chodbe pod Tofanou di Rozes nájdeme aj delo v palebnom postavení. Pretože táto oblasť vtedy patrila Rakúsko-Uhorsku bojovalo tu aj veľa Slovákov. Mnohí iste počuli rozprávanie našich dedov a pradedov o bitke na Pijave.

Piatok
11. augusta o pol desiatej nakladáme veci do autobusu a o 10.00 h. odchádzame. Ešte vezmeme časť zájazdu v Novom Meste nad Váhom a môžeme pokračovať ďalej. V Rakúsku na diaľničných odpočívadlách sú veľké razie rakúskej finančnej polície a prezerajú všetky autá dôkladnejšie ako na colnici. Hľadajú hlavne cigarety. Keď zistia, že sa v Rakúsku nezdržíme, ale pokračujeme do Talianska nechajú nás na pokoji. Spíme 1 km od hranice na talianskom území. Tu nás pre zmenu kontroluje talianska polícia, tú zaujíma najmä účel našej cesty, či nejdeme načierno pracovať.

Sobota
Ráno o 8.00 h. vyrážame v Sextenských Dolomitoch od chaty Dolomitenhof na našu prvú túru. Väčšina turancov si vybrala červenú feratu „Cesta poľného kuráta Hospa“ na Toblinger Knoten (2 617 m). Šli sme rebríkmi a lanami. Z hora bol pekný výhľad na všetky strany. Tu sme prvýkrát uvideli v plnej kráse možno najznámejšiu scenériu Dolomitov – Tre Cime. Po zostupe sme pokračovali tunelmi na červenú feratu na Monte Paterno (2 746 m). Noc sme strávili v kempe pri jazere Lago di Misurina (asi 1 756 m).

Citujem sprievodcu: výstup na Paternkofel zanecháva veľkolepé zážitky.

Nedeľa
Ráno o 7 h. sme vyrazili na chatu Rif. Fratelli Fonda-Savio (2 367 m) a odtiaľ sme chceli vyjsť červenou feratou „Via Merlone“ na Cima di Cadin (2 788 m). Trošku sme však zablúdili a tak sme prešli celé údolie cez suťovisko a ľadovec do sedla Forcela di Neve (asi 2 500 m). Zo sedla sme sa vrátili a na Cime di Cadin pre nedostatok času vyšla len časť skupiny. Bola to perfektná cesta s istením, rebríkmi, väčšinou to bola kolmá stena. Cesta hore nám trvala 45 min. a dole 50 min. Na vrchole sme sa fotili, pozerali krásne výhľady a potom šli dole.

Citujem sprievodcu: Via Merlone – krásna túra, ktorú možno len ťažko prekonať.<br/>
Autobusom sme pokračovali do sedla Passo Duran (1 605 m), úzkou cestou do kopca a prudkými zákrutami. Šofér mal čo robiť, ale zvládol to výborne. Všetky autá, čo išli oproti, museli cúvať a niektoré hneď ako nás zbadali, hľadali miesto, kde sa nám vyhnú. Po dohovore s chatárom sme prespali vedľa chaty v sedle.

Pondelok
Vyrazili sme už o 6.00, pozreli sme si, aj keď len pomedzi stromy, východ slnka a prišli na chatu Rif. Bruto Carestiato (1 834 m). Odtiaľ sme už liezli čiernou ferratou „Gianni Costantini“, niekedy až kolmou stenou bez stupov. Vyšli sme na Cresta delle Masenade (2 740 m) a pokračovali cez sedlo Delle Masenade (2 650 m) na vrchol Cima Moiazza Sud (2 878 m). Pofotili sme, najedli sme sa a išli späť kvôli pribúdajúcim mrakom a hmle. Schádzali sme okolo bivaku Mojazza (2 660 m), cez sedlo Delle Nevere (2 602 m). Túto náročnú túru absolvovali aj dve ženy Madilová, Eiselová. Keď sme už schádzali dolu zastihla nás búrka, ale netrvala dlho. Prišli sme späť do sedla k autobusu. Autobusom sme išli do mestečka Agordo a tam sme prespali pod padajúcimi hviezdami a veľkým mesiacom, ktorý osvetľoval okolité vrchy.

Citujem sprievodcu: ferata Gianni Costantini, je považovaná za najťažšiu cestu v Dolomitoch čo do krajinnej krásy, lezeckých nárokov a spôsobom vedenia cesty zvláštnym zážitkom, ba udalosťou. Stretávajú sa tu všetky superlatívy – výška, dĺžka, expozícia. Nastúpiť len za istého počasia.

Utorok
Okolo 7 h. sme odišli autobusom do dediny Frassene. Niektorí išli čiernou ferratou „Stella Alpina“ na Monte Agner (2 872 m). Niektorí si urobili oddychový deň a išli na chatu Rif. E. Scarpa (1 800 m), poprechádzali sa po dedine a nakúpili ovocie a pohľadnice. Okolo 17 h. sme sa presunuli autobusom asi 10 km od sedla Passo di Rolle, kde sme prespali v lese pri parkovisku.

Citujem sprievodcu: ferata Stella Alpina je považovaná za najťažšiu cestu v Dolomitoch.

Streda
Rráno sme sa vyviezli autobusom ku salašu (asi 1 816 m), odtiaľ sme šliapali pešo. Išli sme čiernou feratou "Bolver Lugli" ku bivaku Fiammo Gialle (3 005 m) pod Cimou della Pala (3 184 m) a z bivaku až na Cima della Vezzena (3 192 m) najvyššieho vrcholu skupiny Pala. Späť sme šli inou cestou cez Passo Bettega (2 667 m). Autobus nás čakal v sedle Passo di Rolle (1 980 m). Obehali sme nejaké stánky, čoho výsledkom bola kopa pohľadníc. Potom sme prešli busom popod Marmoladu do kempu v Malga Ciapela (1 446 m), kde sme prespali.

Citujem sprievodcu: táto ferata patrí medzi najkrajšie a najťažšie cesty v Dolomitoch.

Štvrtok
Ráno nás autobus vyviezol do sedla Passo di Fedaia (2 053 m), kde nás vyložil. Zbalili sme okrem iného mačky a cepíny a lanovkou sme sa vyviezli do výšky 2 625 m ku chate Pian dei Fiacconi. A odtiaľ už peši. Najskôr kúsok po skalách, okolo chaty Capanna Chiacciaio (2 700 m) až ku ľadovcu. Tam sme nahodili mačky a šup na ľadovec. Obišli sme pár hlbokých trhlín. Potom sme prišli ku skalám, dali si dolu mačky a zase trochu liezli. Potom zase kúsok po snehu a boli sme na vrchole Marmolada di Penia (3 342 m), ktorý je najvyšším vrcholom Dolomitov. Pofotili sme sa a najedli pri chate Capanna Punta Penia (3 340 m) kúsok od vrcholu. Keď sme schádzali dolu tesne pred vrcholom sme stretli chlapíka, ktorý mal len jednu nohu a išiel o barlách. Musel vyjsť ľadovec a feratu, ktorou sme išli my dolu. A my sa sťažujeme, že nás bolia nohy! Dolu sme zase najprv zliezli červenou feratou na západný hrebeň a potom po ľadovci. Aj na ňom boli veľké pukliny a počuli sme aj jednu prasknúť. Zo skaly nad ľadovcom tiekol veľký vodopád a strácal sa pod ním. Potom sme už len po kamenistej ceste prišli ku stanici lanovky, ktorou sme šli aj hore. Bola to taká klietka do ktorej sme si museli za jazdy naskočiť dvaja, celú cestu stáť a potom zase vyskočiť. Dole bolo krásne tyrkysové jazero Lago di Fedaia odkiaľ sme ráno vyrazili a kde nás čakal autobus. Tu sme zase zahájili akciu cartolini (pohľadnica). Okolo 17.00 sme šli naspäť do kempu, kde sme prespali aj ďalšiu noc.

Citujem sprievodcu: Marmolada je najvyšším vrcholom Dolomitov a k juhu padá jej 800 m vysoká temer kolmá stena. Severná stena je zaľadnená. Krásny kruhový rozhľad.

Piatok
Ráno sme opustili kemp a išli sme do sedla Passo Falzarego (2 105 m) odkiaľ začínala dnešná túra. Niektorí šli lanovkou (14 000 lír) ku chate Rif. Monte Lagazuoi (2 728 m) a niektorí peši. Šlapalo sa do kopca ku bivaku della Chiesa (2 652 m) a odtadiaľ čiernou feratou „Via Tomaselli“ na vrchol Südliche Fanisspitze (2 980 m). Naspäť sme zostúpili inou cestou ku chate Rif. Monte Lagauzuoi, odkiaľ sa išlo asi 1 100 m tunelom späť na Passo Falzarego. Zostupovalo sa väčšinou po schodoch vytesaných v skale za I. svetovej vojny. V tuneli bola tma a svietili sme si baterkami. Málo kedy bolo počuť naraz toľko nadávok ako tu, lebo každú chvíľu niekdo do niečoho narazil. Ešte šťastie, že sme mali prilby. Spali sme asi 15 km od Cortiny D´Ampezo, priamo pod Tofana di Rozes (3225 m), kam išli niektorí na druhý deň.

Citujem sprievodcu: veľkolepá zaistená cesta. Aj napriek veľkej obťažnosti hodne navštevovaná.

Sobota
Niektorí išli čiernou feratou „Giuseppe Olivieri“ na Tofana di Mezzo (3 244 m). Najprv sme z výšky 1 732 m išli ku chate Rif. Pomedes (2 340 m), potom feratou až na Tofanu di Mezzo. Druhá skupina vystúpila červenou feratou „Via Giovani Lipella“ na Tofana di Rozes (3 225 m). Na túto cestu sa nastupuje cez 800 m dlhý tunel. O 17 h. sme sa ešte zastavili v meste Cortina D´Ampezo. Chceli sme sa tam najesť, ale prešli sme aj päť reštaurácií a v každej nám povedali, že jedlo dávajú až od pol siedmej čo bolo pre nás neskoro. Z Cortiny sme išli už rovno domov, pričom sme večer prespali na diaľnici za Grazom. Domov sme prišli v nedeľu asi o 15 h.

Citujem sprievodcu: Tofana di Rozes a Tofana di Mezzo sú jedny z najkrajších vyhliadkových bodov Dolomitov.

Domov sme sa vrátili unavení, ale plný nových zážitkov a dojmov. Prialo nám aj počasie, v noci boli iba dve búrky a cez deň jedna krátka. Zájazd mal aj vysokú športovú úroveň. Prešli sme za 8 dní 6 čiernych ferát, pričom sme mali len jeden úraz, porezaný prst pri otváraní konzervy.

Touto cestou chceme aj poďakovať Jarkovi Pastorkovi vodičovi zo SAD Nové Mesto nad Váhom, ktorý dobre zvládol náročnú cestu. Najvyšší bod, ktorý autobus dosiahol bolo 2 105 m vysoké sedlo Falzaregopas. A kde sa chystáme na budúci rok? V júni 3-dňový výlet do oblasti Rax Alpen–Hohe Wand a 10-dňový výlet do oblasti Julských Álp, kde plánujeme výstup na bájny Triglav – najvyššiu horu Slovinska, v kombinácii s trojdňovým pobytom pri mori.