kronika

KRONIKA

Kronika > Rakúsko 2005

piatok
Ráno 29. júla odchádzala naša 10 členná výprava mikrobusom Fiat Ducato (12 miest + šofér) s prívesom zo Starej Turej o 6.30 cez Bratislavu do Rakúska. Poobede sme boli v Ramsau, zbalili sme sa na dva dni a išli peši tiesňavou Silberkarklamm (vstup 2,5 €) po drevených lávkach a rebríkoch. Bolo pekne a veľmi teplo. Šli sme okolo chaty Silberkarhütte (1 223 m), cez sedlo Feister Scharte (2 198 m) na chatu Guttenberg Haus (2 164 m), kde sme ostali spať (noc 16 €).

sobota
Ráno bolo pekne slnečno, nechali sme si veci na chate a išli sme na ľahko cez Jubiläums-Klettersteig na Eselstein (2 553 m). Na vrchole boli tri kozorožce s riadne veľkými rohmi. Dole sme išli druhou stranou a vrátili sme sa na chatu pre veci a pokračovali popod Eselstein do sedla Gruber Scharte (2 361 m). Odtiaľ sme pokračovali Ramsauer-Klettersteigom. Začína v sedle Gruber Scharte a končí v Edelgrießhöhe. Cez Hohe Rams (2 551 m) sme prišli na vrchol Scheichen Spitze (2 667 m). Ďalej sme pokračovali cez Schmiedstock (2 634 m), Hohe Gamsfeld Spitze (2 655 m) a Niedere Gamsfeld Spitze (2 611 m) na Edelgrießhöhe (2 489 m). Ferata je dlhá cca 4 km s prevýšením 550 m. Mračilo sa a blížila sa búrka, tak sme zišli po suťovisku dolinou Edelgrieß k hotelu Türlwand (1 680 m) pri dolnej stanici lanovky na Dachstein, kde nás čakal mikrobus. Parkoval tam aj autobus zo Žiliny. Bol to zájazd SVTS Žilina. Dnes boli na Dachsteine a predtým na Großglockneri – naše budúce ciele. Boli ubytovaní v Ramsau v kempe Ramsau Beach, tak sme tam išli aj my. Priamo nad kempom bol hrebeň, ktorým sme dnes šli. V kempe bolo jazero a všelijaké atrakcie ako skákanie na dvoch gumových lanách alebo horský park, kde sa preliezali prekážky z lana a spúšťalo sa po lane do siete (tarzaning). Pokecali sme so Žilinčanmi, získali aktuálne informácie a išli spať. V noci pršalo.
Len taká perlička. Náš mikrobus (keď mi sme boli v horách a bol v ňom len šofér a ešte jeden účastník zájazdu) 2 x zastavilo rakúske protiteroristické komando Kobra a prezreli celý mikrobus. Obidve skupiny veľmi zaujímal môj upravený mliečny hrniec. Asi si nás s niekym pomýlili.

nedeľa
Zobudili sme sa do zamračeného, hmlistého a upršaného rána, tak sme si spravili náhradný program, výlet do lyžiarskeho strediska Obertauern. Cestou sme sa stavili pri veľkom a veľmi peknom vodopáde Johanniswasserfall popod ktorý sme sa vrátili k mikrobusu. V Obertauerne (1 739 m) bolo veľmi veľa hotelov, ale väčšinou bývajú otvorené len v zime, keď je lyžiarska sezóna. Na obidvoch stranách bolo veľa lanoviek a zjazdoviek. Šli sme na chatu Seekarhütte (1 797 m) a k jazeru Grünwaldsee (1 938 m) a odtiaľ druhou cestou do Obertauernu. Potom sme sa vrátili do kempu.

pondelok
Ráno stále nevyzeralo pekne, bola hmla a ani sme nevideli okolité kopce, ale aj tak sme sa zbalili a išli k stanici lanovky na Dachstein a tam uvidíme čo ďalej. Cestou hore sme už videli sem tam modrú oblohu a pri lanovke už bolo pekne a hmla bola len v dolinách a nejaké mraky na kopcoch. Vyviezli sme sa kabínkovou lanovkou (16 €, tam aj späť 25 € kapacita 70 osôb) na Huner Kogelbahn (2 694 m). Išlo aj veľa lyžiarov a bežkárov, lebo na ľadovci Schladminger Gletscher sa lyžuje aj v lete. Z hora boli krásne výhľady. Skákali odtiaľ aj na paraglaidingoch. Šli sme po ľadovci okolo chaty Seethalerhütte a Dachsteinskej vyhliadky (Dachsteinwarte) k východnému hrebeňu na feratu na Dachstein. Pri nástupe sme si nechali veci a išli na ľahko hore. Začiatok cesty (asi 15 m) nebol istený lanom ale boli tam skoby, potom už lano vedie až k vrcholovému žľabu. Pokračovali sme hore žľabom po ceste Randkluftweg pomocou kramlí a skôb až na vrchol Hoher Dachstein (2 995 m). V žlabe už nie je žiadne fixné lano. Dole sme tým istým žľabom zostúpili až na ľadovec. Na ťažších úsekoch sme natiahli lano. Po prekonaní okrajovej trhliny sme prešli na ľadovec Hallstatter Gletscher. Na ľadovci sme si zopakovali pohyb lanového družstva po ľadovci a brzdenia čakanom. Vrátili sme sa späť k veciam a pokračovali sme k sedlu Steiner Scharte. Feratou sme prešli hrebeň na druhú stranu na ľadovec Gr. Gosaugletscher. Tu sme si ešte precvičili chôdzu v mačkách po ľade. Naviazaní sme prešli cez celý ľadovec ku Schneebergwand a pozdĺž steny chodníkom k Adamekhütte (2 196 m), kde sme ostali spať (16 €). Na chate robila aj jedna Češka.

utorok
Ráno bolo pekne, slnečno a našim cieľom bola chata Hofpürglhütte (1 705 m) cestou Linzer Weg. Celou cestou boli pekné výhľady či už na Bischofsmütze alebo Gossauské jazerá. Z chaty sme zišli na Oberhof Alm, kde nás čakal mikrobus. Do kempu (7 €) v Matrei in Osttirol sme kvôli čakaniu pri nehode (40 min. zdržanie) prišli až o 21.00. V noci pršalo.

streda
Ráno bolo pekne a málo mrakov. Už v kempe sme sa nabalili na 3 dni. Z kempu sme odišli o 12.00 do Kals am Großglockner (1 325 m). Na informáciách zisťujeme aké bude počasie. Aktuálna predpoveď počasia bola nasledovná – dnes dážď, zajtra o niečo lepšie a v piatok má byť pekne. Po zaplatení mýta sme pokračovali k parkovisku pri chate Lucknerhaus (1 918 m). Odtiaľ už bol pekný výhľad na Großglockner, ale o chvíľu ho už zakryli mraky. Išli sme dolinou Ködnitztal na chatu Lucknerhütte (2 241 m). Tam začalo popŕchať. Už za dažďa sme prišli na Stüdlhütte (2 802 m) kde sme sa ubytovali (18 €). Potom sme si išli pozrieť zajtrajšiu cestu. Kúsok sme prešli po ľadovci. Stále pršalo ale na chvíľu vykuklo slnko a potom bola pekná dúha. Varili sme pri chate, bolo zima, silný vietor a pršalo. Na chate je vyvesený podrobný popis výstupu na Großglockner aj v Slovenčine.

štvrtok
Ráno počasie nevyzeralo o nič lepšie, bolo zamračené, hmla, fučalo a popŕchalo. Šli sme k ľadovcu Ködnitzkees, tam sme sa naviazali na lano a urobili dve lanové družstvá. Začalo snežiť, fúkal silný studený vietor a viditeľnosť sa znížila. Oblúkom sme sa dostali ku skalám kde je fixné lano. Po prvom výšvihu sa dostávame opäť na sneh a po pár metroch dosahujeme skalný hrebeň, ktorý vedie na Adlersruhe. Viditeľnosť sa znížila a vietor ešte zosilnel. Chvíľu uvažujeme či ideme správne ale už vidíme fixné lano. Počujeme len vietor a škrabanie mačiek po skale. Konečne vidíme chatu Erzherzog-Johann-Hütte (3 451 m). Chata bola skoro prázdna. Hneď sme obsadili miesto pri vyhriatej peci. Aj keď sa počasie nezlepšovalo, zostali sme tu spať (18 €). V takom počasí sa nedalo variť a na chate nebola voda tak sme si ju museli kúpiť (0,5 litra horúcej vody 2,20 €) a zaliali sme si polievku a spravili čaj. Počasie bolo čoraz horšie a skôr sme rozmýšľali ako zajtra bezpečne zísť dolu. Napriek tomu k večeru začali prichádzať ďalší ľudia aj s vodcami čo znamenalo, že v piatok bude asi pekne, ale moc sme tomu neverili. Večer sme rýchlo zaľahli, nálada nebola zrovna najlepšia.

piatok
Ráno okolo pol šiestej to s počasím vyzeralo rovnako zle a vietor ešte zosilnel. Už sme uvažovali nad zostupom. Ale okolo šiestej sme počuli v jedálni hluk čo bolo znamením že klienti s vodcami pôjdu hore. O pol hodinu sa začalo trochu vyjasňovať a začalo svietiť slnko. Tak sme sa rozhodli že ideme hore. Od chaty sme šli po strmom ľadovci (Glocknerleitl) serpentínami strmo hore ku skalám. Jeden člen sa pre ťažkosti s dýchaním vrátil na chatu. Fúkal taký silný vietor, že sme museli niekoľko krát zastať a zvažovali sme či pôjdeme hore. Pod skalami už tak nefúkalo. Tam sme urobili dve trojčlenné lanové družstvá a pokračovali sme ďalej. Pod Kleinglocknerom (3 770 m) stretáme prvých ľudí ktorí sa vracali z vrcholu. Zostúpime do Obere Glocknerscharte (3 766 m) a za chvíľu vystúpime na najvyšší vrchol Rakúska Großglockner (3 798 m). Hore už fúkal len slabý vietor, obloha bola modrá, svietilo slnko a oblaky ležali pod nami približne vo výške okolo 3 000 m. Na jednu stranu sme mali výhľady do doliny odkiaľ sme prišli a kopce nad ňou. Za dobrej viditeľnosti by sme videli Julské Alpy – Triglav, Dolomity – Marmoládu, Großwenediger. Dole sme šli tou istou cestou až na chatu. Pri zostupe sme museli často čakať, lebo niektorí ešte išli hore. Bolo už teplo a ľadovec bol mäkký. Naši čo nešli hore, od chaty videli jedného Rakúšana padnúť cca 200 m po ľadovci ale potom zastal a prišiel na chatu. Mal len roztrhané rukavice a zlomené okuliare. Keď sme sa najedli a dali si pivo začali sme zostupovať. Od chaty sme zostupovali skalným hrebeňom na Burgwart Scharte (3 104 m). Terén bol dosť rozlámaný a aj keď niekde boli fixné laná bol miestami náročný. Túto cestu vrelo neodporúčame. Zo štrbiny sme zostúpili na chatu Salmhütte (2 644 m) kde sme doplnili tekutiny. Odtiaľ dolinou Leitertal okolo vodopádu Leiter Fall a dole do dediny Heiligenblut (1 288 m). Tam sme prišli až večer. Zostúpili sme 2 500 výškových metrov a už sme boli unavení. Spali sme v kempe (5,5 €).

sobota
O 10.00 sme pobalili a išli cez Heiligenblut cestou Großglockner Hochalpenstrasse (mýto 26 €), ktorá vedie po hrebeni oproti vrcholu Großglockner. Z cesty sme odbočili na Gletcherstrase, ktorá vedie až na parkovisko ku Kaiser-Franz-Jozef-Höhe. Sú tam krásne výhľady na vrchol, ľadovec, bolo vidieť aj chatu Erzherzog-Johann-Hütte a ďalekohľadom ľudí na ľadovci. Šli sme sa prejsť k lanovke ktorá vedie na ľadovec Pasterzen Kees (topí sa 3–5 metrov za 1 rok) a tunelmi smerom ku chate Hofmannshütte ale až na chatu sme nešli a potom sme sa vrátili. Pri ceste na tráve sme videli kozorožcov a bolo tam aj veľa svišťov a čakali čo im dáme, ale je tam zákaz kŕmenia. Naraz ich tam bolo aj sedem asi 5 metrov od nás. V budove boli rôzne výstavy. Videli sme ako to vyzerá ľadovcovej trhline, bola tam aj panoráma z vrcholu. Známe kopce mali tlačítka a po stlačení zasvietilo na panoráme kde sa nachádza. Boli sme si pozrieť 10 minútový film o Großglockneri a okolitej prírode. Keď sem v budúcnosti zavítate doporučujeme vyhradiť si min. 4 hodiny na prehliadku okolitej prírody a inštalovaných výstav. Potom sme sa kúsok po ceste vrátili a odbočili na Zell am See. Keď sme prešli tunelom za ním bola hmla takže sme mali po výhľadoch. Zastavili sme sa v mestečku Zell am See ale bol tam nejaký festival a večer mal byť ohňostroj tak k jazeru púšťali len za vstupné 6 €. Chceli sme prespať niekde na odpočívadle a v nedeľu prejsť 2 h krátku feratu v oblasti Hohewand, ale začalo silne pršať, tak sme sa rozhodli ísť priamo domov. V nedeľu 1.00 v noci sme boli v Bratislave a o 3.00 doma.

Großglockner Hochalpenstraße – je jedinečná cesta vedená odvážne cez alpský hrebeň uprostred prekrásnej alpskej prírody. Cesta bola postavená podľa plánov Ing. Franza Wallacka ktorý v roku 1924 vypracoval prvú variantu tejto cesty. Stavba bola začatá v septembri 1930 a cesta bola otvorená v septembri 1935. Celková dĺžka cesty v úseku Bruck-Hochtor-Heiligenblut je 48 km. Najvyšší bod cesty je tunel Hochtor (2 503 m). Na celom úseku je 36 ostrých často protismerných zákrut. 26 zákrut má svoje číslo, meno a nadmorskú výšku. Prevýšenie z Brucku na Hochtor je 1 748 m, z Heiligenblutu na Hochtor 1 317 m, najstrmšie stúpanie je 12 %. Z cesty sú dve odbočky Gletscherstrase – vedie k ľadovcu Pasterze a Edelweisstrase vedie na výhliadkové parkovisko vo výške 2 571 m. Vstup povolený len pre osobné autá. Cesta je dosť vyhľadávaná aj cyklistami (neplatia mýto).

Záver:
Zájazd sa nám vydaril aj keď sa nám nepodarilo prejsť celý hrebeň Dachsteinu. V rozhodujúcich chvíľach sme mali šťastie na počasie.

Doporučenia:
V celej oblasti je zakázané volné táborenie. Tradičné miesta kde sa dalo nejako prespať sú už strážené a volné táborenie sa ako tak tolerovalo v minulom storočí. V prípade nehody polícia zisťuje aj kde sa spalo. Preto jednoznačne doporučujeme prespávať na chatách alebo v kempoch. Pri ubytovaní v Ramsau je mýtna cesta pod Dachstein zdarma.
Na chatách väčšinou nie je vyhradené miesto na varenie a treba variť vonku. Treba počítať aj s tým že v prípade zlého počasia a pre silný vietor to nie je vždy možné. Tomu prispôsobiť výber potravín.
Na ferate pri výstupe na Dachstein sa dajú úvodné neistené metre obísť. Prejdeme po ľadovci okolo skaly doprava až prídeme ku krátkemu žľabu, ktorým výjdeme na feratu.
Pri výstupe na Dachstein cestou Randkluftweg doporučujeme istiť prechod okrajovej trhliny na ľadovci.
Pri výstupe na Großglockner na ľadovci (Glocknerleitl) postupovať hlavne pri zostupe opatrne, pošmyknutie môže znamenať dlhý pád, ktorý nemusí vždy dobre skončiť.
Istenie je samozrejmé, lebo na ceste sa pohybuje veľa ľudí. Vzdialenosť medzi istiacimi tyčami je cca 20–25 m. Doporučujeme karabínu s plochou slučkou a túto pripevniť kotvovým uzlom (líščia slučka) na tyč. Má to tú výhodu, že karabínu môžeme z tyče odstrániť aj keď sú nad ňou na tyči ďalšie laná. Možno postupovať priebežným istením, pričom je vhodné za prvolezcom umiestniť Tibloc.
Pri prechode ľadovcov byť naviazaný na lano.
Na väčšine chát sa dá zjednať zľava na preukaz JAMES.
Pokiaľ sa sami na to necítite možno v Kalse alebo v Heiligenblute objednať horského vodcu.

Odkazy na internete: