VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA
VI. 1. Používanie čakanov a mačiek - pokročilá technika
VI. 2. Trojuholníková technika
VI. 3. Trojuholníková technika - pokročilá technika
VI. 4. Trojuholníková technika - zostup
VI. 5. Postup s nohami v nerovnakej výške
VI. 6. Postup v podrepe (žabia technika)
VI. 7. Postup v traverze
VI. 8. Postup v trojuholníku s rotáciou tela
VI. 9. Pokročilé lezenie v mixoch
VI. 10. Špeciálne polohy
VI. 1. – Používanie čakanov a mačiek – pokročilá technika
Miesto: Krátke kolmé steny s členitou štruktúrou: stalaktity, ruže, hríby, krehký ľad s bublinami.Popis: Čakany do ľadu ukotvíme bez úderu, zaháknutím alebo zaklinením bez toho aby sme porušili štruktúru. Čakany držia len ťahom dole.
Skúsenosti získané v takomto teréne viedli k ďalšiemu vývoju čakanov. Tak napr. boli vyvinuté čakany s ohnutou rukoväťou, ktoré sa dajú veľmi dobre nasadiť na ružičky a hrany, naopak s čakanom s rovnou rukoväťou to nie je možné (obr. 83).
V ľadopáde zasekneme čakan ľahko len pohybom zápästia, bez zapojenia trupu a pleca. Zavesí sa na malú dierku medzi cencúľmi, do ktorej sa zakliní zobák. Naopak v kompaktnom, krehkom ľade musíme liezť s krátkymi a presnými pohybmi. Takýto terén vyžaduje veľa cvičenia aby sme sa naučili presné a citlivé pohyby čakanom.
Na veľmi tenkom a lámavom ľade a vo veľmi malých štruktúrach, môže byť ťažké alebo nemožné zaseknúť oba čakany. V tomto prípade je možné na hlavicu zaseknutého čakanu zavesiť zobák druhého čakanu. Tým nenarušíme veľmi štruktúru, môžeme rozdeliť váhu na obe ruky, môžeme vyliezť vyššie aby sme našli nový bod k zaseknutiu druhého čakanu.Takýto ľad vyžaduje okrem klasického nasadenia predných hrotov aj špeciálne techniky. Tieto techniky sa musíme učiť krok za krokom. Zvyšovanie obťažnosti, danej strmosťou a zvlášť kvalitou ľadu, vyžaduje nasadiť mačky podobne ako lezečky na skalu. Tu je často dôležité mačky skôr oprieť ako zaraziť. Predné hroty sú tu rovnako dôležité.
Oba zvislé predné hroty preberajú dôležitú úlohu ako opora nôh. Mačky neslúžia len na postup hore ale môžeme ich využiť na bočný ťah alebo tlak. Naučiť sa rôzne techniky chôdze je otázka presnosti a citu lezenia v týchto krehkých a obťažných štruktúrach. Razantné švihové zaseknutie mačiek môže zničiť celú štruktúru.
Mačky môžeme využívať tiež na udržiavanie rovnováhy alebo ich zaháknuť za zvislé alebo zadné hroty. K udržaniu rovnováhy opierame nohy len o boky mačiek. Lepšou a bezpečnejšou metódou je zaháknuť pätu, k čomu použijeme špeciálne mačky so zadným hrotom (obr. 84).
Je tiež možné zaháknuť zvislé hroty a vyvinúť tlak nadol, koleno pri tom tlačíme bokom a panvu pritiahneme k ľadu. Pri cvičení venujeme pozornosť tomu aby sme sa prispôsobili situáciám ktoré vyžadujú rôzne druhy ľadu a získali istotu. Najlepšie cvičenie k získaniu dôvery k mačkám je pohyb bez čakanu s využívaním štruktúr ako chytov, pričom použijeme horné istenie. Vyskúšame tiež počítať údery čakanom, ktoré budeme potom postupne znižovať, aby sme dosiahli vyššiu citlivosť a kvalitu úderov.
VI. 2. – Trojuholníková technika
Miesto: Krátka stena približne 75°–80°, horné istenie.Popis: Zo základnej polohy v trojuholníku (obr. 85) spustíme panvu a váhu tela zavesíme na vyššiu (hlavnú) ruku, urobíme len tri malé kroky, z nich prvý na zvislú líniu vyššieho čakanu. Kolená budú pri každom kroku vystreté. Novú základnú polohu dosiahneme tak, že tvár máme na úrovni hlavy cepínu.
Aby sme dosiahli plynulý pohyb je dôležité panvu posúvať nad opornú nohu. Pohyb prerušíme až keď sa znovu nachádzame v základnom postavení (obr. 86–89). Až teraz zasekneme spodný čakan vyššie a stranou oproti druhému (obr. 90). Teraz traverzujeme dvomi krokmi pod novú hlavnú ruku, aby sme dosiahli novú základnú polohu v trojuholníku
Chyba: Stúpanie bez posunutia panvy nad opornú nohu.
Oprava: Prehnaná ukážka pohybu panvou.
Chyba: Prvý krok nekončí v spádnici hlavnej ruky, je priveľký alebo kroky sú nerovnomerné a tým je väčšie zaťaženie hlavnej ruky.
Chyba: Oba čakany sú zaseknuté v rovnakej výške.
Príčina: Nohy nie sú dostatočne vysoko, alebo čakany sú príliš nízko.
Oprava: Po prvom kroku, ktorý musí byť krátky, aby sme mohli pokračovať bez použitia väčšej sily nasledujú dva širšie kroky. Čakany zasekávame krátko a s takmer natiahnutou rukou
Chyba: Čakan je zaseknutý privysoko, telo je moc natiahnuté a nemôžeme vyskúšať pevnosť zaseknutia. Telo je natlačené na stenu a nemôžeme uvolniť čakany.
Chyba: Čakany zasekávame príliš stranou (obr. 94) alebo nad seba (obr. 95). Tým je obmedzená plynulosť pohybu a narúša sa rovnováha.
Ďalšie chyby pozri (viď.I.5.).
Prednosti trojuholníkovej techniky:
Spočiatku sa táto technika môže zdať ťažšia na naučenie a tiež namáhavejšia, lebo celá váha spočíva na jednej ruke, predtým na dvoch. Majme pri tom na pamäti že najviac času zaberá zaseknutie a uvoľnenie čakanov. Čím menej musíme nasadiť čakany, o to rýchlejšie môžeme postupovať a o to potrebujeme menej sily. Pri trojuholníkovej technike sa nasadzujú čakany o polovicu menej. Z hľadiska bezpečnosti má táto technika prednosti v tom, že čakany zasekávame ďalej od seba, tým nepôsobia na rovnakú plochu ľadu. Možnosť, že oba čakany zasekneme na ten istý rozlámaný ľad je veľmi malá.
VI. 3. – Trojuholníková technika – pokročilá technika
Miesto: Krátka strmá stena, sklon 75°–80°, horné istenie.Popis: Vychádzame zo základnej trojuholníkovej techniky, hlava čakanu zaseknutá pred tvárou, druhý čakan je nasadený vyššie bokom od prvého. Dvoma krokmi vylezieme k novej hlavnej ruke, pričom začíname nohou, ktorá je na opačnej strane vrchnej ruky a dostaneme sa opäť do základného trojuholníka (blokovacia poloha) (obr. 96–101).
Pri tejto technike sa nevraciame do základnej polohy s natiahnutou rukou. Ako bolo ukázané v predchádzajúcich cvičeniach, musí pohyb nôh sprevádzať plynulý pohyb panvy. Touto technikou môžeme rýchlo prekonávať tiež veľmi strmé dlhšie steny. Tradičná technika (čakany v rovnakej výške) vyžaduje o vela viac úderov a je pre to namáhavejšia.
Varianta: Ak je ťažké mať nohy v rovnakej výške, bude noha na strane hlavnej ruky použitá len k udržiavaniu rovnováhy. V tomto prípade nezodpovedá konečná poloha presne rovnoramennému trojuholníku, lebo tu sme zaťažili hlavnú ruku a protiľahlú nohu. Ťažisko leží nad opornou nohou (mačky dobre zaseknuté) a rovnováhu držíme v ose: hlavná ruka, panva, noha (obr. 102–106).
VI. 4. – Trojuholníková technika – zostup
Miesto: Krátka ľadová stena, cca 3–4 m, sklon 70°–75°.Popis: Zo základnej polohy zasekneme čakan do výšky pleca, tu neslúži na udržanie rovnováhy. Dvoma vodorovnými krokmi sa dostaneme do trojuholníka a blokovacej polohy pod zaseknutým čakanom. Teraz uvoľníme druhý čakan a zľahka ho zasekneme do výšky prvého (medziistenie) a slúži len na udržanie rovnováhy. Urobíme tri kroky dole aby sme dosiahli základnú polohu v trojuholníku. Tento cyklus opakujeme pričom zarazíme druhý čakan hlbšie.
Chyba: Zaujať základnú polohu pri štyroch oporných bodoch keď sú čakany v rovnakej výške (nedbáme na pravidlá trojuholníkovej techniky).
VI. 5. – Postup s nohami v nerovnakej výške
Miesto: Krátka strmá stena, sklon 80°–85°, horné isteniePopis: Poloha v trojuholníku umožňuje stáť na oboch nohách a tým môžeme bez použitia väčšej sily udržať rovnováhu alebo obmedziť rotáciu. Pri tomto cvičení stojí jedna noha o veľa vyššie ako druhá, panvu tlačíme aktívne k ľadu a posadíme ju na pätu a tým výrazne odľahčíme zaťaženie rúk. V kľudovej polohe je zaťaženie na troch bodoch: dve nohy a jedna ruka. Východisková poloha je základný trojuholník. (obr. 76).
Jedna noha je nasadená v spádnici pod hlavnou rukou, druhá priamo pod panvou (sedí na päte). Tým sme dosiahli novú základnú polohu. (obr. 107).
Jedna noha je skoro napnutá, druhá silno pokrčená, pričom sa pätou opiera o ľad a panvu tlačíme k stene a posadíme na pätu. Hlavná ruka a protiľahlá napnutá noha ležia v jednej osi. Hlavica čakanu je vo výšky tváre (blokovacia poloha).
Druhý čakan zasekneme stranou a vyššie. Zavesíme sa krátko na čakan, posunieme panvu pod novú hlavnú ruku aby sme odľahčili pätu a posunieme vyššiu nohu nižšie. Teraz vystúpime tromi krokmi vyššie, pričom posledný krok je väčší a znovu zaujmeme novú základnú polohu (pri poslednom kroku bude päta vo výške protiľahlého stehna) (obr. 108–114).
Chyby:
• na začiatku pohybu nenasadíme chodidlo nižšie, alebo posledný krok nie je dostatočne vysoko a tým visíme vo zvýšenej miere na čakanoch a sme rýchlejšie unavený.
• na konci pohybu je noha moc nízko a preto sa nemôžeme na ňu posadiť a panva nie je pritlačená ku stene.
• panva nie je dostatočne presunutá nad pätu ale ostane v osi hlavná ruka – vystretá noha pričom dochádza k rotácii a narušeniu rovnováhy.
VI. 6. – Postup v podrepe (žabia technika)
Miesto: Krátka strmá stena, sklon 80°–85°, horné istenie.Popis: východiskovej poloha: Jedna noha je skoro napnutá, hlavná ruka je vyššie (obr. 115). Panvu presunieme nad ohnutú nohu a tým odľahčíme napnutú nohu. Teraz spodnú nohu presunieme na úroveň druhej. Telo zaujalo žabiu polohu, váha spočíva na nohách, hlavná ruka je skoro vystretá (obr. 116).
Vystrieme nohy, váha je rozdelená na obe nohy rovnako a tým sme zaujali trojuholníkovú (blokovaciu) polohu (obr. 117). Teraz zasekneme druhý čakan vyššie a dvoma krokmi opäť dosiahneme východiskovú polohu: trojuholníkovú polohu, jedna noha vyššie (obr. 118–120), alebo základnú polohu v trojuholníku.
Chyba: Dvíhať sa na vyššie postavenej nohe, tým silne zaťažíme nohu a hlavnú ruku.
Oprava: Dávať pozor aby sme zostali s natiahnutou rukou až do chvíle pokiaľ nie sú obe nohy v rovnakej výške a až potom vstávame.
VI. 7. – Postup v traverze
Miesto: Strmý svah 3–4 m široký, sklon 80°–85°.Popis: Na okraji steny zaujmeme trojuholníkovú polohu. Hlavná ruka (ľahko ohnutá) je na opačnej strane k smeru postupu. Váha je rozdelená na hlavnú ruku a protiľahlú nohu, druhá noha slúži na držanie rovnováhy (obr. 121).
Druhý čakan zasekneme v smere pohybu vo výške prvého. Urobíme dva kroky, čakan môže byť aj šikmo zaseknutý, ale musíme pritom dávať pozor aby sme ho správne zaťažili. Nohou ktorá udržovala rovnováhu križujeme zaťaženú nohu a nasadíme ju v rovnakej výške. Druhú nohu nasadíme tak, aby sme päť dosiahli trojuholníkovú polohu (obr. 122–124).
Čakany slúžia len k udržovaniu rovnováhy. Môžeme skúsiť traverzovať krížením čakanu ponad druhý čakan (obr. 125).
Nohy môžeme krížiť predom alebo zadom. Je dôležité aby sme vždy keď zasekneme čakan boli v rovnováhe v základnej trojuholníkovej polohe. Tu sa jedná o pohybové cvičenie, ktoré slúži ako návod k výuke, pri traverze sú pohyby komplexnejšie ako pri výstupe. Toto cvičenie je prvé kde použijeme a vyskúšame všetky prebrané polohy v závislosti od tvaru ľadu pri reálnom lezení. Cvičenie slúži zvlášť na nácvik rotácie trupu (obr. 126–130).
Vychádzajúc zo základnej polohy (trojuholník) začíname malými krokmi v blokovacej polohe k hlavnej ruke. Aby sme zvýšili účinok pohybu a znížili námahu trup natočíme v smere hlavnej ruky (biceps, plece, hruď a chrbát pôsobia pri blokovaní). Protiľahlé stehno oproti hlavnej ruke tlačíme na ľad, koleno a chodidlá sú natočené v rovnakom smere ako trup (obr. 126).
Mačky na strane hlavnej ruky nasadíme na vnútorné predné hroty druhé na vonkajšie (mačky teraz nenasadzujeme kolmo na ľad). Aby sme mohli zaseknúť ďalší čakan je nutné odkloniť zodpovedajúce plece v smere lezenia (obr. 127).
Pri traverze bude trup medzi dvomi kľudovými polohami natočený o pol otáčky okolo osy tela. Pri tomto cvičení je prednosťou, pokiaľ to povrch ľadu dovolí, zaseknúť čakany šikmo aby sme hroty otočením rukoväte nesprávne nezaťažovali (obr. 128–130).
Chyby:
• telo nie je pri zasekávaní čakanov v rovnováhe (trojuholník)
• hrot nie je zaťažovaný v správnom smere
Oprava:
• Rameno musí tvoriť predĺženie rukoväte, pričom ťah môže pôsobiť len v tomto smere.
• Bočný tlak vnútornej strany chodidla vyrovnávame šikmým ťahom.
Obsah
Kurz lezenia ľadov
Úvod
I. Základné techniky
II. Postup traverzom
III. Výstup
IV. Práca s čakanom
V. Priťahovanie čakanom 1
VI. Priťahovanie čakanom 2
© www.kstst.sk
