VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA
VI. 1. Používanie čakanov a mačiek - pokročilá technika
VI. 2. Trojuholníková technika
VI. 3. Trojuholníková technika - pokročilá technika
VI. 4. Trojuholníková technika - zostup
VI. 5. Postup s nohami v nerovnakej výške
VI. 6. Postup v podrepe (žabia technika)
VI. 7. Postup v traverze
VI. 8. Postup v trojuholníku s rotáciou tela
VI. 9. Pokročilé lezenie v mixoch
VI. 10. Špeciálne polohy
VI. 8. – Postup v trojuholníku s rotáciou tela
Miesto: Krátka kolmá stena, vrchné isteniePopis: Zo základnej polohy v trojuholníku lezieme dvomi krokmi do blokovacej polohy a otáčame pritom trup v smere hlavnej ruky (pozri cvičenie 7, obr. 131 a 132). Potom zasekneme druhý čakan tak vysoko ako je to len možné (obr. 131) a lezieme do novej blokovacej polohy zatiaľ čo točíme krok po kroku trup skoro o 180° (čím viac krokov potrebujeme, tým dlhšie trvá otáčanie) (obr. 134–136).
Toto cvičenie môžeme zmeniť, pričom noha na strane hlavnej ruky udržuje len rovnováhu. Váha je prenášaná hlavnou rukou a protiľahlou nohou. Pritom je ťažké stáť len na vnútorných alebo vonkajších predných hrotoch. Práve tak môžeme mať problémy pri zasekávaní čakanov, lebo plece, ktoré je tesne pri ľade musíme odkloniť, aby sme mohli napriahnuť ruku. Túto techniku použijeme len v ťažkom ľade kde môžeme čakanom len ľahko udrieť alebo ho zavesiť.
Chyby:
• boky a trup nie sú dostatočne natáčané v blokovacej polohe
• Mačky sú zaseknuté na oba predné hroty a tým je človek nútený stáť čelom k ľadu
Poznámka:
Zaprenie čakanov uľahčí natočenie bokov a trupu proti hlavnej ruke. Bočná poloha mačiek a kolien
bude podporovať a vylepšovať rovnováhu.
Keď bude terén strmý alebo až previslý je dôležité dávať pozor aby bol čas v blokovacej polohe čo najkratší. Nasledujúci pohyb musí byť urobený v polohe s natiahnutou rukou. Nevstávame pri každom kroku ale vstaneme až po zaseknutí oboch mačiek. Prvá pohybová doba nasadenia mačiek je preto dlhšia a potom nasleduje kratšia doba státie a zaprenie.
VI. 9. – Pokročilé lezenie v mixoch
V posledných rokoch sa veľmi rozmohlo lezenie mixov. Vyhľadávajú sa vždy ťažšie cesty, ktoré nevedú len ľadom ale významnú úlohu tu hrá aj skala. Na druhú stranu pribúda aj počet zimných horolezcov.Moderná syntéza skalného a ľadového lezenia uviedla do života nový druh športu. Prenesenie obťažností skalného lezenia do mixového lezenia sa stalo skutočnosťou. Nová generácia skalných lezcov má vysoký technický potenciál (min. 7a) a zdá sa že je posadnutá týmito novými aktivitami a chce ťažkosti voľného lezenia zvládnuť v čo najkratšom čase.
Lezú sa skalné pasáže, ktoré sa ešte pred časom mohli prekonať len technicky alebo pri nich lezec zodral rukavice a stratil pri tom veľa času a dnes sa prekonávajú pomocou čakanov. Hrot zakliníme do škáry alebo zavesíme za chyty, žiadne technické lezenie zo včerajška. Je tiež pravda že táto technika vyžadovala vývoj novej výzbroje. Stará výzbroj, ktorá bola k dispozícii nezodpovedala súčasným nárokom.
Moderná výzbroj spĺňa nové požiadavky s nasledovnými funkciami:
Hrot je silnejší a tvarovaný tak že ho môžeme vkliniť do škáry alebo zavesiť na chyt (túto funkciu môže splniť aj lopatka), diely sú klinovité a držia v škárach. To neznamená že riziko pri takomto lezení je menšie alebo psychické nároky sú znížené, alebo že to nahrádza techniku lezenia. Mixové lezenie vyžaduje oveľa viac skúseností a umenia prispôsobiť sa nebezpečenstvu zimných veľhôr. Nasledujúce cvičene je úvod do techniky práve tak ťažkej ako očarujúcej – do mixového lezenia.
Miesto: Naklonená stena s dierami, škárami, pokiaľ možno tak s holou skalou aj tenkým ľadom.
Popis:
Ako prvé sa musíme naučiť nasadiť čakany na skalu tak ako sme predtým používali ruky. Začneme so zaklinením hrotu do škáry (dávame prednosť špeciálnym hrotom určeným na tento účel). Pokiaľ je škára horizontálna alebo šikmá zaťažíme čakany jednoducho nadol alebo rukoväť odtiahneme od skaly a tým hrot bezpečne zakliníme (obr. 137 a 138). Vo vertikálnej škáre zastrčíme hrot tak hlboko ako je to len možné a rukoväť priťahujeme k sebe zatiaľ čo stojíme bokom od škáry (obr. 139).
Ak je škára priširoká vkliníme tam celú hlavu čakanu alebo použijeme tú stranu ktorá je k tomu uspôsobená (lopatka, kladivo). Neskôr môžeme skúsiť ukotviť čakan do dierok drsnej skale. Toto cvičenie vyžaduje veľmi presné pohyby a veľa citu pre čakany.
Aj mačky môžeme nasadzovať veľmi rôzne, keď to vyžadujú ťažké skalné úseky môžeme liezť presne tak ako v topánkach. Skôr stúpame na vnútorný alebo vonkajší okraj mačiek ako na predné hroty. V ťažkých skalných úsekoch musíme liezť s otáčaním bokov. Do jemných škár alebo malých dier môžeme s výhodou použiť mačky s jedným predným hrotom (obr. 138).
Ďalej sa učíme liezť na veľmi tenkom ľade. Čakany budú veľmi ľahko a len raz zaseknuté aby neodskakovali od skaly pod ľadom, alebo aby sme nerozbili ľadovú plochu. Pokúsime sa zaťažiť čakan a získať dôveru k hrotu zaseknutom len po prvý zub. Dôležité je tiež využiť nerovnosť ľadu (hrče, cencúle, ...) na pohyb vpred.
Mačky zatláčame do ľadu len ľahkým tlakom. Aby sme sa naučili všetky úskalia mixového lezenia, je dôležité všetko nacvičovať s horným istením a nacvičujeme aj osadenie medziistenia (vklínence, friendy, skoby, ľadovcové skrutky,...).
Prvolezec lezie v takýchto mixových cestách pod veľkým psychickým tlakom a musí dokonale ovládať všetky techniky, dlho trénovať, aby sa prekvapivo neocitol v situácii, že nemôže ísť ani dopredu ani dozadu.
VI. 10 – Špeciálne polohy
Miesto: Kolmý alebo previslý, výrazne štruktúrovaný ľad.Popis: Posledné cvičenie pojednáva o lezeckých technikách ktoré použijeme v previsnutom a silne štruktúrovanom ľade a kde nevystačíme s obyčajnou technikou (priehlbne, okraje stalaktitov, rovnobežné cencúle a iné prírodné štruktúry vyžadujú ovládať komplexne všetky pohyby). Na tomto základe je ľadové lezenie rafinované umenie, ktoré sa skladá z rôznych hákovacích techník a zložitých pohybov skalného lezenia.
Podoprenie krížom (vpredu a vzadu):
Túto polohu nasadíme pri trojuholníkovej technike a znižuje nerovnováhu narušenú jednostranným posunutím čakanov (pravá ruka ľavá noha). Stojíme tak, že hlavná ruka a oporná noha sú v jednej priamke a voľná noha vykoná pohyb ako kyvadlo (oporná noha bude krížená spredu alebo zozadu) aby sme týmto vyrovnali otáčavý impulz. Ak sú trup a boky otáčané k hlavnej ruke (obr. 140) bude oporná noha krížená, aby sme vyrovnali otáčavý impulz (rovnaká situácia ako cvičenie VI. 3.).
Čím ďalej je oporná noha vzdialená od osi tela, tým väčší je vyrovnávajúci pohyb. Ak je trup natočený a oporná noha je viac mimo osi tela budeme krížiť zadom (obr. 141). Na základe skutočnosti že lezec má mačky je táto poloha oveľa háklivejšia ako na skale a musíme dávať pozor aby sme nezavadili hrotom mačiek o oblečenie alebo nohu.
Vyvažovanie s voľnou nohou (noha kyvadlo).
Pri prekonávaní previsu musí sa telo natočiť oproti hlavnej ruke, aby sme pri vyššom zaseknutí druhého čakana odľahčili biceps ruky. Aby sme lepšie túto pozíciu zvládli, je dôležité nasadiť protiľahlú končatinu (pravá ruka, ľavá noha). Aby sme udržali rovnováhu, urobíme voľnou nohou kývavý pohyb do vzduchu aby sme pôsobili proti otáčavému impulzu (obr. 142).
Učupená poloha
Táto poloha je zvláštna forma trojuholníkovej polohy s otáčaním. Použijeme ju keď chýbajú hlavné opory alebo sú menej bezpečné a je nutné nohy priblížiť k rukám. Aby sme vrátili ťažisko do vhodnej polohy musíme protiľahlé koleno hlavnej ruky ohnúť dole a dovnútra a tým vyvoláme protitlak druhej nohy.
Čím bližšie sa s nohou priblížime k čakanu, tým viac musíme koleno tlačiť dole až sa v extrémnych prípadoch nachádza nižšie ako chodidlo (obr. 143). Najväčšia prednosť tejto techniky je, že boky v postrannom postavení sú blízko steny a dosiahneme veľmi stabilnú polohu.
Keď lezieme dva rovnobežné cencúle, zaistíme si lepšiu rovnováhu tak, že protiľahlú nohu k hlavnej ruke skrčíme pod zadok a oprieme o ľad vzadu (obr. 144).
Volné visenie a dynamické nasadenie nôh.
Niekedy je nutné pri vyliezaní z jaskyne alebo pri prekonávaní voľného stalaktitu volne sa zavesiť za jeden alebo dva čakany. Tento pohyb je možný len s čakanom s dobrým popruhom na ruku a tým zaťažíme menej svaly predlaktia. Najviac sú pri tom zaťažované svaly ramena a pleca (obr. 145).
Keď už máme dobre zaseknuté čakany nad previsom môžeme rozkývať nohy a využiť švih aby sme chodidlo usadili vyššie na ľad. Pohyb musí byť rozhodný a presný aby sme sa trafili nohou na vybrané miesto.
Prekonanie terénnej hrany (výlez)
Pre neskúsených je to ťažká vec a môže viesť k veľkým problémom. Najčastejšie je to v závere kolmých pasáží, v mohutných ružičkách alebo pri prekonávaní terás v stene. Problémom je zakotviť čakan na vodorovnej ploche ľadu a nie na hrane (na hrane sa ľad láme). Čakan zasekneme len zápästím a musíme sa pri tom vyhnúť úderu rukovätou o hranu. Tu je výhodou keď je rukoväť ohnutá hneď pod hlavicou.
Či zasekneme jeden alebo oba čakany, musia byť v takej výške aby sme sa mohli postaviť nohou na ich úroveň. K tomu oddialime panvu od ľadu a vystúpime tak vysoko, aby sme nohu mohli prehupnúť nohu dynamicky cez hranu (tento dynamický pohyb musí byť presný, rozhodný, mačky musia mať dobrú polohu aby sa nám neskĺzala päta). Potom zasekneme ďalej druhý čakan a pritiahneme druhú nohu. Dosiahli sme polohu buď bokom ku stene alebo žabiu polohu.
Tieto špeciálne polohy alebo sled pohybov nemôžeme nacvičiť v jednom cvičení, ale môžeme to dosiahnuť stálym opakovaním až sa nám priebeh pohybov pri lezení zautomatizuje. Najlepšie je nájsť ideálny terén, ktorý je ľahko dostupný a môžeme tam tieto cvičenia trénovať.
Obsah
Kurz lezenia ľadov
Úvod
I. Základné techniky
II. Postup traverzom
III. Výstup
IV. Práca s čakanom
V. Priťahovanie čakanom 1
VI. Priťahovanie čakanom 2
