VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA
môžu mať rôzne tvary a sú spojené s reliéfom zemského povrchu a zaraďujeme ich do jedného z 10 druhov. Najčastejšie sú to oblaky Altocumulus, Stratocumulus a Cumulus. Z týchto oblakov nevypadávajú zrážky alebo len veľmi slabé, nedosahujú však zemského povrchu (virga).
Vlnové oblaky (Ac lenticularis)
Vznikajú silným prúdením dostatočne vlhkej, stabilnej, vzduchovej hmoty priečne cez väčšiu terénnu (orografickú) prekážku (horské hrebene, pohoria, kopce) pričom sa tvoria stacionárne vlny v stabilných vrstvách vzduchu na záveternej strane. Tento jav nazývame vlnové prúdenie a pozorujeme ho aj vo výškach niekoľkonásobne presahujúcich vertikálne rozmery prekážky (rozsah môže byť aj 10 km). Najčastejšie vzniká na jeseň a v zime. Pri dostatočnej vlhkosti vzduchu vodná para pri výstupnej fáze vlnového pohybu skondenzuje a vzniká viditeľná vlnová oblačnosť – hlavne (Ac len „fénové ryby“). Na klesajúcej fáze sa adiabatickým otepľovaním vodná para opäť rozpúšťa. Oblaky sa objavujú v pravidelných vzdialenostiach niekoľko kilometrov za horskou prekážkou. Ak sa v atmosfére nachádzajú vrstvy s rôznou vlhkosťou, môžu sa vyskytovať súčasne vo viacerých hladinách. Na prednom okraji sú oblaky väčšinou ostro ohraničené na zadnej strane rozstrapkané a tenké. Napriek vetru sa poloha oblakov nemení (stacionárny oblak). V skutočnosti v oblaku prebiehajú stále procesy. Na náveternej strane do oblaku vstupuje kondenzujúca para a na záveternej strane sa rozpúšťa.
Dĺžka vĺn rastie s rýchlosťou prúdenia a pri rýchlosti 40–70 km/h je vzdialenosť vĺn 5–10 km. Stúpavá časť vlny dosahuje 15 m/s v extrémnych prípadoch až 40 m/s. Najčastejšie sa vlny tvoria vo výške 2 000–7 000 m. Amplitúda vlny klesá so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od prekážky. Vlny môžu zasahovať niekoľko desiatok kilometrov za prekážkou. Ak sa vlnová dĺžka rovná násobku vzdialenosti dvoch rovnobežných hrebeňov dochádza k zosilneniu amplitúdy.
Konvekciou v nestabilných vrstvách vlny hneď zanikajú.
Význam pre počasie
Z oblakov Ac lent nevypadávajú zrážky, ale sú znamením silného prúdenia v celej troposfére, ktoré prinesie nestabilné počasie.
Rotorové oblaky
V oblasti za prekážkou v malých výškach nad zemou priamo pod vrcholom vlny sa tvoria stacionárne víry s horizontálnou osou rovnobežnou s prekážkou tzv. rotory. Okraje oblakov sú roztrhané, vyskytuje sa tu oblačnosť typu Cumulus fractus. Je tu veľmi silná turbulencia spojená s nárazovým vetrom.
Fén
Vlnenie je často spojené s južným vetrom – fénom. Na náveternej strane orografickej prekážky sa môže tvoriť horizontálne rozsiahla oblačnosť (fénová oblačnosť), hlavne druhu Nimbostratus, Altostratus z ktorej padajú zrážky. Pri pohľade zo záveternej strany má táto oblačnosť tvar steny a označuje sa termínom fénová stena. Pri výstupe na náveternej strane sa vzduch ochladzuje podľa vlhkoadiabatického gradientu (0,6 °C/100 m), zo vzniknutej oblačnosti vypadnú zrážky tým klesne vlhkosť a zvýši sa teplota vzduchu. Pri zostupe na záveternej strane sa vzduch otepľuje podľa suchoadiabatického gradientu (1 °C/100 m). Zostupné pohyby teplého a suchého vzduchu sa na záveternej strane prejavujú ako teplý padavý vietor – fén (föhn – pôvodné označenie vetra v Alpách) a nemusia sa pozorovať bezprostredne za prekážkou, ale až v určitej vzdialenosti za ňou. V zime rýchle oteplenie zvyšuje lavínové nebezpečenstvo. Na meteosenzitívnych ľudí pôsobí negatívne.
vzniká pri zostupných pohyboch vzduchu v anticyklónach alebo na hrebeňoch vyššieho tlaku vzduchu na vrcholoch hôr a všetkých svahoch nie len na záveternej strane. Prejavuje sa silným poklesom vlhkosti vzduchu.
Vlajkový oblak
sa tvorí pri silnom vetre na osamelom horskom vrchole napr. často ho vidno na Matterhorne. Na osamelom horskom vrchole môže tiež vzniknúť okolo vrcholu oblačný golier, alebo oblačná čapica, ktorá zahaľuje vrchol.
INÉ OBLAKY
Kondenzační pruhy
ktoré sa vytvárajú vo výške 8–12 km za lietadlom patria tiež medzi oblaky. Majú tvar otočených hríbov. Vznikajú ak je vzduch dostatočne studený a vlhký kondenzáciou spalných plynov, ktoré obsahujú aj vodné pary. Ihneď po kondenzácii sa pri teplote −40 až −50 °C menia na ľadové kryštály. Vertikálna hrúbka vrstvy s vhodnými podmienkami na vznik kondenzačných pruhov je asi 2 km. Ich trvanlivosť závisí od stavu vlhkosti v ovzduší. Pri stabilnom ovzduší pri nízkej vlhkosti vzduchu trvajú len krátko. V opačnom prípade môžu ostať na oblohe aj niekoľko hodín. Postupne sa nadobúdajú tvar Cirrov až ich je ťažko rozoznať od prírodných oblakov. Niekedy môžeme na nich pozorovať aj halové javy.
Vlnové oblaky (Helmholtzove vlny)
Na rozdiel od orografických oblakov tieto vznikajú vo voľnej atmosfére na rozhraní dvoch vzduchových hmôt rôznej teploty a rôznej rýchlosti prúdenia. Vznikajú v oblakoch Cc, Ac nie ako ojedinelé vlny, ale ako rozsiahla zvlnená oblačnosť.
tvoria sa v stratosfére vo výške 20–30 km. Podobajú sa na Cirry alebo Ac lent a majú veľmi výraznú irizáciu (interferencia a ohyb slnečných lúčov na vodných kvapkách) v podobe perlete. Najväčšie zafarbenie pozorujeme, keď je Slnko do 6° pod obzorom. Ich šošovkovitý tvar (Lenticularis) poukazuje na to že vznikajú podobne ako vlnové oblaky. Vyskytujú sa veľmi zriedka v severných oblastiach.
Fyzikálne zloženie nie je známe. Predpokladá sa, že sa skladajú z drobných kvapiek vody, ľadu a kryštálov oxidu dusíka.
Nočné svietiace oblaky
tvoria sa v mezosfére vo výške 75 až 90 km a sú veľmi tenké. Na tmavej nočnej oblohe sú ostro ohraničené a majú farbu modrastú, striebornú, oranžovú až červenú. Vyskytujú sa veľmi zriedka len v lete v severných regiónoch v stredných šírkach. Môžeme ich pozorovať, keď je Slnko 5–13° pod obzorom, hodinu po západe alebo hodinu pred východom Slnka. Podľa novších pozorovaní sa skladajú z drobných ľadových guličiek a nie z vulkanického a kozmického prachu ako sa predpokladalo predtým.
Obsah
Meteo
Počasie
Tlakové útvary
Tlak vzduchu
Atmosférické fronty
Predpoveď počasia …
Nebezpečie pri búrke
Gloriola
Vplyv vetra na teplotu
Oblaky
Oblaky úvod
Popis oblakov
Orografické a iné oblaky
Predpoveď počasia …
© www.kstst.sk
