LYŽOVANIE
Lyžiarska turistika > Voskovanie bežiek
Druhy voskov
Pretože sa lyžujeme na rôznych druhoch snehu a pri rôznych teplotách nevystačíme s jedným voskom. Pre rôzne teploty a druhy snehu sú určené rôzne vosky. Vosky sú na trhu v širokom výbere. Vosky môžeme rozdeliť na:
Stúpacie vosky – u lyží na klasiku sa nanášajú do mazacej zóny.
Sklzné vosky (parafíny, glidery) – u lyží na klasiku sa nanášajú na sklznú zónu. U lyží na korčuľovanie sa používajú len sklzné vosky, nanášajú sa na celú skĺznicu.
Základ oboch voskov tvorí parafín ale ďalšie komponenty sú pre sklzný a stúpací vosk rozdielne. Stúpací vosk je mäkší a lepivejší, sklzný tvrdší a pružnejší. Vosky majú aj rozdielnu viskozitu.
Stúpacie vosky môžeme rozdeliť na:
Tuhé vosky sú určené na snehy, ktoré sú v pôvodnom stave a neprešli odmäkom.
Tekuté vosky (klistre) sú určené pre snehy, ktoré zmenili štruktúru – hrubozrnné snehy, ktoré prešli odmäkom.
Pre ľahšie rozlíšenie sú vosky farebne označené a to od studených farieb po teplé.
Základnú radu voskov tvorí päť tuhých voskov (zelený, modrý, fialový, červený a žltý) a štyri klistre v tubách (zelený, modrý, fialový, červený). Zelený a modrý je určený pre teploty pod nulou, fialový je pre teploty okolo nuly a červený a žltý pre teploty nad nulou. Rozsah teplôt použitia je veľký, čo eliminuje chybný výber vosku.
Táto rada je rozšírená o medzistupne, ktoré dopĺňajú základnú sadu:
– mäkšie vosky s názvom
Extra alebo
Super
– tvrdšie vosky s názvom
Special.
Rozsah teplôt týchto voskov je malý 1–2 °C.
Rada klistrov je doplnená o strieborný klister (mieša sa s inými klistrami), ktorý zabraňuje nalepovaniu nečistôt na skĺznicu.
Pre základné voskovanie výrobcovia ponúkajú sadu, ktorá obsahuje tri tuhé vosky a dva klistre.
Farba vosku nemusí zodpovedať názvu napr. vosky SWIX V45 VIOLET SPECIAL alebo V55 RED SPECIAL sú biele.
Základ sklzných voskov tvoria parafíny. Pridáva sa do nich fluór, silikón a pre zvýšenie odolnosti proti špinavým snehom aj molybdén. Parafíny sú bezfluórové, nízkofluórové, vysokofluórové a fluórokarbonové. Čím viac fluóru je v parafíne tým je drahší. Účinok fluóru oceníme na kvalitných lyžiach. Fluór odpudzuje vodu, zmenšuje prísavný efekt vodného filmu, ani pri mäkkom snehu sa sneh nelepí a lyže lepšie kĺžu. Obecne platí, čím väčší obsah fluóru, tým lepší je sklz. Použiť na preteky fluorizované vosky má význam pri vlhkosti snehu > 50 %. Na suchom snehu bude rozdiel medzi fluorizovaným a nefluorizovaným voskom malý. Rozdiel sa zväčšuje s rastúcou vlhkosťou snehu. Čím väčší mráz tým menej fluóru je treba.V prípade veľkého znečistenia snehu použijeme parafín s prísadou grafitu. Parafín s prísadou grafitu se používa aj na regeneráciu (oživenie) skĺznice. Fluorizované vosky od rôznych výrobcov majú rôzne obchodné názvy a skratky. Napr. Swix:
- CH Hydrocarbon, cenove výhodný bezfluórový vosk pre nižšiu vlhkosť vzduchu -
všeobecné použitie
- LF Fluórocarbon (nízko fluórový do 3%), pre nižšiu vlhkosť vzduchu a teplotu - tréning a hobíci
- HF High fluórocarbon (vysoko fluórový 5–30%), pre priamu aplikáciu pri vyššej vlhkosti - pretekári
- HFBD High fluórocarbon, kombinovaný s BD lubrikantom pre priamu
aplikáciu pri vysokej vlhkosti
- Pure fluór, 100% fluóridovaný práškový vosk pre pretekárov pre
najlepší sklz na mokrom snehu
Vosky LF a HF slúžia aj ako podklad pre práškový vosk. Vosky so strednou a vyššou fluorizáciou sú vhodné skôr na preteky. Po skončení pretekov musí byť fluór zo skĺznice odstránený, lebo jeho dlhodobá aplikácia poškodzuje skĺznicu.
Vývoj voskov rýchlo napreduje a firmy sa predbiehajú v uvádzaní noviniek na trh. Okrem tuhých voskov a klistrov sa ešte vyrábajú tekuté vosky, vosky vo forme práškov, sprejov alebo pasty. Niektoré firmy vyrábajú utierky nasýtené voskom. Utierka sa položí na skĺznicu, prežehlí a tým sa vosk prenesie na skĺznicu. Takto nanesený parafín už nemusíme sťahovať. Firma ŠTART vyrába pásku ktorá sa nalepí na skĺznicu. Mala by byť vhodná pre všetky druhy snehov.
Možno sa sa časom dočkáme aj lyží, ktoré nebude treba voskovať alebo bude stačiť jeden univerzálny vosk.
Ako voskovať
U bežeckých lyží musíme zaistiť, aby lyža v jednom okamžiku kĺzala a následne umožnila odraz. Pri sklze by nemali lyže brzdiť a pri odraze by nemali podklzávať. Lyže pri odraze majú mať čo najväčšie trenie a pri sklze čo najmenšie. Čím je väčší rozdiel trení tým lepšie sa nám lyžuje. Tieto protichodné požiadavky zaistíme správnym voskovaním. Tu popísané voskovanie je určené skôr pre turistov a menej ambicióznych športovcov. Navoskovanie jedného páru lyží na preteky môže stáť niekoľko tisíc korún. Pretekári už vedia ako majú voskovať, alebo majú svoje tímy servismanov, ktorí si tajomstvo voskovania starostlivo strážia a pred pretekmi prichystajú viac párov lyží.
Najlepšie je voskovať v teple. Pred každým voskovaním musí byť skĺznica suchá a čistá. Riadiť sa radami výrobcov voskov, alebo sa poradiť so skúsenejšími.
Voskovanie sklznej zóny
Lyže na korčuľovanie – navoskujeme sklzným voskom po celej dĺžke. Nanesieme sklzný vosk (parafín, glider) zodpovedajúcej teploty a lyže ošetríme ako pri
parafínovaní (prevzdušniť skĺznicu kefou, navoskovať a zažehliť, stiahnuť, vykefovať, vyleštiť). Pre lepší sklz môžeme nakoniec ešte naniesť tekutý vosk alebo pastu a dôkladne vyleštiť.
Lyže na klasiku – sklznú zónu navoskujeme ako u lyží na korčuľovanie. Nie je žiadny rozdiel medzi sklzným voskom na klasiku alebo korčuľovanie.
Voskovanie mazacej zóny
Mazaciu zónu navoskujeme aktuálnym stúpacím voskom až po navoskovaní sklznej zóny.
Tuhé vosky
sú určené na snehy, ktoré sú v pôvodnom stave a neprešli odmäkom.
- Mazaciu zónu zdrsníme brúsnym papierom č. 100–120 a očistíme. Skĺznicu nemusíme zdrsňovať pri každom voskovaní ale len príležitostne keď je to potrebné. Aby sme nepoškrabali sklznú zónu okraje mazacej zóny prelepiť lepiacou páskou.
- Aby tuhý vosk viac vydržal, hlavne pri abrazívnych snehoch a dlhých tratiach, najprv zažehlíme základný vosk označovaný ako base wax, base binder, grundwal (tzv. guma) alebo použijeme najstudenší ktorý máme. Tento vosk je dôležitým spojivom medzi skĺznicou a stúpacím voskom a vosk sa udrží na skĺznici podstatne dlhšie. Zároveň zabraňuje aby sa ďalšie vrstvy nesťahovali na pätu. Base wax zažehľujeme v tenkej vrstve pri teplote cca 115 °C, necháme 15 min. vychladnúť a dobre rozkorkujeme. Podľa druhu snehu môžeme tiež použiť ako základ tvrdý klister (zelený alebo modrý), ktorý nanesieme vo veľmi tenkej vrstve.
Pre zlepšenie sklzu môžeme ešte na základný vosk naniesť jednu vrstvu vosk modrý extra alebo modrý. Zažehlíme ho pri nižšej teplote (cca 100°C), aby sa nám vrstvy nezmiešali, necháme vychladnúť a rozkorkujeme.
Po zažehlení základného vosku žehličku očistiť. Základný vosk nemusíme dávať pri novom neabrazívnom snehu alebo pri kratších tratiach.
- Na mazaciu zónu z oboch strán stredového žliabku nanesieme aktuálny vosk, najlepšie pomocou žehličky. Ak chceme zmiešať dva vosky tak oba nakvapkáme naraz.
- Nanesený vosk za studena rozkorkujeme. Dôkladné rozkorkovanie je dôležité, plocha musí byť rozkorkovaná rovnomerne a hladko. Na skĺznici nesmú zostať žiadne hrbolčeky a zvyšky nerozotreného vosku. Ak potrebujeme hrubšiu vrstvu môžeme naniesť viac vrstiev (4–8), ktoré už nezažehľujeme, ale každú vrstvu zvlášť dôkladne rozkorkujeme. Posledné 4 vrstvy môžeme nanášať do pyramídy. Každú nasledovnú vrstvu skrátiť. Kopírujeme tak profil lyže. Najhrubšia vrstva je uprostred stúpacej zóny, čo umožňuje dobrý odraz.
Tenká, dôkladne rozotrená vrstva má lepšie sklzové vlastnosti. Silnejšia, menej rozotrená vrstva je stúpavejšia, ale je nebezpečie tvorenia námrazy na skĺznicu a to najmä v kritickom teplotnom rozsahu okolo 0 °C.
- Vosk by sa nemal dostať do stredového žliabku. Ak sa dostane, tak ho odstránime zo žliabku plastovou škrabkou.
Klistre
Klistre sú mäkšie a lepkavé. Sú určené:
• pre hrubozrnné snehy, ktoré zmenili štruktúru (prešli odmäkom)
• pri veľmi mokrom snehu, keď ani najmäkší tuhý vosk nezabezpečí dostatočný odraz.
• pri zamrznutej stope
Hrubozrnný sneh sa nemôže vtlačiť do tenkej vrstvy tuhého vosku, preto sa používa klister. Klistre musia byť vytemperované na izbovú teplotu, lebo ináč sa s nimi zle pracuje. Klister vytlačíme z tuby a na skĺznicu nanesieme v tvare stromčeka (šípka v smere jazdy). Nanesený klister rozotrieme plastovou škrabkou, korkom alebo dlaňou. Musíme zabrániť naneseniu klistra do stredového žliabku.
- Mazaciu zónu zdrsníme brúsnym papierom č. 100ndash;120 a očistíme. Skĺznicu nemusíme zdrsňovať pri každom voskovaní ale len príležitostne keď je to potrebné. Aby sme nepoškrabali sklznú zónu okraje mazacej zóny prelepiť lepiacou páskou.
- Aby klister viac vydržal, hlavne pri abrazívnych snehoch a dlhých tratiach, najprv zažehlíme ako základ tvrdý klister (zelený alebo modrý tzv. guma), ktorý nanesieme vo veľmi tenkej vrstve (blanku). Na riedko nanesieme bodky, rozotrieme a zažehlíme pri nižšej teplote cca 90-100 °C, necháme vychladnúť a rozkorkujeme. Rýchlejšie a čistejšie je, keď ako základ použijeme klister v spreji napr. Swix KB20.
- Nanesieme aktuálny klister čiarkami v tvare stromčeka. Rozostup medzi čiarkami je cca 2 cm. Potom rozotrieme klister ľahkým tlakom, pomalým pohybom rovnomerne smerem od špičky palcovou časťou dlane, alebo škrabkou. Aj keď klister stačí rozotrieť, je vhodnejšie ho ľahko zažehliť, lepšie drží na skĺzici.
Klister dávame obyčajne len jednu tenkú vrstvu. Hrubá vrstva zhoršuje sklzné vlastnosti lyží a má sklon k namŕzaniu. To je dôležité pri mokrom snehu a pri použití žltého klistra.
- Po krátkej dobe chladnutia pri izbovej teplote očistíme bočné hrany a žliabok.
Červený a žltý klister sa nezažehľuje, lebo by sa zmenili jeho fyzikálne vlastnosti. Žltý klister sa používa pri veľmi mokrom (sneh s dažďom) novom snehu, nepoužíva sa na starý sneh ktorý už prešiel odmäkom. Klistre môžeme navzájom miešať. Na starý a špinavý sneh pridáme strieborný klister, na ktorý sa nelepí špina. U klistrov zažehlujeme len základ, ostatné vrstvy len rozotrieme. Po žehlení klistrov musíme žehličku dôkladne očistiť odstraňovačom voskov. Klister z rúk odstránime indulonou.
Voskovanie lyží s protišmykovou úpravou
Aj lyže s protišmykovou úpravou vyžadují údržbu. Skĺznica týchto lyží tiež vysychá, oxiduje a absorbuje nečistoty. Znečištené a zoxidované lyže sú pomalšie, horšie sa ovládajú a vyžadujú väčšiu námahu.
Šupiny po očistení navoskovať špeciálnym tekutým gliderom, ktorý je určený na skĺznice s protišmykovou úpravou, napr. Easy Glide od Swixu.
Rady pri voskovaní
- Aby vosk začal plniť svoju funkciu musí sa ochladiť na teplotu snehu, preto musíme prejsť minimálne 300 m aby sme mohli určiť či sme správne navoskovali. Ľahšie opravíme voskovanie keď lyža podklzáva, než keď lyža nejde (drhne). Preto začíname tvrdším voskom, ktorý ľahko prekryjeme mäkším.
- Vosk na skĺznicu môžeme nakvapkať pomocou žehličky, alebo aj natrieť priamo na skĺznicu. Mäkšie vosky hneď, tvrdšie priložíme na žehličku aby zmäkli.
- Vrstva vosku má byť tenká, rovnomerne rozotrená. Pri väčšom mraze nanášame tenšiu, pri vyššej teplote a hrubozrnnom snehu hrubšiu vrstvu.
- Ak sa lyža podklzáva, potom je vosk príliš tvrdý (neumožní snehovým kryštálom vniknúť do vosku), alebo je ho málo.
Ak je podklzávanie malé, stačí pridať jednu lebo viac vrstiev už použitého vosku. Pokiaľ ani 4 vrstvy nezlepšia odraz, zvolíme mäkší vosk. .
Príčinou nemusí byť len nesprávny vosk, ale aj zlá technika odrazu a únava.
- Zlý sklz spôsobuje veľmi mäkký vosk, hrubá vrstva vosku, alebo zle rozkorkovaný vosk.
- Ak je vosk veľmi mäkký snehové kryštály zostanú prichytené vo vosku. Vosk musíme z lyže odstrániť škrabkou. Skĺznicu dôkladne rozkorkovať aby sme odstránili vlhkosť a ľad a znovu naniesť tvrdší vosk.
- Ak si nie sme istí výberom vosku, je vhodnejšie začať tvrdším a podľa potreby pridávať ďalšie vrstvy mäkších voskov.
- Vosky môžeme spolu navzájom kombinovať, aj tvrdý vosk s klistrom.
- Ak chceme experimentovať, namažeme každú lyžu ináč a porovnáme ich chovanie.
- Miesto jednej hrubšej vrstvy nanesieme viac tenších vrstiev (viac vydržia a je lepší sklz), ktoré dôkladne do hladka rozkorkujeme. Môže ich byť aj 8. Vrstvy nenaniesť naraz ale najprv po 3 vrstvách odskúšať správnosť voskovania.
- Ak sa hrudky vosku nedajú rozkorkovať, odstránime ich škrabkou a znova namažeme.
- Pri vlhkom snehu ako vrchnú vrstvu použiť fluorizovaný vosk, má lepšie sklzné vlastnosti a menej viaže na seba špinu.
- Pri kombinácii voskov nanášame najprv tvrdý a potom mäkší vosk.
- Pri vysokej vlhkosti pri starom snehu môžeme použiť o stupeň mäkší vosk ako je doporučený. Viac vrstiev zlepší odraz.
- Pri nízkej vlhkosti keď je sneh suchý a jemnozrnný môžeme použiť v tenkej vrstve tvrdší vosk ako je doporučený.
- Rýchlemu zodratiu stúpacích voskov zabránime zažehlením.
- Ak použijeme dva druhy voskov môžeme ich použiť striedavo v jednej vrstve alebo naniesť samostatne na seba. Lepšie je voskovať samostatne na seba v slabých vrstvách s následným dôkladným rozkorkovaním. Tvrdší vosk by mal tvoriť prvú a poslední vrstvu.
- Ak počas túry začne snežiť a máme navoskované mäkkým voskom, padajúci sneh je väčšinou ostrý, vniká do vosku a začne sa lepiť a namŕzať na skĺznicu a tvoria sa "papuče". Tu pomôže len odstránenie vosku škrabkou a znovu premazať tvrdším voskom.
- Ak stúpacie vosky dobre nedržia ani na čistej skĺznici, zdrsníme mazaciu zónu brúsnym papierom č. 100.
- Klistre sa používajú na sneh ktorý prešiel odmäkom – starý hrubozrnný sneh, firn, ľad alebo veľmi mokrý sneh.
- Na čerstvý sneh klistre nedávame.
- Ak použijeme príliš mäkký klister alebo príliš silnú vrstvu, snehové kryštály ostanú „zaseknuté“ vo vosku, navzájom sa spoja a rýchlo vytvoria ľadovú vrstvičku. Potom dochádza k zdanlivo nepochopiteľnému javu. Zhorší sa odraz aj sklz. Lyže do kopca podklzávajú a z kopca drhnú. Je to tým, že pri odraze zabraňuje ľadová vrstvička vnikaniu snehových kryštálov do vosku a tým zväčšiť trenie a naopak pri sklze má povrch ľadovej vrstvičky oveľa väčšie trenie ako vosk. Aby sme zabránili tvorbe ľadovej vrstvičky, pri voskovaní klistrami nemôžeme ostať stáť na lyžiach. Lyže musia byť neustále v pohybe a tým zabránime tvorbe ľadových sklíčok.
Ľadová vrstvička býva niekedy tak tenká, že ju nevidíme. Skúsime naniesť vosk a ak sa nedá namazať a len kĺže tak je namrzlá tenká vrstvička ľadu. Skúsime ju rozohriať a odstrániť korkom. Ak to nepôjde musíme odstrániť všetok vosk škrabkou a začať znova od základného vosku.
- Lesklá, alebo priehľadná „pomarančová kôra“ je správny vzhľad klisteru na skĺznici. Po jednom kilometri pozrite skĺznicu. Ak vidíte malé „jamky“ na povrchu klisteru, ktoré majú vzhľad „pomarančovej kôry“, značí to, že ste vybrali správný klister. Objaví sa, keď hrubé a vlhké snehové kryštály sa pri odraze zapichnú do vrstvy klisteru a pri sklze, pri odlahčení lyže vypadnú.
- Ak je klister mäkký môžeme do neho zažehliť tvrdší vosk aby sme zvýšili jeho tvrdosť.
- Zvlášť čerstvý sneh pri teplote okolo 0 °C je z hľadiska správnej voľby voskov najproblematickejší. Keď sa teplota vzduchu približuje k bodu mrazu, mení sa dramaticky tvrdosť snehu. Významnú úlohu tu hrá aj vlhkosť vzduchu. Okolo bodu mrazu −1 až 0 °C zmena teploty o jednu desatinu stupňa zmení niekoľkonásobne tvrdosť snehu. Takéto veľké zmeny nedokáže pokryť žiadny vosk. Kombinácia čerstvého, ostrého snehu a relatívne vysokej teploty zvyšuje trenie pri sklze.
Obyčajne tuhý vosk neumožňuje odraz (podklzáva) a klister namŕza (sneh sa lepí na lyže). Keď pri týchto problematických teplotách začne padať mokrý sneh, pomôže vytvoriť v mazacej zóne
mikrokontakt (mikroštruktúru).
- Nemusí vždy platiť pravidlo, že mäkký vosk je vždy navrchu. Pri teplotách okolo 0 °C môžeme na klister použiť aj tvrdý vosk ak je sneh v stope starý, premrznutý a tvrdý a je pokrytý slabou vrstvou nového snehu.
Pokiaľ použijeme len tvrdý vosk, zachytia sa do neho kryštály nového snehu, ktoré sa nespoja so spodnou vrstvou zmrznutého snehu a lyže sa budú šmýkať. Ak použijeme klister, nový sneh sa do neho zachytí, vytvorí ľadovú vrstvičku a lyže budú drhnúť. Tu pomôže ak najprv namažeme klister (modrý na zľadovatený sneh, fialový na hrubozrnný sneh) a prekryjeme ho vrstvou tvrdého vosku (podľa teploty vzduchu). Tvrdý vosk zabráni prilepeniu snehu na lyžu a klister umožní hlbšie vniknutie tvrdého, zmrznutého snehu do vrstvy vosku.
Najprv nanesieme tenkú vrstvu klistru, rozotrieme a necháme klister niekoľko minút vychladnúť. Potom nanesieme dve vrstvy tuhého vosku. Každú vrstvu rozkorkujeme malým tlakom tak, aby klister nevystúpil na povrch. Ak sa tak stane musíme pridať ďalšiu vrstvu tuhého vosku. Môžeme použiť tuhý vosk o stupeň tvrdší ako aktuálny vosk.
- Karbónové vosky sa voskujú len na karbónovú skĺznicu aj to len na zamrznutý sneh.
- Aby parafín HF dlhšie vydržal dáme najprv ako podklad parafín LF
- Ak použijeme pre voskovanie sklzových zón vosky zjazdové, odporúča sa použiť vosk s teplotou o
5 °C
nižšou (napr. pri teplote −5°C použiť vosk pre −10°C).
- Pri mokrom firne sklz ovplyvňuje aj správna štruktúra skĺznice.
- Pri mokrom firne môžeme použiť trojkombináciu fialový, červený, strieborný klister, alebo ešte môžeme pridať univerzálny klister. Strieborný klister bráni nanášaniu nečistôt na skľznicu. Niektoré firmy dodávajú fialový a strieborný klister v jednej tube.
Ďalšie faktory
Vietor tiež ovplyvňuje vlastnosti snehu. Obrusuje kryštály a robí sneh suchší, tvrdší a kompaktnejší (abrazívnejší), čo má za následok zvýšenie trenia a spomalenie lyží. Voliť tvrdšie vosky.
Mesiace
November/December - premrznutý podklad, tenšia snehová pokrývka, slnko svieti šikmo, snehové kryštály sú tvrdé, studené a suché. Voliť o niečo studenšie vosky ako v tabuľke.
Január/Február - hrubšia snehová pokrývka, slnko svieti kolmejšie, snehové kryštály sú okrúhlé, mäkšie a vlhkejšie. Voliť o vosky ako v tabuľke.
Marec/Apríl - slnko svieti teplejšie, veľký rozdiel teplôt medzi dňom a nocou, rýchla zmena snehu. Voliť o niečo teplejšie vosky ako v tabuľke.
Mikrokontakt
Je špeciálna úprava skĺznice pretekárskych bežiek pre klasiku. Robí sa tak, že mazacia zóna sa zdrsní brúsnym papierom. Používa sa ako alternatíva pri teplotách okolo 0 °C alebo mierne nad, pri snežení alebo ak je nový jemný a veľmi vlhký sneh (mydlo).
Zrnitosť brúsneho papiera býva najčastejšie 80-120, závisí od snehových podmienok.
Pre teploty nad nulou zrnitosť 60.
Pre teploty okolo 0 °C a pri padaní nového vlhkého snehu zrnitosť 80-100.
Pri lesklej stope (zrkadlá) môžeme použiť zrnitosť 120.
Dĺžka mazacej zóny je ako pre klistre, ale najlepšie je to odskúšať.
Mikrokontakt nemusí byť vždy správna voľba, pri dlhých tasách s veľkým výškovým rozdielom sa môžu neustále meniť podmienky a správne navoskované lyže môžu byť rýchlejšie. Ak sa zmení teplota o 1 - 2 °C, dôjde k zmene štruktúry snehu a lyže s mikrokontaktom nejdú.
Všetci väčší výrobcovia bežiek vyrábajú pretekárske lyže s mikrokontaktom, mazacia zóna je zo zmesi gumy a polymeru.
Postup
1) vyčistiť mazaciu zónu odstraňovačom voskov a nechať 30 min. vysušiť.
2) brúsny papier dať na korok a zdrsniť mazaciu komoru do tvaru stromčeku pod uhlom 45° v smere jazdy.
3) odrániť prach napr. pomocou Fiberlene.
4) zopakovať krok 2-3 s jemnejším brúsnym papierom. Môžeme použiť dve zrnitosti, ale vždy začať s hrubšou.
5) zatrieť proti namrzaniu k tomu určeným glidrom napr. Zero Spray od Swixu, alebo Top Glide od Rode.
Výber vosku
Umenie správneho voskovania aj napriek pokroku v materiáloch je stále aktuálne. Jednoduchý návod na voskovanie neexistuje. Ideálne navoskovať sa podarí len niekedy, ale dodržaním všetkých zásad voskovania by sme sa mali dopracovať k optimálnemu navoskovaniu lyží. K dosiahnutiu optimálnych výsledkov sa však dopracujeme len osobnou praxou a skúsenosťou, nenechajme sa preto odradiť počiatočnými neúspechmi. Celá veda okolo voskovania spočíva v určení správneho vosku v závislosti od štruktúry snehových kryštálov, teploty a vlhkosti snehu. Voľbu správneho vosku ovplyvňuje viac parametrov. Musíme zohľadniť:
premenlivé vonkajšie podmienky – druh snehu, teplotu snehu a vzduchu, vlhkosť vzduchu, profil trasy
stále podmienky – hmotnosť a techniku lyžiara, tvrdosť lyží
Vždy musíme predpokladať, že stav snehu sa môže počas dňa zmeniť. Preto je dobré zistiť si aj predpoveď počasia. Môže sa stať, že všetci v skupine navoskujú rovnako, ale niektorým to pôjde výborne, niektorým dobre a niektorí budú nadávať. Príčinou sú rozdielne stále podmienky. Nie len začiatočníci, ale aj skúsení lyžiari sa niekedy dopúšťajú chýb pri odhade poveternostnej situácie a pri voľbe voskov. Najväčšie ťažkosti sú obyčajne pri čerstvom snehu pri teplote okolo
0 °C.
Aby sme sa mohli správne rozhodnúť aký vosk použiť, musíme postupovať nasledovne:
1. určiť druh (štruktúru) snehu
2. zmerať teplotu snehu alebo teplotu vzduchu (podľa druhu voskov)
3. zmerať alebo odhadnúť vlhkosť vzduchu
1. Druh snehu
Časom a teplotou vzduchu sa mení štruktúra snehu a tým aj jeho vlastnosti. Firma Swix rozlišuje z hľadiska voskovania lyží
päť základných druhov snehu. Symboly sú vytvorené tak, aby pomohli lyžiarom vybrať najlepší vosk na dané snehové podmienky. Rozdelenie snehu:
1. Padajúci alebo čerstvo napadnutý sneh (starý menej než 24 hodín)
Je charakterizovaný relatívne ostrými kryštálmi. V snehovej vrstve je veľa vzduchu. Potrebný je relatívne tvrdý vosk na lyže.
2. Nový sneh (transformovaný)
Čiastočne zmenený sneh, už ho nie je možné považovať za nový sneh s ostrými kryštálmi, ale vločky si ešte uchovávajú klasický tvar, 1–4 dní starý.
3. Jemnozrnný (starý) sneh (transformovaný)
Konečný stav premeny snehu. Vločky už nemajú klasický tvar, sneh tvoria rovnaké, zaokrúhlené, spojené zrná, 4–8 dní starý.
4. Hrubozrnný (starý) sneh (transformovaný)
Sneh skupiny 1, 2, 3 alebo 5 vystavený teplotám nad bodom mrazu sa zmení na mokrý sneh. Kryštály sú veľmi hrubé.
5. Zmrznutý starý zrnitý sneh (ľad) (transformovaný)
Mokrý sneh opätovne vystavený teplotám pod bodom mrazu, charakterizovaný veľkými zrnami spojenými rozpustenou a zmrznutou vodou. Povrch je tvrdý a ľadový, doporučený vosk klister
V praxi vystačíme s tromi základnými druhmi snehu.
• nový sneh – starý 1 až 3 dni. Snehové kryštály ešte majú svoj tvar, ľahko sa zapichujú do vosku. V snehu je veľa vzduchu, sneh je kyprý. Nedá sa urobiť snehová guľa. Stačí tenšia vrstva vosku.
• jemnozrnný sneh – leží pod bodom mrazu asi jeden týždeň. Kryštály sú už navzájom spojené a tvoria kompaktnú vrstvu. Vosk sa ľahko derie, musíme voskovať viac vrstiev.
• Hrubozrnný sneh (firn) – sneh prešiel odmäkom a znovu zamrzol. Má hrubé, veľmi abrazívne kryštály, musíme použiť klistre.
Ďalším druhom je technický (umelý) sneh. Je vždy veľmi abrazívny a vlhký. Kryštály umelého snehu majú ostré hrany, sú 10× menšie. Sneh je nehomogénny, má vysokú hustotu a tým aj veľkú kontaktnú plochu. Je veľmi tupý a agresívny. Vyžaduje vysoko oderuvzdorné vosky. Použiť tvrdý fluórizovaný vosk – odpudzuje vodu, menej sa špiní a má vyššiu oderuvzdornosť.
Abrazívny (agresívny) sneh rýchlo derie vosky.
Poznámka:
Ak bol "Nový sneh" upravený (buď strojom alebo ľudskou silou) bude považovaný za transformovaný sneh.
2. Teplota
Teplotu neurčovať len odhadom ale zmerať teplomerom. Teplotu vzduchu merať v tieni, teplotu snehu merať v tieni na povrchu. Teplotný rozsah vosku je uvedený na obale. Pre niektoré vosky platí teplota vzduchu, pre niektoré teplotu snehu. Čo platí je potrebné zistiť na stránke výrobcu voskov. Napr:
DRUCHEMA – teplota vzduchu
HOLMENKOL – sklzné a stúpacie vosky teplota snehu, klistre teplota vzduchu
SWIX – teplota vzduchu
TOKO – teplota snehu
Ak nevieme či výrobca udáva teplotu snehu alebo vzduchu orientujeme sa podľa najmäkšieho, žltého alebo červeného, vosku v sade. Ak je na ňom uvedená teplota od 0 °C do mínusových teplôt udáva výrobca teplotu snehu. Ak je na ňom uvedená plusová teplota udáva výrobca teplotu vzduchu v tieni.
Vplyvom väčšej hustoty mení sa teplota snehu podstatne pomalšie ako teplota vzduchu, čo znamená, že aj pri extrémnych poveternostných podmienkach zostane teplota snehu stabilnejšia ako teplota vzduchu. Niekedy sa môžu vyskytovať veľké rozdiely medzi teplotou snehu a teplotou vzduchu. Pri stabilnom počasí je teplota snehu o 2–3 °C nižšia ako teplota vzduchu. Ráno býva teplota snehu nižšia ako vzduchu, večer naopak.
Pri teplotách pod nulou je teplota snehu dôležitejšia ako teplota vzduchu, tak že nič nepokazíme, keď sa budeme riadiť teplotou snehu. Pri teplotách nad nulou sa riadiť teplotou vzduchu, lebo sneh nemá plusové teploty. Ak teplota vzduchu stúpne nad nulu teplota snehu ostane približne na 0 °C. So stúpajúcou teplotou vzduchu teplota snehu ostáva ale mení sa obsah vody v snehu (vlhkosť snehu).
Čím chladnejší vzduch, tým je suchší a pevnejší sneh - použijeme tvrdšie vosky.
3. Vlhkosť snehu
Vlhkosť vzduchu meriame vlhkomerom. Pri snežení, daždi, hmle, zatiahnutej oblohe je relatívna vlhkosť vzduchu a snehu vysoká, snehové kryštály sú mäkké. Naopak pri jasnej oblohe a mrazivom počasí bude vlhkosť vzduchu a snehu nízka, snehové kryštály sú tvrdé. Vlhkosť snehu jednoducho odhadneme robením snehových gúľ. Čím väčšia je vlhkosť snehu, tým kvalitnejšie (drahšie, s vyššou koncentráciu fluóru) vosky musíme použiť.
suchý |
vlhkosť vzduchu <50 % |
nedá sa urobiť guľa |
vlhký |
vlhkosť vzduchu 50–75 % |
dá sa urobiť guľa ale voda z nej nekvapká |
mokrý |
vlhkosť vzduchu >75 % |
keď stlačíme guľu voda z nej kvapká |
Vlhkosť vzduchu pôsobí najmä na nový sneh. Pokiaľ sneh prešiel metamorfózou, je účinok vlhkosti podstatne menší. Pri klistrových podmienkach nemá faktor vlhkosti temer žiaden vplyv.
Teplota uvádzaná u voskov platí pre normálnu zimnú vlhkosť vzduchu, ktorá je 60–70 %.
Pri stúpacích voskoch pri vlhkosti vzduchu >75 % použiť tvrdší vosk.
Pre voľbu sklzných voskov platí – pri vysokej vlhkosti vzduchu (nad 75 %) pripočítame pre voľbu vosku k nameranej hodnote 2 °C, pri menšej vlhkosti než 60 % volíme vosk pre teplotu o cca 2 °C nižšiu ako je skutočná.
Na základe týchto charakteristík použiť vosk ktorý najlepšie zodpovedá danému stavu. Iné vlastnosti má nový studený a iné starý mokrý sneh. Platí veľmi jednoduché základné pravidlo: čím je sneh studenší, starší (hrubozrnný) a suchší, tým je abrazívnejší a použijeme odolnejší (tuhší) vosk. Pri teplejšom a vlhkom snehu použijeme mäkší vosk.
Tabuľka voskovania voskami SWIX
Teplota [°C] |
padajúci alebo čerstvý sneh |
nový sneh |
jemnozrnný sneh |
hrubozrnný sneh (firn) |
zmrznutý starý zrnitý sneh |
> + 5 |
žltý a červený klister KR SWIX |
žltý + strieborný klister |
červený + fialový + strieborný klister |
červený klister + strieborný klister |
modrý klister (ako základ) + červený + fialový
|
+ 3 — + 5 |
červený a žltý klister KR SWIX |
červený a žltý klister |
fialový + červený + žltý klister |
červený + strieborný klister + fialový, biely |
modrý + fialový + strieborný klister |
0 — + 3 |
červený klister KR SWIX (slabá vrstva) |
červený + fialový |
fialový klister |
fialový + červený + žltý + strieborný klister |
fialový + modrý + strieborný klister |
+ 1 — − 1 |
fialový + biely |
fialový špecial + biely |
fialový klister + fialový special + strieborný klister |
fialový + modrý klister |
fialový klister + červený + modrý |
0 — − 2 |
fialový |
fialový special |
fialový klister + modrý extra |
modrý + fialový klister |
modrý + fialový klister |
− 2 — − 5 |
modrý extra |
modrý extra |
modrý klister + modrý extra |
modrý + fialový klister |
modrý + fialový klister |
− 5 — − 10 |
zelený + modrý extra |
zelený + modrý extra |
modrý klister + zelený + fialový |
modrý + fialový klister |
modrý + fialový klister |
− 10 < |
zelený polar |
zelený polar |
zelený polar + fialový |
modrý + fialový klister |
modrý + fialový klister |
Čím voskovať
Aké vosky použijeme záleží predovšetkým od našej peňaženky, za vosky môžeme minúť viac ako za lyže.
Nenároční turisti ktorí viac chodia ako kĺžu vystačia s dvomi univerzálnymi tuhými voskami a dvomi univerzálnymi klistrami. Jeden na plusové a jeden na mínusové teploty.
Rekreační bežci a náročnejší turisti vystačia so základnou sadou lacnejších voskov napr. Druchema.
Športovci a turisti ktorí si chcú vychutnať sklz v upravenej stope a častejšie voskujú použijú vosky osvedčených výrobcov.
Stručná charakteristiku jednotlivých výrobcov:
Druchema – vyrába ucelenú cenovo prijateľnú sadu tuhých voskov a klistrov. Sú vhodné pre väčšinu rekreačných lyžiarov.
Ďalší, už drahší, výrobcovia vyrábajú väčší sortiment voskov (tuhé, tekuté, práškové, pasty a gely s rôznym obsahom fluóru a iných prísad) v tubách alebo sprejoch a pokrývajú všetky druhy snehu. Vyrábajú aj náradie a materiál na servis.
Swix – rozlišuje 5 druhov snehu. Veľký sortiment voskov, určite si vyberie aj najnáročnejší pretekár ale ak chceme správne navoskovať a nepoužiť univerzálne vosky, musíme už mať určité vedomosti a skúsenosti. Zo širokého sortimentu priemerný lyžiar využije zo stúpacích voskov radu V a VR a klistre, na sklz radu CH a LF.
Nasledovné firmy vyrábajú užší sortiment, ale vosky sú univerzálnejšie a ľahšie trafíme správny vosk.
Toko – rozlišuje 4 druhy snehu (nový, starý, mokrý, umelý).
Holmenkol – rozlišuje 4 druhy snehu (nový, starý jemný, starý hrubý, umelý).
Podobne je to aj u ďalších výrobcov.
Sortiment voskov, novinky, voskovacie diagramy, postup pri voskovaní nájdete na internetových stránkach výrobcov voskov. Napr. u fy Swix v rubrike Wax Wizard môžeme zadať teplotu a vlhkosť vzduchu, druh snehu a dostaneme návrh optimálneho voskovania. Podobne na stránkach fy Holmenkol v rubrike Wachsberater, ale aj u iných firiem.
Krátke zhrnutie
lyže parafínovať keď sú nové a vždy po čistení skĺznice
Lyže na korčuľovanie
navoskovať celú lyžu sklzným voskom
Lyže na klasiku
určiť mazaciu zónu
navoskovať sklznú zónu sklzným voskom
navoskovať mazaciu zónu stúpacím voskom
nový sneh – tuhé vosky
starý a zmrznutý sneh – klistre
všetky úpravy na skĺznici od špičky k päte
Odkazy na internete
Vosky
Holmenkol
HWK
Maplus
Rex
Rode
Skigo
Skivo
Solda
Start
Swix
Toko
Videá o voskovaní
SWIX
REX
HOLMENKOL
Kapitoly z historie mazání lyží - veľmi zaujímavý článok o histórii voskov