VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA
Vplyvom permanentných zmien v snehovej pokrývke sa mení jej stav a tým aj jej stabilita a náchylnosť k tvorbe lavín. Pevnosť snehovej pokrývky na svahu môže byť na rôznych miestach rozdielna. Už malé zmeny v pevnosti môžu zmeniť stabilitu celého svahu.Pôsobením gravitačných síl sa lavína môže uvoľniť buď zvýšením napätia (vplyvom zaťaženia) alebo znížením pevnosti (metamorfózou snehu) v snehovej pokrývke.
K vzniku lavíny dochádza vždy v najslabšom mieste snehovej pokrývky odkiaľ sa zlom šíri aj cez stabilnejšie vrstvy. Neviditeľné slabé zóny „Hot Spots“ nemajú žiadne spojenie so susednými vrstvami a lyžiar tak môže ľahko uvoľniť lavínu.
Aby sme mohli posúdiť vlastnosti snehovej pokrývky musíme urobiť test súdržnosti (zisťujeme vlastnosti jednotlivých vrstiev) a test stability (zisťujeme stabilitu snehovej pokrývky). Najprv urobíme test súdržnosti a potom v tej istej jame pokračujeme testom stability.
Testy stabilityTEST SÚDRŽNOSTI (TVRDOSTI)
Zisťujeme ním štruktúru a vzájomné väzby jednotlivých vrstiev snehu t. j. fyzikálne (druh, tvrdosť, vlhkosť a veľkosť zrna) a mechanické (súdržnosť, priľnavosť) vlastnosti snehu. Ak majú jednotlivé vrstvy podobné vlastnosti je medzi nimi lepšia priľnavosť.
Začneme tým, že na modelovom svahu, podľa možnosti v tieni, po vrstevnici vykopeme lopatou jamu v dĺžke asi 1m, širokú tak aby sme sa mohli v nej pohybovať. Kopeme do hĺbky okolo 1 m, max. do 1,5 m alebo po prvú pevnú vrstvu. Pri hĺbke 1 m posúdime svah s 90% pravdepodobnosťou (pri hĺbke 1,5 m posúdime svah s 98% ) lebo pružnosť snehu smerom do hĺbky tlaky znižuje. Vrchnú stenu zarovnáme zvisle dole k zemi a začistíme tak, aby boli čitateľné jednotlivé vrstvy. Odborníci ktorí vyhodnocujú aj snehové kryštály ešte profil v šírke cca 10 cm očistia štetcom.
Zo snehového profilu sa snažíme zistiť:
• slabé (nestabilné) vrstvy
• priľnavosť (spojenie starých a nových vrstiev)
• vývoj (históriu) snehových vrstiev
Rukou prejdeme od hora dole a vrstvy zvýrazníme vodorovnými čiarami. Najprv posúdime priľnavosť jednotlivých vrstiev.
Zameriame sa hlavne na kritické nestabilné sklzné vrstvy:• zasneženú povrchovú inovať
• pohyblivý sneh
• zmrznutú kôru a ľadovú vrstvu
• dutinovú inovať
• premáčané vrstvy
• kontaktné plochy medzi starým a novým snehom
Ďalej posúdime vlastnosti jednotlivých vrstiev (súdržnosť) – tvrdosť, vlhkosť, druh a veľkosť kryštálov a v prípade že sú medzi susednými vrstvami väčšie rozdiely dá sa predpokladať väčšie lavínové nebezpečenstvo.
Tvrdosť jednotlivých vrstiev určíme nasledovne:
| stupeň | názov | voľne vtlačíme do snehu | odpor [N] | znak |
|---|---|---|---|---|
| 1 | veľmi mäkký | päsť | < 20 |  |
| 2 | mäkký | štyri spojené prsty | 20–150 |  |
| 3 | stredne tvrdý | jeden prst | 150–500 |  |
| 4 | tvrdý | tužku (použiť sondu alebo lyž. palicu) | 500–1 000 |  |
| 5 | veľmi tvrdý | nôž | > 1 000 |  |
| 6 | kompaktný ľad | nedá sa vtlačiť nôž |  |
Profesionáli presne určujú tvrdosť jednotlivývh vrstiev kladivkovou sondou.
Ak chceme získať viac informácií môžeme ešte posúdiť vlhkosť, veľkosť kryštálov a teplotu v jednotlivých vrstvách. Pre posúdenie veľkosti kryštálov potrebujeme lupu (8–10 ×) a snehový raster.
Ak používame snehový raster tak ho dáme na cca 1 min. do snehu aby sa temperoval, lebo inak sa snehové kryštály budú rýchlo topiť.
| Vlhkosť snehu | ||
| názov | príznak | znak |
| suchý | guľa sa robí ťažko, teplota najčastejšie pod 0 °C | |
| mierne vlhký | guľa sa robí dobre, voda nie je znateľná |  |
| vlhký | voda sa nedá vytlačiť ale je znateľná |  |
| mokrý | voda sa dá vytlačiť a je dobre znateľná |  |
| veľmi mokrý | sneh je celkom presiaknutý vodou |  |
| Veľkosť kryštálov | |
| názov | [mm] |
| veľmi jemné | < 0,2 |
| jemné | 0,2–0,5 |
| stredné | 0,5–1 |
| hrubé | 1–2 |
| veľmi hrubé | 2–5 |
| extrémne | > 5 |
KRITICKÉ VLASTNOSTI VRSTIEV
vlastnosti vrstiev:
• veľkosť zŕn je zreteľne väčšia ako 1 mm (väčšinou sa jedná o pohyblivý sneh)
• tvrdosť slabej vrstvy je stupeň 1–2
• tvar zrna – hranatozrný, povrchová a dutinová inovať
rozdiel medzi vrstvami:
• rozdiel vo veľkosti zŕn v susedných vrstvách je viac ako 1 mm
• rozdiel v tvrdosti medzi dvomi susednými vrstvami je viac ako 2 stupne (napr. päsť–prst)
• slabá vrstva je v menšej hĺbke ako 1 m
5 alebo 6 kritických vlastností: snehová pokrývka má s veľkou pravdepodobnosťou kritické slabé miesto.
3 alebo 4 kritické vlastnosti: snehová pokrývka môže mať kritické slabé miesto.
0 až 2 kritické vlastnosti: snehová pokrývka nemá výrazne slabé vrstvy.
Ďalej vo vykopanej jame pokračovať testom stability.
Typy profilov
Priebeh tvrdosti v snehovej pokrývke je zaradený zhruba do 10 rôznych typov profilov. Všeobecne platí:
Čím má tvrdosť jednotlivých vrstiev plynulejší prechod, tým sa zaťaženie pokrývky prenáša plynulejšie.
Snehová pokrývka v ktorej vrstvy prechádzajú od mäkších do tvrdších vrstiev je stabilnejšia.
Kritické vrstvy sú pri výrazných skokoch tvrdosti. Kritické začínajú byť už vtedy keď je rozdiel susedných vrstiev väčší ako 2.
 |
Stabilné profily |
 |
Takýto typ profilu považujeme za ideálny. Postupné zvyšovanie tvrdosti snehových vrstiev znamená plynulý prenos zaťaženia snehovej pokrývky. |
 |
Tento typ profilu nazývame kompaktný. Tvrdosť je konštantná v celej výške snehovej pokrývky. Vzniká najmä v jarnom období pri firnovatení snehu. Pri určitých podmienkach (podmáčaný podklad malá výška snehovej pokrývky, výrazná zmena počasia) však môže byť nebezpečný. |
 |
Podozrivé profily |
 |
Tvrdosť profilu sa postupne zväčšuje ako pri ideálnom profile ale v spodnej časti sa tvrdosť vrstiev postupne znižuje. V tejto časti môže vzniknúť kritická vrstva, preto je potrebné veľmi dôsledne zhodnotiť práve túto časť snehovej vrstvy. |
 |
Tvrdosť profilu sa postupne zväčšuje ako pri ideálnom profile, ale v spodnej časti je veľký skok v tvrdosti susediacich vrstiev. Mäkšia vrstva môže byť kritická preto je potrebné dôkladne ju prehodnotiť. |
 |
Tvrdosť snehových vrstiev v pokrývke sa postupne znižuje, ale v hornej časti je výrazne mäkšia vrstva. Táto vrstva môže byť kritická preto ju treba dôkladne prehodnotiť. Nesmieme však zabudnúť ani na spodné vrstvy ktoré môžu byť tiež kritické. |
 |
Nestabilné profily |
 |
Problémové vrstvy sa nachádzajú vo vnútri snehovej pokrývky, kde je výrazný skok tvrdosti jednotlivých vrstiev. Najmäkšia vrstva je kritická preto ju treba dôsledne prehodnotiť. |
 |
Najzradnejšia a ťažšie rozoznateľná situácia. Problémové vrstvy sa nachádzajú vnútri snehovej pokrývky. Horné vrstvy sú ubité silným vetrom a kritická vrstva vnútri snehovej pokrývky vznikla vplyvom dlhodobých nízkych teplôt v jej vnútri. |
 |
Vrstvy snehovej pokrývky majú výrazný rozdiel tvrdosti. Mäkšiu kritickú vrstvu je treba dôkladne prehodnotiť. Takáto snehová pokrývka vzniká pri výdatnom snežení. Klasicky zlá lavínová situácia. Veľká vrstva nového snehu starom tvrdom podklade. |
 |
Vrstvy snehovej pokrývky majú výrazný rozdiel v tvrdosti. Opäť je potrebné prehodnotiť mäkšiu vrstvu snehovej pokrývky ktorá je kritická. Je vo vnútri na prvý pohľad nerozpoznateľná. Klasicky zlá lavínová situácia. Takáto snehová pokrývka vzniká pri výraznej zmene teploty (spodná vrstva môže byť natopená od podkladu) alebo pri výrazných a dlhodobých mrazoch (pohyblivý sneh, dutinová inovať). |
 |
Celú snehovú pokrývku tvorí vrstva z nového snehu. Jej tvrdosť je konštantná a veľmi malá. Nový sneh napadol priamo na zem. Takáto situácia nastáva na začiatku zimnej sezóny, ale aj pri letných snehových prehánkach. |
TESTY STABILITY
Pre zistenie aktuálneho stavu pevnosti snehovej pokrývky musíme urobiť priamo v teréne test stability. Test vykonávame na bezpečnom modelovom svahu t.j. na svahu v rovnakej lokalite, približne s rovnakým sklonom, nadmorskou výškou a orientáciou k svetovej strane ako je svah na ktorom sa budeme pohybovať, ale najlepšie je urobiť test na konkrétnom svahu. Podľa možnosti má byť svah v tieni (nemôžeme to vždy dodržať). Sklon svahu má byť okolo 35° najmenej však 30°. V mieste testu nemôže byť poškodená snehová pokrývka. Pri vykonávaní testu dodržať bezpečnostné opatrenia:
• vybrať miesto kde nehrozí pád
• vybrať miesto ktoré nie je blízko hrebeňa, žľabu, prevejov
• nepracovať sám
• mať zapnutý lavínový vyhľadávač
• ak je to potrebné istiť sa lanom
• nestáť v smere možného zosuvu bloku (klinu)
• po vyhodnotení testu diery zahrabať
Pri prenášaní (extrapolácii) výsledkov na iný svah pamätať na dostatočnú bezpečnostnú rezervu. Čím je menšia testovaná plocha tým má test menšiu výpovednú hodnotu. Test niekedy musíme urobiť aj viac krát za deň ak sa menia počas túry vonkajšie podmienky.
SLF vyhodnotila rôzne testy stability a najlepšie výsledky ukazuje:
1. Sklzný blok
2. Kompresný test
3. Rozšírený kompresný test
Sklzný blok a sklzný klin Kompresný test Nórska sonda K.O. testKtorý test si vyberieme to závisí od vonkajších podmienok a času. Pre posúdenie počas túry sa pre svoju rýchlosť a objektivitu hodí najlepšie kompresný test.
SKLZNÝ BLOK A SKLZNÝ KLIN (Rutschblock, RB)
Tento test vznikol vo Švajčiarsku. Je časovo náročnejší ale najobjektívnejší. Vykonávame ho keď prídeme do určitej oblasti aby sme zistili nebezpečné vrstvy a históriu snehovej pokrývky. Sklzný blok je vhodný skôr pre svahy s ubitým snehom. Sklzný klin je vhodný skôr pre svahy s mäkkým snehom. Prednú stenu zarovnáme zvisle dole k zemi. Pre úsporu času môžeme niektoré steny odrezať rep šnúrou na ktorej urobíme uzly po cca 0,5 m.
Aby sme dosiahli správne výsledky musíme splniť niektoré podmienky:
• sklon má byť min. 30°–35°
• minimálna plocha bloku alebo klinu má byť 3m²
• prednú stenu zarovnať zvisle dole
• zaťažkávaciu skúšku urobiť v ťažisku klina najťažšou osobou v skupine
• na dĺžke lyží nezáleží
• výsledky môžeme preniesť len na svah s podobným sklonom
• pri prenášaní výsledkov na iný svah na každých 5° väčšej strmosti je stabilita o jeden stupeň nižšia.
Sklzný blok Po stranách vykopeme bočné jamy. Zadnú stenu odrežeme rep šnúrou. video  |
Sklzný klin Na vrchole trojuholníka zarazíme palicu alebo sondu a okolo tohoto bodu vyrežeme klin rep šnúrou. |
| st. | uvoľnenie bloku alebo klinu | stabilita svahu | uvoľnenie lavíny |
| 1 | pri kopaní alebo rezaní bez zaťaženia | veľmi malá až malá | pravdepodobné |
| 2 | pri plynulom zaťažení lyžiarom | ||
| 3 | pri silnom zhupnutí v kolenách na lyžiach | ||
| 4 | pri 1. skoku zhora na lyžiach | malá až mierna | možné |
| 5 | pri 2. alebo 3. skoku zhora na lyžiach | ||
| 6 | pri skoku jednej osoby zhora bez lyží | mierna až veľká | málo pravdepodobné ale nie vylúčené |
| 7 | blok sa neuvoľní ani pri skoku dvoch osôb |
KOMPRESNÝ TEST (Column Test, CT)
Rýchly, objektívny a jednoduchý test. V súčasnosti najviac používaný. Na svahu so sklonom najmenej 30° lopatou, alebo ešte lepšie pílou oddelíme od okolitej snehovej pokrývky stĺp s rozmermi približne 30 × 30 cm. Výška 100 až 120 cm je obyčajne dostačujúca. Všetky strany stĺpa sú zvislé.Na vrchol stĺpa položíme na plocho lopatu. Poklepom odskúšame pevnosť stĺpa. S rastúcou silou úderu rastie možnosť poškodenia stĺpa. Test má tri úrovne. Na každej úrovni poklepeme na lopatu 10 krát. Na každej úrovni je iný spôsob poklepu.
1. prstami (pohyb ruky len v zápästí) – udierame koncami prstov
2. predlaktím (pohyb ruky len v lakti) – udierame dlaňou alebo hánkami
3. vystretým ramenom (pohyb ruky v pleci) – udierame dlaňou alebo päsťou, pričom ruku necháme viac padať ako ňou priamo udierať. Zaznamenať počet úderov do poškodenia stĺpa.
Okrem toho je dôležité pozorovať poškodenie. Či sa celý blok rozlomí naraz a či lom je hladký (lom pozdĺž vrstvy), alebo nepravidelný (lom krížom cez vrstvy). Ak lom príde skoro a je hladký tak stabilita je skôr malá.Naopak čiastočný lom, alebo nepravidelný lom krížom cez vrstvy poukazuje na dobrú stabilitu.
Týmto testom odhalíme aj tenké slabé vrstvy, ktoré by sme inak prehliadli.
video | lom pri | druh lomu | stabilita |
| 10 úderov v zápästí až po 3. úder v lakti |
náhly lom pozdĺž vrstvy (s alebo bez viditeľného zrútenia). Potom blok skĺzne, alebo sa dá bez odporu zdvihnúť. | nestabilný |
| ďalších 7 úderov v lakti, 10 úderov z pleca | všetky ostatné lomy | stabilný |
Jednoduché a praktické posúdenie
| lom pri | stabilita |
| 1 - 10 úderov v zápästí |
nestabilný |
| 11 - 20 úderov v lakti | podozrivý |
| 21 - 30 úderov z pleca | stabilný |
ROZŠÍRENÝ KOMPRESNÝ TEST (Extended Column Test, ECT)
Je podobný ako kompresný test, ale od okolitej snehovej pokrývky oddelíme stĺp s rozmermi približne 30 × 90 cm. Pretože má väčšiu plochu má vyššiu výpovednú hodnotu. Lopatu priložíme na okraj stĺpa. video | prasknutie alebo zrútenie stĺpu | stabilita |
| najneskôr pri 21. údere (10 x v zápästí, 10 x v lakti, 1 x z pleca) nastane: • stĺp sa celý rozlomí po jednom údere • lom vznikol najprv len pod lopatou, ale po nasledujúcom údere sa rozšíri cez celý stĺp |
nestabilný |
| lom sa nešíri cez celý stĺp • treba viac ako jeden dodatočný úder, až začínajúca prasklina rozdelí celý stĺp • lom oddeľuje celý stĺp, ale až po 21. údere • lom oddeľuje celý stĺp, ale nie pozdĺž vrstvy |
stabilný |
NÓRSKA SONDA (Norwegermethode)
Rýchly test od Waltera Kellemanna na jednoduché a rýchle (10–15 min.) posúdenie stability snehovej pokrývky počas túry a hlavne ním testujeme už nájdenú kritickú vrstvu. Minimálny sklon svahu je 30°. Prednú stenu zarovnať kolmo ku svahu, čiže nie zvisle dole. Potom vyznačíme smerom hore na povrchu obrys rovnoramenného lichobežníka o veľkosti: spodná základňa 80 cm, výška 60 cm, horná základňa 20 cm (plocha 10 × menšia ako sklzný klin alebo blok). Lichobežník pomocou lopaty, čakanu alebo lyže oddelíme od okolitej snehovej pokrývky. Do vrchnej základne vložíme lopatu (najlepšie zalamovaciu so silomerom) a ťahom k sebe zistíme priľnavosť jednotlivých vrstiev snehu.Pokiaľ použijeme lopatu bez silomeru je metóda málo presná.
Už je nahradená jednoduchším KOMPRESNÝM TESTOM.
Výsledky testu:
| účinok | sila ťahu [N] | stabilita snehu |
| hranol sa rozpadá už pri oddeľovaní alebo zaťažení | < 100 | veľmi malá až malá |
| hranol sa oddeľuje od susednej vrstvy pri zaťažení | 100–200 | malá až mierna |
| hranol sa neoddelí ani pri zaťažení | > 200 | mierna až veľká |
K.O. test
Na test stability snehovej pokrývky sa používajú aj iné metódy napr. K.O. test od Michaela Hoffmanna.
Je náročnejší, ale lepšie objasní nasledujúce otázky:• môže sa na testovanom mieste uvoľniť snehová doska?
• je svah tak strmý, že môže dôjsť k zosuvu snehovej dosky?
• môže sa šíriť lom medzi jednotlivými vrstvami?
Táto metóda nám dáva relatívny pohľad na procesy prebiehajúce pri zosuve snehovej dosky. Test nám napovie či sa môže uvoľniť snehová vrstva. Test platí len pre hĺbku po ktorú je vykopaná kocka. Výsledok nemôžeme aplikovať na iné svahy. Pre svoju náročnosť sa nehodí počas túry, ale je vhodný na štúdium snehovej pokrývky alebo určenie lavínového stupňa.
Na svahu so sklonom 30°–45° nakreslíme štvorec, špičkou dole. Dĺžka strany štvorca sa rovná testovanej hĺbke (40–100 cm). Potom štvorec okolo zvisle dole oddelíme a vodorovne zrežeme horný roh kocky. Po vodorovnej ploche udierame lopatou. Najprv zľahka a postupne silnejšie až dôjde k deštrukcii kocky.
Test je uvedený len pre zaujímavosť, je nahradený jednoduchším KOMPRESNÝM TESTOM.
| Výsledok | Vysvetlenie | Stabilita |
| spontánny sklz, sklz pri ľahkom údere | uvoľnenie možné | akútne nebezpečenstvo |
| sklz pri silnom údere, alebo hlbšie ležiaci lom pri veľmi silnom údere | iniciačný lom nepravdepodobný, šírenie lomu možné | potenciálne nebezpečenstvo |
| lom len dolnej časti kocky pri silných úderoch | uvoľnenie nemožné, šírenie lomu možné | všeobecne bezpečné |
| lom krížom cez vrstvy | šírenie lomu nemožné | max. bezpečné |
| oddelený blok zostane ležať na základni | strmosť nie je dostatočná aby sa uvoľnila doska | |
| oddelený blok skĺzne | strmosť je dostatočná aby sa uvoľnila doska |
VYHODNOTENIE TESTOV
| Nestabilný (nebezpečný) svah – nesmie sa naň vstupovať, vzdať sa túry |
| Podozrivý (neistý) svah – možné uvoľnenie lavíny lyžiarom, dobrá znalosť posúdenia lavínovej situácie, skúsenosť s voľbou trasy, dodržiavať štandardné bezpečnostné opatrenia, vyhnúť sa svahom s nepriaznivou expozíciou, vysoká disciplína v skupine, šetrne zaťažovať snehovú pokrývku, na postup využívať chrbty a nie žľaby, pri výstupe rozstupy min. 30m, zjazd po jednom |
| Stabilný (relatívne bezpečný) svah – ak nie sú ďalšie príznaky lavínového nebezpečenstva, dodržať štandardné bezpečnostné opatrenia |
Nikdy nemôžeme terén považovať na 100 % bezpečný, riziko sa nikdy nedá vylúčiť!
Obsah
Lavíny
Lavíny úvod
Zásady pohybu …
Lavínová prevencia …
Test stability
Lavínový vyhľadávač
Hľadanie zasypaných
Hľadanie viac zasypaných
Hľadanie hlbšie …
Vyhrabávanie
Stupnica lavínového …
Náuka o snehu
Slovník sneh a lavíny
Lavínová predpoveď SK
Lavínová mapa Slovenska
Lavínová predpoveď EU
© www.kstst.sk
