VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA
Lavíny sú prírodným javom v zime v horách a ľudstvo sa stretáva s nimi odjakživa. Ročne spadne na celej zemeguli viac než 1 000 000 lavín a okrem veľkých škôd pripravia lavíny len v Alpách o život priemerne viac ako 100 ľudí ročne. Kedysi mali ľudia pred lavínami veľký rešpekt a vždy sa snažili na základe získaných skúseností minimalizovať ich účinok. Lavíny boli dlho nevypočítateľné. Dnes možno pri dnešnom vedeckom poznaní relatívne dobre a presne predpovedať lavíny približne s 80% presnosťou, ale nikdy sa to nedá predpovedať na 100 %. Napriek počítačovým programom ktoré môžu spracovať tisíce rôznych dát je stále dôležitý pre vyhodnotenie údajov ľudský mozog. Nijaký počítač nemôže komplexne vyhodnotiť všetky súvislosti v konkrétnom teréne.Lavíny predstavujú najväčšie riziko pri pohybe v zimnom horskom teréne. Porozumieť procesom, ktoré vedú k vzniku lavín, nám umožňuje znížiť toto riziko. Lavínová situácia je závislá od viacerých faktorov. Vedľa podkladu, sklonu svahu, hrúbky snehovej pokrývky má vplyv na lavíny aj množstvo nového snehu, rýchlosť a smer vetra, teplota a vlhkosť vzduchu a snehu, slnko atď. Všetky činitele pôsobia na vznik lavín spolu vo vzájomnej kombinácii. Lavína sa spustí keď je snehová vrstva nestabilná a zaťaženie je väčšie ako odpor proti pohybu.
Podmienky pre vznik lavín vytvárajú faktory lavínového nebezpečenstva:
• TERÉN – topografické faktory
• POČASIE – meteorologické faktory
• SNEHOVÉ PODMIENKY – zloženie snehovej pokrývky
TERÉN
Dispozícia svahu k padaniu lavín je určená hlavne sklonom svahu, orientáciou k svetovej strane (expozícia), tvarom, členitosťou a povrchom terénu.
Sklon
Čím strmší svah, tým ľahšie sa uvoľní lavína a tým je nebezpečnejší. Lavínový svah má sklon od 25° do 50°. Pri strmšom svahu sa už väčšie množstvo snehu neudrží a pri menšom sklone nepôsobia také sily aby mohla vzniknúť lavína.
Lavína z mokrého snehu môže padnúť už pri sklone okolo 25°.
Dosková lavína môže padnúť už pri sklone okolo 30°.
Bodová lavína zo suchého snehu môže padnúť už pri sklone okolo 35°.
Na svahoch nad 30° sa prihodí okolo 97 % všetkých nehôd a 50 % všetkých nehôd sa prihodí pri sklone 36° – 42°. Až 84 % všetkých nehôd sa prihodí na svahoch nad 35°.
Už pár stupňov môže rozhodovať o lavínovom nebezpečenstve. Sklon meriame na najstrmšom mieste (min. plocha 10 × 10m). Naučiť sa odhadovať sklon svahu je dôležité, niekedy lavínová situácia neumožňuje zmerať najstrmšie miesto na svahu. Najlepšie sa sklon svahu naučíme odhadnúť používaním sklonomeru. Sklon nemusíme určovať presne na stupne, ale v závislosti od stupňa lavínového nebezpečenstva si musíme zodpovedať otázku:Je sklon väčší ako 30°, 35°, 40°?
Keď musíme pri výstupe robiť otočky na lyžiach je svah strmší ako 30°.
Strmé svahy na ktorých vyčnievajú skaly sú obyčajne strmšie ako 40°.
Ak je severný svah medzi koncom októbra a koncom februára napoludnie osvietený slnkom, tak má menej ako 30°.
Slnkom osvietené svahy pôsobia plytšie ako svahy v tieni.
Delenie svahov podľa sklonu:
| mierne strmý | < 30° |
| strmý | 30° – 35° |
| veľmi strmý | 35° – 40° |
| extrémne strmý | > 40° |
Doma
1) z mapy - pri návrhu túry pomocou kartičiek (napr. Snow Card, Stop or Go…). Priložením rastra zodpovedajúcej mierky (1:25 000 alebo 1:50 000) podľa hustoty vrstevníc určíme sklon svahu na najstrmšom mieste. Lepšie je použiť mapu 1:25 000. Kartičku prikladáme kolmo na vrstevnice, použitie lupy zlepšuje presnosť odčítania. Presnosť tejto metódy je ± 2°.
Určovanie sklonu svahu pomocou mapy je len informatívne. Na mape môžeme zistiť len priemerný sklon. Na svahu sú strmšie miesta ako odmeriame na mape, lebo nerozoznáme krátke strmé výšvihy
(S-profil). Z mapy tiež nevyčítame či je svah vypuklý alebo vydutý.
Ak nemáme kartičku sklon si môžeme
vypočítať.
Ak to lavínová situácia dovoluje vyberieme najstrmšie miesto na svahu.
2) sklonomerom - môžeme použiť aj kartičku Snow Card. Pri meraní sklonu priložíme na sneh v smere spádnice lyžu alebo palicu a potom priložíme sklonomer tak, aby olovnica mohla voľne visieť. Sklon odčítame na stupnici.
3) pomocou palíc I
jednu palicu zapichneme zvisle dole a druhú priložíme vodorovne tak aby sa dotýkala svahu. Podľa toho v akej vzdialenosti je vodorovná palica vzhľadom k zapichnutej určíme sklon, viď obrázok. Pre lepšie určenie sklonu si na palici môžeme urobiť značky. Teleskopické palice musia byť nastavené na rovnakú dĺžku.
• v smere spádnice urobíme do snehu odtlačok palice rukoväťou dole• nadvihneme palicu tak, že špička ostane v snehu
• druhú palicu uchopíme medzi dva prsty a priložíme rukoväťou k rukoväti prvej palice voľne tak, aby visela zvisle dole
• znižujeme spoločne polohu oboch palíc, pričom špička prvej palice ostáva na mieste, až sa druhá zvislá palica dotkne snehu
• miesto kde sa zapichne druhá palica, udáva strmosť
Ak sa trafí na začiatok odtlačku prvej palice je sklon svahu 30°.
Ak sa zapichne smerom hore je sklon svahu menší, smerom dole väčší.
Každých 10 cm smerom dole znamená pripočítať 3°.
Presnosť tejto metódy je približne ± 2°.
Teleskopické palice musia byť nastavené na rovnakú dĺžku.
5) PIEPS 30°plusElektronický sklonomer od fy PIEPS, na jednoduchý, rýchly a presný spôsob merania sklonu svahu. Pripevňuje sa na palicu. Stačí len priložiť palicu po spádnici na svah. Ukazuje aj teplotu, váži len 29 g.
Expozícia
Orientácia svahu k svetovej strane (expozícia) je dôležitá z hľadiska slnečného žiarenia a smeru vetra.
Na južných (slnečných) svahoch sa v zime vplyvom tepla rýchlejšie stabilizuje snehová pokrývka. Južné svahy sú nebezpečné predovšetkým na jar. Pri oteplení dochádza k oslabeniu väzieb medzi kryštálikmi a pádu lavíny. Môžu padať predovšetkým firnové základové lavíny. Na Slovensku padá väčšina lavín na južných a juhovýchodných svahoch. Je to dané topografickími podmienkami lavinóznych terénov a prevládajúcimi severozápadnými vetrami.
Na severných (zatienených) svahoch spevňovanie snehovej pokrývky prebieha pomalšie a sú tu vhodnejšie podmienky pre vznik dutinovej a povrchovej inovate.
Počet obetí v Alpách v sektore SZ-SV je 56 %, v červenom sektore na obr. 2 je 70 %. Vzdaním sa túr v severnom sektore pri nevhodných podmienkach znížime riziko na polovicu.
Dôležitá je orientácia svahu k smeru vetra z hľadiska tvorenia závejov, prevejov, klinov a vankúšov.
Vypuklé (konvexné) svahy sú nebezpečnejšie ako vyduté (konkávne). Nebezpečné sú žľaby, kotle, muldy, lieviky lebo je tam viac expozícií a sklon stien je väčší ako sklon svahu a zároveň sa tu ukladá naviaty sneh. V skalných žľaboch sa vplyvom teplejšej skaly sneh naspodku topí a sublimuje. 80 % lavínových nehôd sa stalo blízko hrebeňa, v teréne v tvare muldy alebo v teréne s vystupujúcimi skalami.Bralnatý reliéf má veľký sklon a veľa úzkych žľabov, kde sa však neudrží veľa snehu. Lavíny padajú častejšie ale menšie.
Hôľny reliéf tvoria veľkoplošné trávnaté svahy so sklonom väčším ako 30°, nazbiera sa tu veľké množstvo snehu. Lavíny padajú zriedka ale veľké.
Relatívne bezpečné na postup sú rebrá, hrebene a chrbty.
Povrch terénu
Povrch má tiež významný vplyv na tvorbu lavín. Nevýhodou je, že ak terén nepoznáme v lete nevieme posúdiť jeho povrch. Hladký povrch a hlavne trávnaté svahy s uľahnutou trávou sú predpokladom na vznik základových lavín. Riedky les v ktorom sa dá lyžovať tiež nechráni pred lavínami. Svah porastený kosodrevinou pokiaľ ju snehová pokrývka neprevyšuje je relatívne bezpečný. Jednotlivé skaly ktoré vystupujú nad snehovú pokrývku znižujú jej pevnosť, lebo svah rozdeľujú na menšie časti a skala má vyššiu tepelnú vodivosť.
Typický lavínový terén je severný svah so sklonom 30° – 40° blízko hrebeňa s množstvom čerstvo naviateho snehu.
Lavinóznosť terénu
sa určuje počtom lavín na jednotku plochy:
málo – 0 – 10 lavín na 100 km²
viac – 10 – 30 lavín na 100 km²
veľa – 30 – 100 lavín na 100 km²
Lavínové svahy s vyznačením lavínových dráh a lavinóznosti sú na zimných mapách, na Slovensku sú zaradené do lavínového katastra, v Alpách získame informácie v lavínovom bulletine.
POČASIE
Pri vzniku lavín majú z meteorologického hľadiska najväčší význam smer a sila vetra, priebeh teploty, množstvo zrážok, slnečné žiarenie. Zmena počasia môže rýchlo zmeniť lavínovú situáciu aj počas túry.
Vietor
Vietor významnou mierou prispieva k tvorbe lavín. Vytvára nerovnomernú snehovú pokrývku a nebezpečné snehové útvary – preveje, kliny, vankúše, ubitý doskový sneh. Vietor má výrazný priamy vplyv na tvorbu doskových lavín.
| názov | [km/h] |
|---|---|
| slabý | < 20 |
| mierny | 20 – 40 |
| silný | 40 – 60 |
| búrlivý | 60 – 100 |
| orkán | > 100 |
Aj napadnutie malého množstva snehu v spojení s vetrom môže dramaticky zvýšiť miestne lavínové nebezpečenstvo.
Na náveternej strane vietor ukladá sneh v žľaboch, muldách a na úpätí stúpania vytvára tvrdé dosky.
Na záveternej strane sa vytvárajú mäkké dosky z previateho snehu. Na strmších hrebeňoch vznikajú preveje, pod nimi vzniká snehový nános – klin.
Preveje môžu prečnievať aj päť metrov a po zaťažení chodcom sa môžu ľahko odlomiť. Môžu sa odlomiť aj vplyvom slnka, sneženia alebo vetra a môžu byť impulzom na spustenie lavíny.
Na zaoblených hrebeňoch vznikajú na záveternej strane vankúše.
Počas transportu vetrom sa snehové kryštály poškodzujú (strácajú až 20 % svojej veľkosti) a na náveternej strane vytvárajú na povrchu snehovej pokrývky ubitú, kompaktnú, tvrdo zlisovanú, ale krehkú snehovú vrstvu (dosku), ktorá sa môže odlomiť pri malom zaťažení. Od okolitého snehu ich rozoznáme podľa odlišného bieleho odtieňa a pri zaťažení vydávajú dutý zvuk ("wumm" zvuky), čo poukazuje na nestabilitu dosky.
U snehových dosiek tvrdosť smerom do hĺbky ubúda a podklad často tvorí pohyblivý sneh. Snehové dosky sú častou príčinou pádu lavín a predstavujú pre osoby pohybujúce sa v zimnom teréne veľké nebezpečenstvo.
V teréne sa snažíme určiť smer vetra. Podľa smeru vetra môžeme určiť kde je naviaty sneh, náveterný a záveterný svah, množstvo premiestneného snehu, kde leží a kde nie, ako dlho je tu sneh naviaty.
Smer vetra môžeme určiť podľa námrazy, prevejov, prekážok (skaly, stromy), strúng.
Teplota
je ďalším dôležitým činiteľom, ktorý podstatne ovplyvňuje stabilitu snehovej pokrývky. Zmena teploty má vplyv na zmenu vlastností snehu v jednotlivých vrstvách a tým aj na lavínovú situáciu. Vlhkosť snehu je dôležitým prvkom stability snehovej pokrývky. Vplyvom tepla sa v priebehu dňa môže dramaticky zmeniť.
- relatívne rovnomerná teplota okolo −3° až −5 °C pôsobí dlhodobo priaznivo na spevňovanie rôznych vrstiev v snehovej pokrývke. Ideálne je striedanie teplôt (oteplenie počas dňa a ochladenie v noci). Vedie k odstráneniu napätí v snehovej pokrývke. Napriek tomu je nutné posúdiť južné svahy pri slnečných dňoch
- silné oteplenie, ako to býva často na jar, zvyšuje náhle lavínové nebezpečenstvo aj keď teplota ostane pod nulou. Ak sa teplota zvýši nad 0 °C je nebezpečenstvo ešte vyššie. Ak sa snehová pokrývka premočí až na podklad môžu padať základové lavíny. Pozor na prvé dlhšie oteplenie nad 0 °C vo výške nad 3 000 m
- pomalý a primeraný vzostup teploty napomáha usadzovaniu a spevňovaniu snehovej pokrývky, uvoľňuje v nej napätie a zvyšuje priľnavosť vrstiev
- dlhotrvajúce nízke teploty (pod −10 °C) zachovajú lavínové nebezpečenstvo, napätie v snehovej pokrývke zostane, jednotlivé vrstvy sa zle spoja a môže sa tvoriť dutinová inovať.
Povrchová inovať vytvára nevhodné podmienky pre ďalšie sneženie (vrstvy sa nespoja) - opätovné ochladenie a premrznutie po odmäku spevňuje snehovú pokrývku (napr. nočné ochladenie pri peknom počasí)
- nebezpečné je prvé oteplenie po snežení za nízkych teplôt
- ak na nezamrznutú pôdu začne snežiť, v snehovej pokrývke vznikne veľký teplotný spád a tým sa vytvárajú dobré podmienky pre vznik pohyblivého snehu alebo dutinovej inovate. Tento nepriaznivý stav môže v snehovej pokrývke trvať celú zimu
- teplota ovplyvňuje aj premiestňovanie snehu vplyvom vetra. Pri teplotách (0 – 5 °C) je snehová pokrývka vetrom spevnená, pri nižších teplotách ju vietor viac premiestňuje
Oblačnosť
zabraňuje výraznejšiemu ochladeniu snehovej pokrývky. To znamená, že na jar, cez deň roztopený sneh v noci nezamrzne a už z rána má sneh malú súdržnosť.
Viditeľnosť
Pri zlej viditeľnosti nemôžeme posúdiť terén a tým určiť, či je svah bezpečný alebo nie a nemôžeme navrhnúť bezpečnú trasu. Pri zlej viditeľnosti sa vyhnúť strmým svahom.
Zrážky
Sneženie alebo aj dážď významne vplývajú na vznik lavín. Dážď znižuje stabilitu snehovej pokrývky, lebo dažďová voda znižuje pevnosť medzi snehovými zrnami. Môžu vzniknúť základové lavíny.
Taktiež pri vsakovaní môže voda naraziť na tvrdú nepriepustnú vrstvu, tu môže zamrznúť a vytvoriť sklznú vrstvu.
Slnečné žiarenie
Aj keď sneh odrazí 60 – 90 % slnečného žiarenia pôsobí ako oteplenie, najskôr znižuje pevnosť, neskoršie, vplyvom sadania zvyšuje stabilizáciu. Na južných svahoch znižuje podmienky na vznik dutinovej inovate, lebo teplotný spád v snehovej vrstve je menší.
Pri peknom slnečnom počasí sa roztopí povrchová vrstva, ktorá v noci zamrzne a vytvorí sa ľadová kôra (firnové zrkadlo). Keď na ňu napadne nový sneh, ten sa nespojí s podkladom.
SNEHOVÉ PODMIENKY
Nový sneh je najvýznamnejším lavínovým faktorom. Hrubšia snehová pokrývka sa vplyvom gravitácie stabilizuje lepšie ako tenká. Veľké množstvo nového snehu býva príčinou samovoľného uvoľňovania veľkého počtu veľkých lavín. Pre posúdenie lavínového nebezpečenstva nie je rozhodujúca celková výška snehovej pokrývky, ale intenzita zrážok, čo znamená množstvo nového snehu za jednotku času. Či napadne 50 cm snehu za 12 alebo 24 hodín je už veľký rozdiel. Už napadnutie viac ako 2 cm snehu za hodinu zvyšuje lavínové nebezpečenstvo. Keď sa dosiahne kritické množstvo nového snehu je lavínový stupeň min. 3.
V závislosti od hrúbky nového snehu napadaného za jednu periódu (v priebehu 1 – 3 dní) vzniká kritické množstvo:
• 10 – 20 cm nového snehu – pri nevhodných podmienkach
• 20 – 30 cm nového snehu – pri zmiešaných podmienkach
• 30 – 50 cm nového snehu – pri vhodných podmienkach
Zmiešané podmienky nastanú keď nevhodné a vhodné podmienky sú v rovnováhe. Pre posúdenie podmienok sú okrem množstva nového snehu dôležité nasledovné kritériá: vietor, teplota, vlastnosti starej snehovej pokrývky, frekvencia zjazdov na svahu.
| Podmienky pri 3. stupni lavínového nebezpečenstva | |
|
nevhodné podmienky • silný vietor > 50 km/h • nízke teploty < −8 °C, predovšetkým na začiatku sneženia • nový sneh napadá na nevhodnú vrstvu – povrchová inovať, ľadová kôra, veľmi stará a tvrdá vrstva, hranatozrnitý sneh • zriedka jazdený svah |
vhodné podmienky • slabý vietor • teplota málo pod 0 °C, predovšetkým na začiatku sneženia • napadaný vlhký sneh neskôr primrznutý, dážď prechádza do sneženia, okrúhlozrnitý sneh • pravidelne a často jazdený svah |
Pri tretine lavínových nehôd skĺzne nový sneh po starom snehu. Kritické množstvo snehu je v jednotlivých pohoriach rozdielne. Musíme posúdiť na mieste. 1 mm dažďa zodpovedá približne 1 cm snehu. Až 80 % lavín sa uvoľní počas sneženia alebo tesne po ňom, preto je nutné počkať 2 – 3 dni po snežení na stabilizáciu snehovej pokrývky.
Voľný sneh
Volne pohyblivé snehové zrná bez vzájomnej väzby na susedné zrná. Vrstva neumožňuje prenos diaľkových napätí.Spevnený sneh
Snehové zrná sú navzájom viazané a nie sú voľne. Vrstva umožňuje prenos diaľkových napätí (doskové lavíny). Stabilita vrstiev z pevného snehu závisí od ich tvrdosti a priľnavosti k spodnej vrstve.
Ak naberieme na lopatu kváder snehu, lopatkou mierne potrasieme a kváder sa zosype ide o voľný sneh, ak sa nezosype ide o spevnený sneh.
Nebezpečné vrstvy
Zvlášť nebezpečné sú tri vrstvy s malou priľnavosťou, ktoré môžu byť hrubé len niekoľko milimetrov. Vytvárajú sklzný horizont pre lavíny, ale nemôžeme ich vidieť:
ľadová vrstva – pôsobením slnka, vyššej teploty alebo dažďa sa roztopí vrchná vrstva a neskôr vplyvom ochladenia zamrzne.
povrchová inovať – vzniká za chladných, bezveterných a jasných nocí. Vodné pary obsiahnuté vo vzduchu pri styku zo studeným snehom sublimujú (kryštalizujú) formou povrchovej inovate.
Pri ďalšom snežení nový sneh zakryje tieto vrstvy ale sa s nimi nespojí.
pohyblivý sneh a dutinová inovať – najnebezpečnejšie a najmenej súdržné vrstvy.
Vznikajú konštruktívnou metamorfózou. Tieto vrstvy môže ostať v snehovej pokrývke celú zimu, lebo hranatozrné kryštály majú dlhú životnosť a len pomaly z nich vznikajú okrúhlozrné kryštály.
Náuka o snehuTRIEDENIE LAVÍN
Lavína sa podľa morfologickej charakteristiky delí na 3 pásma: pásmo odtrhu, transportné pásmo a pásmo nánosu.
Lavíny sa delia podľa rôznych vonkajších znakov:
| tvaru odtrhu: | čiarový – ostrá hrana kolmo ku sklznej ploche |
bodový – lavína vznikne v jednom bode |
| sklznej plochy: | povrchová lavína | základová lavína |
| druhu pohybu: | prachová (vírivá) lavína | tečúca lavína |
| vlhkosti snehu: | suchý | mokrý |
| tvaru dráhy (profilu): | plošná lavína | žľabová lavína |
| dĺžky dráhy: | údolná lavína – z kopca až do údolia |
svahová lavína – skončí na úpätí svahu |
| materiálu: | snehová lavína | ľadová lavína |
| rozsahu škôd: | lavínová katastrofa – zasiahnuté budovy, les |
lavínové nešťastie – zasiahnuté osoby (lyžiari, turisti) |
| podľa mechanizmu vzniku: | spontánne – bez vonkajšieho impulzu |
umelé – vyvolané vonkajšou silou |
Veľkosť lavíny sa určuje podľa dosahu, škôd a objemu.
| veľkosť | podľa dosahu | podľa škôd | podľa objemu | |
|---|---|---|---|---|
| 1 | splaz | zosuv snehu bez nebezpečenstva zasypania | pre osoby relatívne bezpečné | dĺžka dráhy < 50 m objem < 100 m³ |
| 2 | malá lavína |
zastaví sa aj na strmom svahu | môže zasypať osoby, zraniť ich alebo usmrtiť | dĺžka dráhy < 100 m objem < 1 000 m³ |
| 3 | stredná lavína |
dosiahne úpätie strmého svahu | môže zasypať a zničiť osobné autá, poškodiť nákladné autá, zničiť malé budovy, lámať jednotlivé stromy. | dĺžka dráhy < 1 000 m objem < 10 000 m³ |
| 4 | veľká lavína |
zastaví sa ďalej ako 50m od úpätia svahu, môže zasiahnuť údolie | môže zasypať a zničiť nákladné autá a koľajové vozidlá, zničiť veľké budovy a les | dĺžka dráhy > 1 000 m objem > 10 000 m³ |
Dosková lavína
vzniká z naviateho ubitého snehu ktorý umožní veľkoplošný prenos napätia. Môže sa odtrhnúť keď je nedostatočná priľnavosť susedných vrstiev snehu. Kĺže po spodnom mäkkom snehu alebo dutinovej inovaťke, zriedkavejšie vzniká ako základová lavína. Má široký, ostro ohraničený odtrh.
Do pohybu sa dá naraz na veľkej ploche, najskôr vznikajú trhliny, potom štrbiny a neskoršie sa láme na bloky. Dosahuje priemerne rýchlosť od 80 km/h a váhu niekoľko tisíc ton. Tlak 30 – 40 ton/m².Keď je sneh premrznutý a suchý za pár sekúnd dosiahne rýchlosť od 60 km/h. Jemný, vzdušný sneh, zapcháva dýchacie cesty zasypaným. Len čo sa lavína zastaví zhustne a stvrdne ako betón. Zasypaný sa nemôžu pohnúť. Tieto lavíny sú najnebezpečnejšie, nedajú sa predpovedať, behom pár sekúnd sa dá do pohybu celá vrstva a postihnutý je obyčajne celý zasypaný.
Doskové lavíny nemusia vzniknúť len z tvrdého snehu, ale vznikajú aj mäkké doskové lavíny z nového, alebo previateho snehu, hlavne na záveternej strane.
Čerstvé doskové lavíny, trhliny v snehovej pokrývke alebo dunivé (vum) zvuky poukazujú na nebezpečnú situáciu. Na vznik doskových lavín má najväčší vplyv vietor.
Okolo 90 % týchto lavín spustia ľudia. Asi 97 % lavínovývh nehôd sa stalo na svahoch so sklonom 30° a viac.
Bodová lavína
Začína v jednom bode a kuželove sa rozširuje smerom dole. V porovnaní s doskovou lavínou je menej nebezpečná.
a) bodová lavína zo suchého snehu
Vzniká keď napadne veľa sypkého snehu pri nízkych teplotách. Nový sneh sa nezviaže so starým má malú súdržnosť a zosunie sa vlastnou váhou. Snehové kryštály premenou strácajú ozubenie a znižuje sa súdržnosť. V prípade že sa na povrchu pohne vločka postupne strhne svoju susednú vločku a tento proces reťazovou reakciou postupne vytvorí lavínu v plošnej alebo hruškovitej forme. Bodové lavíny môžeme pozorovať pri novom snehu aj keď nie je vietor.
b) bodová lavína z mokrého snehu
Vzniká vždy ako následok silného povrchového oteplenia pri intenzívnom slnečnom žiarení alebo daždi. Sneh sa od vody z topiaceho snehu premočí a naruší sa súdržnosť medzi kryštálmi. Jednotlivý pohyb starých snehových zŕn môže spustiť lavínu. Lavína je pomalá preto máme možnosť z nej uniknúť, ale keď sa nám to nepodarí je to veľmi nebezpečné lebo po zastavení je lavína veľmi tvrdá.
Lavína z prachového snehu
najčastejšia forma katastrofických lavín. Uvoľní sa najčastejšie ako bodová lavína zo suchého, zriedkavejšie zo spevneného snehu. Po dosiahnutí rýchlosti okolo 40 km/h turbulenciou vzduchu sa dvíha sneh nad povrch a postupne sa na svojej dráhe vyvinie k mohutnému oblaku s nesmiernou ničivou silou ako zmes jemného snehu a vzduchu. V jednom kubickom metri lavíny je len málo snehu, 5 – 10 kg/m³. Podľa sklonu, dľžky a podkladu svahu môže dosiahnuť rýchlosť až 180 – 360 km/h. Tlak 3 – 4 ton/m². Nebezpečný je tlak vzduchu na čele lavíny a podtlak na jej konci čo je nebezpečné aj pre ľudí ktorých lavína priamo nezasiahne ale sú v blízkosti lavíny. Šanca prežiť v takejto lavíne je minimálna. Vznik tejto lavíny je nevypočítateľný.Účinok týchto lavín na budovy a stromy je ničivý, lebo lavína nepôsobí len pri zemi ale aj vyššie.
Lavína z mokrého snehu
Môže vzniknúť ako dosková alebo bodová lavína. Obyčajne býva základová. Vzniká spontánne pri jarných odmäkoch alebo dažďoch, keď kašovitý a mäkký sneh stratí priľnavosť s podkladom, vznikajú predovšetkým firnové lavíny. Voda z topiaceho snehu steká dole na nepriepustnú vrstvu (ľadová vrstva, podklad) tu tečie dole svahom a vytvára sklznú vrstvu. Takéto lavíny majú často veľké rozmery. Rýchlosť je podstatne menšia a dĺžka dojazdu kratšie ako u prachovej lavíny, ale dosahuje veľkú silu. Tlak 30 až 40 ton, extrémne aj nad 100 ton na m² ničí všetko čo jej stojí v ceste. Po zastavení môže mať čelo lavíny výšku aj cez 30 m. Vznik tejto lavíny je do určitej miery vypočítateľný.
Ľadová lavína
vzniká odpadnutím masy ľadu od skaly vplyvom tepla alebo z pomaly tečúceho ľadu. Ľad sa pohybuje na okraj zlomu a potom sa prudko zrúti. Zo začiatku sa podobá na kamennú lavínu neskoršie keď sa ľad roztriešti na drobné častice tak tečúcu lavínu.
Najčastejšie sa vyskytujú lavíny v zmiešanej forme. Lavína začne ako dosková alebo bodová a neskôr z nej vplyvom rýchlosti vznikne prachová lavína, cestou môže dať do pohybu ďalšie vrstvy a v údolí môže skončiť ako základová lavína.
Na Slovensku padajú väčšinou lavíny: doskové, bodové zo suchého snehu a z mokrého snehu.
DYNAMIKA LAVÍN
Na priebeh lavíny má vplyv okrem zloženia snehu a sklonu svahu ešte aj vnútorné trenie (turbulencia) a trenie s podkladom. Najväčšiu rýchlosť má prachová lavína v strede a tečúca na povrchu.
Rýchlosť
| mokrá lavína | 10 – 20 m/s | 36 – 72 km/h |
| suchá lavína | 20 – 40 m/s | 72 – 144 km/h |
| prachová lavína | 30 – 70 m/s | 144 – 250 km/h |
| prachová lavína | 2 – 15 kg/m³ |
| suchá lavína | 50 – 300 kg/m³ |
| mokrá lavína | 300 – 400 kg/m³ |
| ľad | 830 – 900 kg/m³ |
| usadený sneh | 500 – 800 kg/m³ |
| mokrý sneh | 300 – 600 kg/m³ |
| suchý sneh | 30 – 60 kg/m³ |
V závislosti od hustoty snehu, dráhy a rýchlosti lavíny môže lavína pri pôsobení na prekážku vyvinúť veľmi veľkú silu. Pretože sila sa meria veľmi ťažko odhaduje sa podľa spôsobených škôd.
| účinok | [kN/m²] | [kg/m²] |
|---|---|---|
| rozbíja okná | 1 | 100 |
| vytláča dvere | 5 | 500 |
| ničí drevené budovy, poškodzuje múry | 30 | 3 000 |
| vyvracia stromy z koreňov | 100 | 10 000 |
| ničí alebo poškodzuje betónové stavby | 1 000 | 100 000 |
| Odkazy na internete: www.hzs.sk www.laviny.sk www.lawinen.at www.lawine.at www.slf.ch www.csac.org www.anena.org www.ikar-cisa.org www.aineva.it www.avalanche.org www.avalanche.ca |
Literatúra: ABC lavín, Lizuch Milan, Horský internetový klub Nebezpečenstvo lavín, Ladislav Milan, Štefan Šramka, Šport Skialpinizmus, Stefan Winter, Koop 3x3 Lawinen, Werner Munter, Bergverlag Rother Snow Card, Lawinen Risiko-Check, Martin Engler, Jan Mersch, Bergverlag Rother Die weisse Gefahr, Martin Engler, Jan Mersch Lawinen Know-How, Günter Durner, Alexander Römer, Am-Berg-Verlag Lawinengefahr, Michael Hoffmann, BLV Verlagsgesellschaft Lawinenhandbuch, Karl Gabl , Bernhard Lackinger, Tyrolia Verlaganstalt Lawinen und Riskomanagement, Emanuel Wassermann, Michael Wicky, Verlag Edition Filidor Wetter, Lawinen, Volker Albrecht, BLV Mníchov PowderGuide, Lawinen, Tobias Kurzeder, Tyrolia Verlaganstalt Stürme, Fluten & Lawinen, Jack Challoner Gerstenberg |
Obsah
Lavíny
Lavíny úvod
Zásady pohybu …
Lavínová prevencia …
Test stability
Lavínový vyhľadávač
Hľadanie zasypaných
Hľadanie viac zasypaných
Hľadanie hlbšie …
Vyhrabávanie
Stupnica lavínového …
Náuka o snehu
Slovník sneh a lavíny
Lavínová predpoveď SK
Lavínová mapa Slovenska
Lavínová predpoveď EU
© www.kstst.sk
