VHT

VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA

VHT > Bivak

Bivak znamená prenocovanie v prírode.
Pri plánovanom bivaku so zodpovedajúcim vybavením (spací vak, karimatka, varič atď.) je túra často veľkým zážitkom. Nikde sa nepociťuje vzťah k prírode tak výrazne ako tu: ticho v horách, strácajúce sa posledné miznúce červené tóny na nebi, zmena dňa na noc s miliónmi žiariacich hviezd. Kto raz vo vysokých horách bivakoval a ráno na svojom tele stuhnutom od chladu pocítil prvé otepľujúce slnečné lúče a potom pokračoval v túre za pekného dňa má pekný zážitok ktorý si dlho pamätá. Ale pravda je, že ešte lepšie si pamätáme neplánovaný bivak za zlého počasia, ktorý môže mať rôzne príčiny napr. náhla zmena počasia, precenenie síl, nehoda, zlá výstroj, zle naplánovaná túra alebo tiež „len“ zablúdenie, hlavne v hmle. Vtedy sa hodiny vlečú veľmi pomaly.

Niektoré dôležité základné pravidlá pri bivaku:
Minimálne vybavenie na túry s ktorým musíme pri bivaku počítať a máme ho mať v ruksaku je: bivakovacie vrece, vrchné oblečenie, náhradné spodné oblečenie, čiapka, rukavice, izolačná fólia, čelovka. V zime lopata.
Väčšinou je lepšie sa zavčasu poobzerať po vhodnom mieste na bivak, ako hľadať miesto na poslednú chvíľu a túru ukončiť s príchodom tmy. Veľa nehôd sa stalo, že sa v túre pokračovalo až do tmy hoci boli vhodné miesta na bivak. Nájdenie vhodného miesta a vybudovanie bivaku môže trvať aj 3 hodiny. Pokus dosiahnuť civilizáciu pochodom non stop môže byť riskantný a väčšinou nemožný.
Podľa možnosti na lepší odpočinok má byť miesto také, aby sa dalo na ňom ležať alebo minimálne dobre sedieť.
V prípade hroziaceho pádu v exponovanom teréne sa musíme zaistiť a podľa možnosti upevniť aj výstroj. Strmé miesto bráni odpočinku pre neustále sa zosúvanie a tlak samoistenia.
Miesto má byť bezpečné proti pádu kameňov, lavín, bleskom a vode. Vchod by mal byť na záveternej strane alebo vybudovať pred ním múr z kameňov alebo snehu.
Pri zlom počasí je najlepšie nájsť prírodný úkryt napr. previsnutá skala, jaskyňa, diera, vývrat, dutiny pri kmeni mladých ihličnanov atď.

Príprava miesta na bivak
Nikde neplatí tak výstižne porekadlo „ako si kto ustelie tak bude spať“ ako pri bivaku.

Skaly:
Na skalách väčšinou nenájdeme dostatočne veľké rovné plochy. Napriek tomu si rovnú plochu môžeme vybudovať zo skál a to najprv uložiť veľké kamene a postupne plochu vyplniť menšími kameňmi. Obr.1
Ľad:
V ľade nie je ťažké, ale naproti tomu časovo náročnejšie vysekať vhodnú rovnú plochu Obr.2

Ľadovec a zima:

Predovšetkým pri zlom počasí sa snažíme dostať pod povrch. Sneh je dobrý izolant. Najlepšie je vybudovať iglú ale na to potrebujeme veľa času, starý pevný sneh a ešte viac praktických skúseností s jeho stavbou. Preto sa ho na jednu noc ani stavať neoplatí. Najčastejšie vybudujeme záhrab Obr.3 alebo snehovú jaskyňu Obr.4. Dostatok snehu hľadáme v závejoch alebo výšku nastavíme pomocou snehových kvádrov. Na to je potrebná lopata (v zime pri VHT a lyžiarskych túrach ju vždy nosíme). Menej vhodný je cepín. Záhrab zhora prekryjeme lyžami, snehovým kvádrom, konármi atď. Pri dostatku snehu vybudujeme radšej vodorovným hĺbením snehovú jaskyňu. Snehová jaskyňa ponúka najlepšiu ochranu pred zlým počasím ako je vietor, snehová búrka a chlad. V jaskyni je relatívne „teplo“ (okolo 0 °C). Plochu na ležanie izolovať tak dobre ako je to len možné: ruksak, karimatka, lano, slučky, lyže, pásy, konáre atď. Dôležité je vytvoriť okolo plochy na ležanie studený kanál, aby plocha na ležanie nebola najnižším miestom. Slúži zároveň aj na odtok vody z topiaceho snehu. Pomocou cepína alebo palice urobíme vetrací otvor. Povrch vo vnútri jaskyne vyhladíme lebo ináč z nerovností kvapká voda z topiaceho sa snehu. Vchod uzavrieme snehovým kvádrom. Vonku vchod do bivaku označíme napr. lyžou, palicou, cepínom atď. Keď si bivakovacie vrece pretiahneme cez hlavu a spodok uzavrieme môžeme prežiť aj tvrdý bivak. Tepelnú pohodu môžeme zvýšiť zapálením sviečky.

SPRÁVANIE SA V BIVAKU

Podľa možnosti ľahnúť si uvoľnený
Pokiaľ možno len sedieť častejšie meniť polohu, aby sme zabránili zníženiu prietoku krvi do nôh. ( zvýšená možnosť omrznutia)
Ak nohy visia voľne dolu urobiť zo slučiek oporu na nohy
Ak nehrozí nebezpečie poškodenia chladom skúsme zaspať
Pri nebezpečenstve omrznutia nesmieme zaspať a navzájom sa kontrolujeme. Hýbeme predovšetkým nohami, chodidlami a prstami alebo ich masírujeme. Pokiaľ sú studené vložiť ich do teplých partií
Pri varení v bivaku dávať pozor na horľavé veci a tvorbu kysličníka uhoľnatého (vetrať). Nepoužívať varič s pevným liehom – nebezpečie otravy
Stratu tepla nenahrádzame pitím alkoholu, ale radšej teplým čajom alebo polievkou Zvlášť dôležité je s ohľadom na zaťaženie v nasledujúcom dni doplniť potením stratené minerálne látky (iontové nápoje), ale s pitím to nepreháňať lebo v noci opúšťať bivak je veľmi nepríjemné.
Podľa možnosti obliecť suché spodné prádlo a ponožky
Vlhké oblečenie sušiť v spacom vaku, alebo vlhký odev obliecť na suchý a sušiť ho telesnou teplotou
Povoliť odev a šnurovanie topánok, aby sme lepšie prekrvili chodidlá, ale celkom nevyzuť, aby pri veľkej zime neomrzli. Pri veľkom mraze strčiť nohy do ruksaku
Pokiaľ je veľká zima necháme si čiapku a rukavice
Navzájom sa zohrievať, pozitívne myslieť (nevymýšľať katastrofické scenáre). Pri psychickej pohode sa dá prežiť aj najtvrdší bivak. Pretože čas plynie pomaly musíme myseľ nejako zamestnať preto sa spolu pozitívne rozprávame (vtipy, zážitky atď.)
Pri nebezpečenstve pádu sa vždy zaistiť
Najväčšia zima v bivaku je za svitania
Ak bivakovacie vrece vo vnútri kondenzuje, tak ho občas prevrátiť, to isté môžeme urobiť z Al fóliou
Bivak sa snažíme vylepšiť tak ako je to len možné. Čas plynie pri tom o niečo rýchlejšie keď ostaneme dlhšie v pohybe

Bivakovacie vrece alebo žďárskeho vak („žďarák“) je veľmi dôležitá časť výstroja na vysokohorské túry. Bivakovacie vrece má tvar spacieho vaku a žďarák má trojuholníkový bočný profil a obvykle vetrací otvor a pútka na zavesenie na skalnú stenu.
Táto, v našich zemepisných šírkach často podceňovaná súčasť výstroja nám podstatne pomôže pri núdzovom bivaku. Znižuje tepelné straty zvlášť pri veternom počasí. Ďalej nás chráni pred dažďom alebo snehom.
Bivakovacie vrece je ľahké (300–500 g) a po zabalení veľmi malé, preto by sme ho mali na vysokohorské túry vždy nosiť.

Tvarom je podobný ako spací vak, niektoré majú aj pútka na zavesenie. Vyrábajú sa z rôznych materiálov (nylon, gelanots, gore-tex a pod.). Cena je závislá od použitého materiálu. Tepelný komfort sa zvýši použitím nepremokavého, ale priedušného materiálu. Vyrábajú sa pre jednu alebo dve osoby. Môžeme ho použiť aj ako ochranu pred vlhkom a vetrom na spací vak a pri prenocovaní na niektorých chatách v Alpách kde požadujú vlastný spací vak. Bivakovacie vrece nám veľmi pomôže aj v prípade úrazu, postihnutého ním chránime pred nepriazňou počasia do príchodu pomoci.
Pri praní používame prostriedky ktoré sú určené k použitému materiálu aby sme nenarušili impregnáciu. Taktiež prípadnú stratu impregnácie obnovíme prostriedkami k tomu určenými.
Dnes sa už vyrábajú aj komfortné vrecia ktoré sa dajú vystužiť laminátovým prútom, vyzerajú podobne ako malý stan. Tieto vrecia poskytujú vyšší komfort, ale nie sú také ľahké a skladné ako obyčajné.
Ďalšou, často veľmi prehliadanou ale potrebnou súčasťou výzbroje pri bivaku, hlavne v zime sú tzv. termosáčky „Hot Pad“ alebo „Heat Factory“. Pracujú na chemickom princípe, základom je kovový prášok a ďalšie prísady. Sáčok je vzduchotesne uzavretý a po otvorení, pôsobením kyslíka, vzniká chemická reakcia. Dodávajú teplo okolo 50–70 °C aj 8–10 hodín (záleží to od výrobcu a veľkosti). Môžeme ich zabaliť spolu s termofóliu do jedného sáčku a prakticky nám nezaberajú žiadne miesto a váha je zanedbateľná. V zime ich treba na túry vždy nosiť. V núdzi nám poskytujú tepelnú pohodu. Môžeme ich použiť aj proti zamrznutiu citlivých prístrojov (videokamera, fotoaparát, GPs prístroj, mobil). Dostať ich v špecializovaných športových predajniach v rôznych veľkostiach. Návod na použitie je na sáčku.