VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA

VHT > Čo na seba
Skúsení turisti hovorievali: „nie je zlé počasie, je len zle oblečený turista“.
Hlavnou funkciou oblečenia je udržiavať optimálnu mikroklímu nášho tela s ohľadom na intenzitu pohybu a vonkajšie podmienky. Mikroklíma je tenká vrstva vzduchu na tele hrubá asi jeden milimeter. Keď sa cítime príjemne má približné hodnoty 32–34 °C a relatívna vlhkosť medzi 30–50 %. Aby sme túto ideálnu mikroklímu udržali musí oblečenie spĺňať dve základné protichodné požiadavky: Stručne povedané, oblečenie musí dýchať a hriať. Narušením mikroklímy pociťujeme chlad alebo sme prehriaty. Pri narušení mikroklímy, telo v snahe obnoviť rovnováhu, naštartuje termoregulačné procesy . Tieto deje sú pre organizmus veľmi náročné, stoja veľa energie, čo neprospieva nášmu výkonu ani zdraviu.
Aby sme si udržali tepelnú pohodu musíme si oblečenie zvoliť podľa klimatických podmienok a telesnej aktivity. Najlepšie to dosiahneme ak máme k dispozícii viac vrstiev rôznych vlastností „cibuľový princíp“, ktorých kombináciou dosiahneme optimálnu funkciu oblečenia. Môžeme sa tak dobre prispôsobiť aj počasiu aj fyzickej námahe. Na tepelnú pohodu nemá vplyv len teplota ale aj vlhkosť a vietor.
Čím náročnejšie sú klimatické podmienky tým kvalitnejšie musí byť oblečenie. Pri náročných túrach pri zhoršenom počasí je bezpečnosť úmerná kvalite oblečenia. V extrémnych prípadoch nám môže kvalitné oblečenie zachrániť život.
VRSTVY OBLEČENIA

1. vrstva
Spodná vrstva, je to funkčná bielizeň. Obecne funkčná bielizeň funguje tak, že odvádza telesnú vlhkosť od pokožky na druhú stranu pleteniny kde prechádza do ďalšej vrstvy alebo sa odparuje. Vlhkosť je dobrý vodič tepla, čo v spojení s vetrom môže viesť k nebezpečnému podchladeniu. Moderné tkaniny prvej vrstvy pomáhajú termoregulačnému systému zabezpečiť optimálnu mikroklímu. Sú ľahké, rýchloschnúce a zaisťujú pocit sucha. Zároveň musia byť príjemné pokožke. Bielizeň by mala tesne priliehať na telo (vtedy má lepší funkčný výkon), mať ploché švy a umožňovať voľnosť pohybu. Ak ďalšie vrstvy nebudú transportovať vlhkosť ďalej (mokré bavlnené tričko, nepriepustná vrstva), funkciu bielizene nepocítime. Najlepším izolantom je vzduch. Aby sa v bielizni udržalo čo najviac vzduchu a zároveň sa zabezpečil maximálny kontakt s pokožkou prierez vlákna môže mať rôzny tvar. Vlhkosť najlepšie odvádzajú jednovrstvové pleteniny z materiálov:
POP (polypropylén) napr. Mopeka, Moira. Výrobky z POP majú vyššiu odolnosť voči baktériám a nečistotám, lepší odvod vlhkosti, nižšiu nasiakavosť a váhu.
PES (polyester) napr. Craft, Sensor. Výrobky z PEs majú vyššiu životnosť, lepšiu tvarovú stálosť a lepšie sedia na tele.
PAD (polyamid) napr. Wild Roses. Výrobky z PAD majú najvyššiu pevnosť, odolnosť proti pachom a nízkym teplotám, nasiakavosť a sú najdrahšie.

Tieto materiály môžeme prepláchať aj v studenej vode. Antibakteriálna úprava tkaniny zabraňuje vzniku pachov. Nevýhodou týchto materiálov je že sú náchylné na mechanické poškodenie, pozor na suché zipsy.
Bielizeň do nízkych teplôt je kombináciou vnútorného syntetického vlákna a vonkajšej savej vrstvy z vlny alebo kombináciou ďalších materiálov.
Na Slovensku vyrába kvalitné a cenove výhodné oblečenie tejto vrstvy niekoľko firiem.

2. vrstva
Izolačná vrstva. Zaisťuje tepelný komfort a priedušnú funkciu prvej vrstvy. Úkolom tejto vrstvy je zabrániť strate tepla a odviesť pot z 1. vrstvy do ďalších vrstiev alebo ho odparovať. Materiály tejto vrstvy by mali tepelne izolovať, byť ľahké, priedušné, nesajúce vodu, rýchloschnúce. Tieto podmienky spĺňajú syntetické mikrovlákna rôznej hrúbky napr. (Fleece, Tecnopile…). Nechráni pred dažďom, ak nemá vetru odolnú membránu ani pred vetrom. Podľa podmienok môže byť použitá aj ako vrchná vrstva.

3. vrstva
Ochranná vrstva. Chráni nás pred vplyvom počasia, čiastočne proti vetru, vlhku a zároveň prepúšťa pary a prebytočné teplo von. Táto vrstva odoláva i snehu a mechanickým vplyvom ale nie je nepremokavá. Sú to vetrovky a nohavice vyrobené z klasickej šušťákoviny alebo dnes už z kvalitných mikrovlákien (Pertex, Tactel…). Ochrana je tu dosiahnutá kombináciou hustého tkania a vodoodpudivej úpravy. Sem môžeme zaradiť aj stále obľúbenejšie materiály „softshel“.

Pokiaľ to vyžadujú vonkajšie podmienky môžeme 3. vrstvu nahradiť alebo ju doplniť ďalšou vrstvou.

3a. vrstva
„hardshel“ – oblečenie s funkčnou membránou odolné voči poveternostným vplyvom. Chráni pred dažďom a vetrom a zároveň odvádza vlhko von. Musí byť kompromisom medzi dvomi protichodnými vlastnosťami – nepremokavosť a priedušnosť. Preto sú výrobky tejto kategórie drahé. Oblečenie tejto kategórie musí mať prelepené švy. Dobré vlastnosti týchto materiálov sa prejavia pri nižšej intenzite pohybu. V opačnom prípade sme mokrý, lebo tieto materiály už nestačia odvádzať pot a vodné pary v dostatočnom množstve. Oblečenie z týchto materiálov je ideálna ochrana proti dažďu pre horolezcov a vysokohorských turistov. K vetrovke patria aj kvalitné nohavice. Pokiaľ neprší nemusíme túto vrstvu obliekať.

Čo môžeme ešte použiť na ochranu pred dažďom?
Pončo – je vhodné pre turistov a trekerov. Dobré pončo má nepremokavosť 5 m vodného stĺpca a prelepené švy. Výhodou je že zakryje celé telo po kolená a môžeme ním prikryť aj batoh a tým že nie je tesne u tela má aj lepšie vetranie. Pončo by malo mať na chrbte aj miesto pre veľký ruksak. Pončo sa nehodí pre horolezcov a terén bez chodníka.
Pršiplášť – z igelitu je absolútne nepremokavý ale zároveň sa pod ním najviac potíme. V horách má viac nevýhod ako výhod. Vhodný na ľahké túry okolo chaty alebo prečkanie krátkej búrky.
Dáždnik – pod kapucňou sa potíme, preto na nenáročné túry po chodníku ak nefúka silný vietor môžeme použiť dáždnik.
Pre ľudí ktorí nosia okuliare je vhodná čiapka s väčším šiltom.
Pri daždi je vhodné mať aj obal na ruksak. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď celý deň leje tak veci v batohu ostanú suché len keď je na batohu kryt proti dažďu a ešte je batoh pod pončom, lebo všetko časom prepúšťa vlhkosť okrem igelitu.

3b. vrstva
Protimrazová vrstva – používať pri mrazivom počasí, keď už nám bežné oblečenie nezabezpečuje tepelný komfort. Túto vrstvu využijeme keď sa prestaneme intenzívne pohybovať. Výplň je páperie alebo umelé vlákna podobne ako u spacích vakov. U tohto oblečenia by nemali byť studené švy. Táto vrstva nemusí byť nepremokavá.


Súčasné moderné oblečenie dokáže uspokojiť aj najnáročnejšieho turistu. Oblečenie je samozrejme potrebné prispôsobiť aktivite, počasiu a ročnej dobe. Pri pohybe v horách sa osvedčil systém troch vrstiev oblečenia. Prvá vrstva odvádza pot od tela, druhá udržuje teplo a tretia chráni pred nepriaznivým počasím. Voľba prvej a druhej vrstvy je jasná. Tretiu vrstvu zvoliť podľa podmienok a aktivity. Každý si musí vyskúšať čo mu najviac vyhovuje. Ináč sa oblečieme na intenzívny dvojhodinový pohyb na bicykli alebo bežkách keď skončíme na vykúrenej chate a ináč pri celodennej túre ukončenej bivakom.
Pri vyššej fyzickej aktivite, pri slabom až strednom vetre a slabých zrážkach vyhovuje 3.vrstva.
Pri vyššej fyzickej aktivite, pri silnom vetre a silnejších zrážkach vyhovuje 3a.vrstva.
Pri nízkej fyzickej aktivite ak sme dlhšie na daždi vyhovuje aj igelit.
Pri nízkej fyzickej aktivite ak sme dlhšie na väčšom mraze alebo ak v zime bivakujeme vyhovuje 3b.vrstva.
Podľa pocitov si môžeme vrstvu ubrať (stúpanie do kopca) alebo pridať (prestávka). Čím dlhší pobyt vonku, tým viac vrstiev oblečenia by sme mali mať so sebou.
Aby sme sa potili čo najmenej obliekať vrstvy na dolnej hranici tepelného komfortu. Čím bude 3a. vrstva bližšie k telu tým lepšie, najlepšie obliecť ju hneď na 1.vrstvu. Táto vrstva nemôže byť zo savého materiálu (bavlna). Pokiaľ ostaneme stáť môžeme si obliecť ďalšiu vrstvu.

Týmto nechcem vzbudiť dojem že bez drahého oblečenia sa nedá chodiť do hôr. Kto sa turistike nevenuje pravidelne, nechce investovať do drahého oblečenia a chodí len na jednodňové menej náročné túry vystačí aj z klasickým vlneným svetrom a pláštenkou ale v každom prípade by mal investovať do 1. vrstvy, lebo mokrá bielizeň prilepená na tele nie je nič príjemné, rýchlo odvádza teplo a nie je to ani zdraviu prospešné.


VLASTNOSTI ODEVOV

Nepremokavosť
je schopnosť materiálu odolávať tlaku vody. Udáva výšku vodného stĺpca [mm], ktorý je materiál schopný udržať. Mal by byť min. 5 000 mm vodného stĺpca. Meria sa podľa normy ISO 811.

Paropriepustnosť
MVTR (Moissture Vaper Transmision Rate) udáva koľko gramov pár dokáže jeden štvorcový meter membrány prepustiť za 24 hodín [g/m²/24 h]. Čím je táto hodnota vyššia, tým lepšie látka prepúšťa vodné pary.
Meranie ovpyvňujú vonkajšie podmienky (vlhkosť prostredia, teplota vody a vzduchu). Meria sa podľa normy ISO 2528.
Tento postup používa Dry-Q Elite (Mountain Hardwear), Dry Tech (Mammut), Diaplex (Direct Alpine), Hyvent (The North Face),…
Špičkové membrány dosahujú 40 000 g/m²/24 h, ale membrány ktoré majú nad 10 000 g/m²/24 h sa považujú za dostatočne priedušné. Dobré membrány majú hodnotu priedušnosti nad 20 000 g/m²/24 h pri nepremokavosti nad 20 000 mm vodného stĺpca.

Priedušnosť
RET (Resistance to Evaporating Heat Transfer) je to opak paropriepustnosti a udáva odpor ktorý kladie látka prestupu vodnej pary [m².Pa.W−1]. Čím je RET nižší tým je látka priedušnejšia (lepšie dýcha).
Meranie je drahšie, presnejšie a objektívnejšie ako MVTR. Meria sa podľa normy ISO 11092.
Tento postup používa Gore-Tex (Millet, The North Face, …) a Sympatex (Vaude, …).
MVTR RET Priepustnosť
> 20 000 < 6 veľmi dobrá
9 000 – 20 000 6–13 dobrá
5 000 – 9 000 13–20 uspokojivá
< 5 000 > 20 neuspokojivá
Približne platí, že RET 6 = MVTR 20 000. Hodnotu paropriepustnosti a priedušnosti ovplyvňuje predovšetkým vlhkosť a teplota vzduchu, ktoré ovplyvňujú hodnotu atmosferického tlaku vodných pár. Rozdiel tlaku vodných pár v atmosfére a pod oblečením určuje množstvo odvádzaných vodných pár. Čím je vyššia vlhkosť vzduchu, tým je nižší odvod vodných pár do atmosféry. Vplyv má aj rozdiel teplôt medzi teplotou tela a vonkajšou teplotou. Čím je tepelný spád vyšší, tým lepšie membrána funguje. Množstvo odvádzaných pár ovplyvňuje aj funkčnosť spodných vrstiev.
Človek pohybom vytvára energiu. Len asi 20 % tejto energie sa mení na mechanickú prácu, zvyšok na teplo, ktorého sa telo potrebuje zbaviť. Aby sa telo neprehrievalo telesná teplota sa znižuje potením. Najväčší orgán nášho tela - pokožka obsahuje cca 3 milióny potných žliaz. V priemere telo denne vypotí 200 - 700 ml potu, ale extrémne, v závislosti od vonkajšej teploty a telesnej námahy to môže byť až 1,5 litra za hodinu. Pot sa na povrchu pokožky odparuje a pary sú transportované (v závislosti od funkčnosti bielizne a priedušnosti membrány) von. Množstvo pár, ktoré treba odviesť z povrchu tela v závislosti na fyzickej aktivite vidíme na nasledujúcom grafe.
V laboratóriu sa skúša samotná látka ale v skutočnosti je odvod vlhkosti u hotového odevu nižší ako u samotnej látky. Je to dané tým, že časť vlhkosti skondenzuje na podšívke, nosná tkanina na ktorej je nalaminovaná membrána má tiež svoju priedušnosť, zažehlené švy nepriepustnou páskou, spevnenie pliec a lakťov, vrecká, to všetko znižuje odparovaciu plochu a ak máme na chrbte ruksak tak odparovacia plocha sa podstatne zníži.
Dobrý strih by mal umožňovať zvýšené odvetrávanie napr. zipsy pod pazuchami, odvetrávanie cez vrecká, možnosť povoliť sťahovanie rukávov, pása alebo rozopnúť zips hore alebo dole (zips s dvomi bežcami) atď.

Vodoodpudivosť
DWR (Durable Water Repellent) - dlhodobo vodoodpudivá úprava materiálu (impregnácia). Prejavuje sa tvorbou kvapiek, ktoré stekajú po povrchu látky.
Úprava nenahradzuje nepremokavosť vodeodolných membrán, ale zabraňuje vode hneď sa vsakovať do materiálu, čo zabezpečuje, že odev zostane dlhšie suchý a a lepšie sa zachovajú tepelno izolačné vlastnosti. Tým že voda nevsakuje do látky, lepšie steká po povrchu a umožňuje membráne lepšie dýchať. Ale napríklad to aj zabraňuje, aby vplyvom vetra sa nasiaknutá voda nepretláčala ďalej.
DWR vrstva býva zhotovená z fluóru, silikónu alebo polyuretánu.
Väčšina vrchného outdoor oblečenia má vodoodpudivú úpravu. Tento efekt nie je trvalý a časom sa vodoodpudivosť stráca, kvapky prestávajú stekať a vsakujú do tkaniny. Tkanina sa rýchlejšie premočí, dlhšie schne, je ťažšia a hlavne u membránových materiálov dôjde k zníženiu priedušnosti. Na druhú stranu strata vodoodpudivosti neznižuje vodeodolnosť.
Príčinou straty vodoodpudivosti môže byť:
prekrytie vodoodpudivého povrchu nečistotami alebo zbytkami obyčajného pracieho prostriedku
odstránenie vodoodpudivého povrchu praním alebo čistením
odstránenie vodoodpudivého povrchu mechanickým pôsobením (ohýbaním, trením, najčastejšie
  na pleciach od popruhov batohu)
odstránenie vodoodpudivého povrchu dlhotrvajúcim alebo intenzívnym dažďom
Stratu vodoodpudivosti môžeme obnoviť impregnáciou.


FLEECE (flís)

Husto tkaná, elastická, mäkká, ľahká a odolná pletenina s krátkym vlasom, ktorá má dobré tepelno izolačné vlastnosti. Jej hlavná funkcia je tepelne izolovať a transportovať vlhkosť ďalej od tela. Polyesterové vlákno na rozdiel od prírodných vlákien takmer neprijíma vlhkosť. Má sklon k žmolkovitosti.
Podľa gramáže a ďalších úprav (napr. impregnácia, membrána) sa používa na výrobu odevov od prvej po tretiu vrstvu.

SOFTSHEL

Uvedené rozdelenie na vrstvy je len približné. Dnes, vývoj nových „Hi-Tech“ funkčných materiálov rýchlo napreduje. Pomaly každá väčšia firma si vyvíja svoju membránu. Niekedy je ťažšie určiť do ktorej vrstvy materiál zaradiť. Jedno oblečenie môže byť kombináciou rôznych materiálov a mať viac vlastností – môže transportovať vlhkosť, byť priedušné, teplé a môže mať aj membránu proti vetru a dažďu. Preto nemusíme vrstvy obliekať v klasickom poradí, ale niektoré vrstvy môžeme vynechať.
Takýmto multifunkčným materiálom, ktorý v poslednej dobe zaznamenal rozmach a obľúbenosť a nahrádza viac vrstiev je softshel. Je to ľahká, elastická, oderuvzdorná látka, s vodoodpudivou úpravou. Oproti hardshelu oblečenie zo softshelu lepšie reguluje telesnú teplotu, je pružnejšie, príjemnejšie sa nosí a hodí sa asi na 85-90 % podmienok s ktorými sa v prírode môžeme stretnúť.
Softshel býva bez membrány alebo s membránou.
Bez membrány je to husto tkaná látka ktorá zabezpečuje vetruodolnosť a vysokú priedušnosť napr. Schöller Softshel.
Membrána býva nalaminovaná najčastejšie v kombinácii s fleece alebo softshelom.
nepremokavá membrána s dobrou priedušnosťou (Ret < 13). Napr. Mammut - DRYtech, Marmot - M1, The North Face - Apex WeatherBlock, Polartec - Powershield Pro.
vetruodolná, vysoko priedušná membrána, spravidla nie je nepremokavá, vydrží len ľahké mrholenie. Napr. Windstopper, Windblock, No wind atď.
Poznámka
Softshel by mal v prvom rade byť vetruodolný a vysoko priedušný. Nepremokavosť v prípade dažďa nám zaistí hardshel. Preto pri náročnom pohybe v horách je u softshelu vhodné preferovať priedušnosť a vetruodolnosť pred nepremokavosťou.

HARDSHEL

Materiály 3a. vrstvy ktoré sú nepremokavé a zároveň dýchajú majú svoje limity. Je ľahšie zabezpečiť nepremokavosť ako dostatočnú priedušnosť. Vlhkosť sa odvádza tým lepšie, čím je väčší rozdiel medzi teplotou a vlhkosťou vonku a pod odevom. Pokiaľ nemáme funkčnú prvú a druhú vrstvu táto vrstva už tepelný komfort nezachráni.
Na prospekte obrázky membrán vypadajú pekne, ale v praxi môžeme byť sklamaní. Časom zistíme, že aj populárny Gore-tex za určitých podmienok premokne a aj sa dobre pod ním spotíme. Prospekty udávajú že tieto výrobky boli úspešne testované v Himalájách. Je to pravda, tam to funguje lepšie lebo telo viac vypotí dýchaním ako pokožkou, je tam malá relatívna vlhkosť a hlavne je nižší parciálny tlak a nízka vonkajšia teplota (vyšší tepelný spád), čo sú dobré podmienky pre správnu funkciu membrány. Pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu je funkčnosť membrány obmedzená a neodvádza vodné pary von.
Látka ktorá by dokonale chránila pred vlhkom a zároveň prepúšťala vodné pary v ľubovoľnom množstve zatiaľ neexistuje a optimisti hovoria, že takáto látka bude vyvinutá v roku 3000. Máme len jeden materiál čo je 100 % nepremokavý a 100 % odvádza vodné pary – je to naša pokožka.
Na trhu je dnes veľa vodenepriepustných a zároveň priedušných materiálov. Aj keď majú svoje nedostatky je to oproti klasickým materiálom pokrok. Tieto výrobky musíme používať s rozumom a mať reálne očakávania. Napr. pokiaľ sa hýbeme tak pod vrchnou vrstvou používať len jednu vrstvu, zvýšiť odvetrávanie pod pazuchami a cez vrecká. Uvedomte si, že sa spotíte aj keď máte na sebe len tričko so sieťoviny.

1) MEMBRÁNY
vyrábajú sa z polymérov:
polytetrafluóretylén - napr. Gore-Tex
polyuretán - napr. Dermizax
polyester - napr. Sympatex

a) mikroporézna – hydrofóbna membrána
(Gore-tex, eVENT) – je v podstate veľmi tenká fólia z expandovaného PTFE s množstvom mikroskopických pórov (viac ako 1,4 miliárd na cm²), ktoré sú 700 krát väčšie ako molekuly vodnej pary, ale 20 000 krát menšie ako molekuly vody. Voda membránou GORE-TEX neprenikne, ale vodná para uniká ľahko. Labyrintová štruktúra pórov membrány zaručuje vysokú odolnosť proti vetru.
U mikroporéznych membrán dochádza časom k zanášanie pórov nečistotami, soľami, tukmi, alebo k zväčšovaniu pórov naťahovaním alebo ohýbaním, čo je na úkor nepremokavosti.
Poznámka
Gore-Tex vyrába viac druhov membrán a musíme si vybrať podľa aktivity, ktorá vlastnosť je pre nás najdôležitejšia.
Gore-Tex: viacúčelový štandard na každý deň. Pre ľahkú až strednú záťaž, napr. turistika, treking, lyžovanie.
Gore-Tex Active / Paclite: veľmi dobrá priedušnosť, dobrá zbalitelnosť. Pre intenzívny pohyb (aeróbne aktivity) len s ľahkým ruksakom napr. bežky, beh, MTB, skialpinizmus. Menej odolný opotrebeniu, keby sme nosili ťažký ruksak zničili by sme nepremokavosť.
Gore-Tex Pro: odolný opotrebeniu, robustný, dlhšia životnosť. Pre náročné činnosti aj s ťažkým ruksakom napr. horolezectvo, VHT, lezenie v ľade. Prvá voľba pre outdorové aktivity.
Gore-Windstopper: vetruodolná, vysoko priedušná membrána, nie je nepremokavá. Pre väčšinu podmienok v prírode aj na snehu a suchej zime.

b) neporézna – hydrofilná membrána
(Sympatex, A.C.D. MEMBRANE (Gelanots), Dermizax, BlocVent …) – membrána je bez pórov, zložená z 70 % hydrofobneho polyesteru a 30 % hydrofilného polyethylenu. Transport vlhkosti na rozdiel od poréznych membrán je založený na chemicko-fyzikálnom princípe osmózy. Hydrofilné častice membrány na princípe odparovania transportujú vlhkosť od tela von.
Prenos vlhkosti je umožnený rozdielom vlhkosti a teploty na vnútornej a vonkajšej strane oblečenia. Vnútorné prostredie je teplé a vlhké, vonkajšie studené a suché. To umožňuje transport vlhkosti z vnútra von. Táto membrána odvádza aj skondenzované pary.
Obľúbenosť hydrofilných membrán rastie lebo majú vyššiu elasticitu a trvácnosť. Menej u nich dochádza k únave materiálu a mechanickému opotrebeniu.

c) nanovláknová membrána
Tieto vysoko hydrofóbne membrány majú unikátne vlastnosti napr. česká NANOMEMBRANE.
Vďaka unikátnej nanovláknovej štruktúre s priemerom vláken do 150 nm má táto membrána na 1 cm² o 25 % viac pórov než mikroporézne membrány, čo jej zaručuje vysokú priedušnosť Ret 0,89 (130 000 g/m2/24 hod) a nepremokavosť. Navyše má membrána vysoko oleofobnu úpravu, ktorá zabraňuje znečisťovaniu pórov membrány mastnou špinou.
Porézne a neporézne membrány pracujú na rôznych princípoch, ale z hľadiska výkonnosti, nie sú medzi nimi veľké rozdiely a parametre sú približne rovnaké. Neporézne membrány, zásluhou ich hydrofilnej povahy, majú výhodu, že sú schopné odvádzať do istej miery aj skondenzovanú vlhkosť.
Samotná membrána je veľmi tenká a mechanicky málo odolná, preto sa rôzne laminuje na tkaninu. Prvá a druhá vrstva je u všetkých prevedeniach rovnaká, oslišujú sa len prevedením tretej vrstvy.
trojvrstvový laminát – membrána nalaminovaná medzi nosnú textíliu a podšívku. Medzi jednotlivými vrstvami nevzniká trenie čo zvyšuje mechanickú odolnosť. Vhodné na horolezectvo, VHT…
dva a pol vrstvový laminát – membrána nalaminovaná na nosnú textíliu, z vnútra má bodový nános ochranného materiálu. Vhodné na výkonnostné športy: beh, cyklistiku, bežecké lyžovanie…
dvojvrstvový laminát – membrána nalaminovaná na nosnú textíliu, odevy sú podšité dierovanou podšívkou. Vhodné na voľnočasové aktivity a na turistiku.

2) MIKROPORÉZNE ZÁTERY (Bretex, Aquatec…) – na základnú tkaninu je nanesený pórovitý záter. Parametre nepremokavosti a priedušnosti sú nižšie a dochádza k jeho rýchlejšiemu opotrebovaniu ako u membrán. Záterové látky majú jednoduchšiu technológiu preto sú lacnejšie.


PRANIE A IMPREGNÁCIA

Aby sme funkčné vlastnosti oblečenia udržali čo najdlhšie musíme sa oň primerane starať. Najprv si dôkladne prečítať návod na ošetrovanie a pranie, lebo nesprávnym čistením alebo praním môžeme zničiť niektoré vlastnosti materiálu, hlavne tie za ktoré sme draho zaplatili. Na každom kuse oblečenia je visačka so symbolmi na údržbu odevov.
 význam symbolov

Pranie
Hlavné zásady pri ošetrovaní odevov z membrán:
prať pri nízkej teplote 40 °C (extrémne tenká membrána sa môže v horúcej vode taviť a tým upchať póry)
nepoužívať bežné pracie prášky ale špeciálne pracie prostriedky určené na membrány
nepoužívať aviváž, chlór, benzín, zmäkčovadlá (môžu zničiť štruktúru membrány)
dôkladne vypláchať (lepšie 2x) ale nežmýkať
nesušiť blízko priamych zdrojov tepla (výhrevné telesá alebo otvorený oheň)
podľa potreby obnoviť vodoodpudivosť a nepremokavosť prostriedkami k tomu určenými
Pre pranie používať výhradne pracie prostriedky určené na tieto materiály, najlepšie tekuté. Vhodné sú výrobky na báze voskov, ktoré vyperú a obnovia impregnáciu. Na hrubé znečistenie môžeme použiť mydlo na pranie (štichtove mydlo) a mäkkú kefu.
Teraz sú na trhu „orechy na pranie“. Neobsahujú žiadne chemické prísady a sú vhodné pre všetky materiály, aj na hrubé znečistenie. V prípade potreby musíme po praní obnoviť vodoodpudivosť impregnáciou.
Pracie prostriedky vhodné pre membrány napr.
TX Direct – firma Nikwax aj impregnácia s účinkom wash-in
Tech Wash – firma Nikwax
Sportwash – firma Sno Seal
G–Clean – firma Grangers
Tex Wash – firma Hey sport
Prať môžeme v práčke na jemný program alebo prať ručne. Pri praní v práčke je potrebné odstrániť všetko, čo by mohlo materiál mechanicky poškodiť. Pozor na zabudnuté veci vo vreckách, alebo ďalšie veci prané súčasne. Zapnúť zipsy a suché zipsy. Mohli by poškodiť materiál. Dodržujte teplotu odporúčanú výrobcom. Po praní je potrebné odev dôkladne vypláchať lebo zvyšky pracích prostriedkov zhoršujú vodoodpudivú úpravu. Odev nežmýkať ani neodstreďovať len zavesiť a nechať voľne odkvapkať a usušiť pri izbovej teplote. Ak to výrobca odporúča môžeme dosušiť v bubnovej sušičke pri dodržaní nízkej odporúčanej teploty.
Pri praní perovej bundy použiť špeciálne prostriedky na perie. Ani perové výrobky sa nesmú žmýkať a odstreďovať.
Výrobky 1. vrstvy prať v tekutých pracích prostriedkoch. Pri viacdenných túrach ich aspoň prepláchať vo vode, lebo soli a minerály z potu viažu vodu až do 300 % svojho objemu, bielizeň potom zapácha, je mokrejšie, ťažšie, dlhšie schne a tým sa znižuje jeho funkcia.

Impregnácia
Impregnačné prostriedky riediť podľa návodu. Impregnáciu obnovujeme len na čistom odeve. Impregnáciou hneď po vypraní dosiahneme lepšie výsledky, lebo účinky pracieho prostriedku a impregnácie sa navzájom podporujú. Aby bola impregnácia účinná prať odevy v prostriedkoch bez detergentov. Lepšie je použiť sprej ako roztok lebo namočením do roztoku impregnujeme aj podšívku. Ak to výrobca povoľuje je možné sušiť v bubnovej sušičke. Teplo aktivuje impregnáciu a pomáha vyrovnať molekuly. Preto niektorý výrobcovia odporúčajú impregnáciu zľahka prežehliť, pričom sa nepoužíva režim naparovania a medzi žehličku a odev sa vloží plátno. Ale použiť sušičku je lepšie, lebo účinok tepla je rovnomerný a pokiaľ nastavíme správnu teplotu je to aj bezpečnejšie ako žehliť. Spravidla to býva 60 °C po dobu pol hodiny, ale vždy je potrebné postupovať podľa návodu.
Impregnácia označená ako „wash-in“ má schopnosť zaceľovať drobné poškodenie membrány a obnoviť priedušnosť.
Pred praním a impregnáciou je potrebné starostlivo si prečítať návod na údržbu od výrobcu odevov ako aj návod výrobcu ošetrovacích prostriedkov. Dnes sú prostriedky väčšinou ekologické.
Požiadavky na oblečenie:
Oblečenie by malo mať čo najmenšiu váhu a čo najmenší objem aby sa dobre balilo do ruksaku a malo by byť funkčné a kvalitné – dobrý strih, dobré materiály, optimalizovaný počet švov bez zbytočných okrás, dokonalé spracovanie, ktoré zaručuje trvanlivosť a kvalitu.

Vetrovka
vetrovka by mala byť o niečo väčšia, aby umožňovala pohyb aj pri použití spodných vrstiev
dolný okraj vetrovky by mal byť až do pol stehien
rukávy by mali prekrývať až končeky prstov (dôležité pri strate rukavíc v zime)
konce rukávov by mali byť sťahovacie (dôležité pri strate rukavíc v zime)
vrecká by mali byť prekryté, aby do nich nenapršalo
zips by mal byť obojstranný, prekrytý a manipulovať s ním by sa malo dať aj v rukaviciach
u nepremokavých búnd by mali byť prelepené švy
mala by sa dať stiahnuť v páse a na spodku
strih musí umožňovať dodatočné odvetrávanie
musí mať bezpodmienečne kapucňu. Dôležitý je strih kapucne, má byť nastaviteľná a poskytovať neobmedzený výhľad, pri vetre nesmú nastavovacie šnúrky udierať do tváre alebo oka.
golier spolu s kapucňou by mal chrániť krk a hlavu
má mať vystužené lakte a plecia

Nohavice
musia umožňovať voľný krok
zips na boku by mal byť po celej dĺžke, obojstranný, prekrytý, aby sa dali obliekať aj keď máme na nohách mačky alebo lyže
majú mať vystužené kolená a zadok
majú mať vzadu zvýšený pás
výhodou je keď majú pružné a regulovateľné traky
na spodku by mali byť sťahovateľné a prekrývať topánky

Čiapka
Čiapka nie je len na okrasu ale je dôležitou súčasťou nášho oblečenia. Hlavou sa odvádza až 50 % tepla. Pre normálne podmienky nám stačí obyčajná čiapka a musí nám zakrývať uši. Pri extrémnejších podmienkach používame čiapku s drahších materiálov a tepelný komfort zvýšime použitím kukly, alebo kapucne vetrovky. Pod prilbu sa hodia čiapky z materiálu 1. vrstvy.

Rukavice
Chránia pred chladom. Hrúbka rukavíc závisí od činnosti. Dobrá je kombinácia tenkých prstových rukavíc a palčiakov. Palčiaky musia mať predĺžený okraj chrániaci zápästie a mali by sa dať utesniť gumičkou alebo sťahovaním. Výhodné je upevniť tieto vrchné rukavice pomocou šnúrky k rukávom, aby sme ich nestratili.
Vhodné sú palčiaky na snowboard. V zime pod rukavice používať na zápästie flanelové potítka, lepšie to udržuje teplo v rukaviciach a aj keď sa nám rukavica alebo rukáv vyhrnie nie je nám na zápästie zima. Aj v mokrých rukaviciach z funkčnej pleteniny budeme mať pocit relatívneho sucha a tepla. Keď dáme rukavice na chvíľu dole schovať ich pod bundu, aby nevychladli alebo aby sme ich nestratili. V zime nosiť v batohu aj náhradné rukavice.

Návleky
Používa sa aj názov gamaše. Majú zabrániť, aby nám do topánky zvrchu nevnikalo vlhko (dážď, rosa, sneh) alebo drobné mechanické časti (blato, prach, kamienky, ihličie a pod.). Tomu nezabránia ani najdrahšie topánky. Návleky pomáhajú aj udržiavať nohy v teple, pokiaľ by sa krv vplyvom chladu v nohách viac ochladzovala, tak aj môžu skôr omrznúť prsty na nohách. Ďalej slúžia aj ako ochrana drahých nohavíc pred poškodením či už mačkami, lyžami alebo terénom. Kúpiť nové návleky je lacnejšie ako drahé nohavice. Požiadavky na návleky:
dbať na kvalitu šitia a funkčnosť návlekov
materiál – spodná časť z pevných vodeodolných materiálov (plastex, cordura) a vrchná časť z dýchateľných materiálov
rozopínateľné po celej svojej dĺžke, aby sa dali navliecť bez vyzúvania topánok. Najlepšie zozadu, aby sme čiastočným rozopnutím zipsu mohli vetrať
dĺžka až pod kolená, v hornej časti regulovateľné sťahovanie
vpredu háčik na upevnenie na šnurovanie topánky
remienok (neoprén, polyamid), polyamidová šnúrka alebo oceľové lanko, ktorým ich zaisťujeme popod podrážku topánky
zips má byť hrubý, z umelej hmoty a zakrytý
zakrytie zipsu drukmi je lepšie ako suchým zipsom, lebo ten sa ničí
musia priliehať tesne na topánku, aby sa medzi návlekmi a topánkou nezbieral sneh, čo zvyšuje riziko zakopnutia mačkou o návleky
Do dažďa a mokrej trávy potrebujeme kvalitné návleky. Ináč nám stačia aj šušťákové návleky ktoré lepšie dýchajú a tým sa lepšie odvetráva topánka. Pokiaľ sa nebrodíme hlbokým snehom nepotrebujeme ani uchytenie pod topánkou, stačí len háčik vpredu. Aby sa nelepil na šnúrku pod topánkou sneh je vhodné natrieť šnúrku silikónovým olejom alebo obuvníckym lepidlom.
Legenda:
1 – šnúrka na sťahovanie, 2 – pevná látka, 3 – prekrytý zips, 4 – guma alebo šnúrka, 5 – remienok, 6 – háčik.

Ponožky
Predstavujú jedno z najdôležitejších častí oblečenia. Musia plniť rovnakú funkciu ako 1. a 2. vrstva, čiže transportovať von vlhkosť a udržiavať teplo. Na trekingové ponožky sú kladené vysoké požiadavky na trvanlivosť a komfort nosenia. Musia dobre sedieť, pevne obopínať nohu aby sa nekrčili a nespôsobovali otlaky. Namáhané časti, ako päty a prsty, sú zosilnené.
Ponožky z čistej bavlny keď zvlhnú tak nepríjemne chladia, čistá vlna hreje aj keď je vlhká ale má sklon filcovatieť, rôzne umelé vlákna zvyšujú potivosť nôh. Moderné ponožky sa skladajú z niekoľkých druhov materiálov. Na teplé dni používať s vláknom coolmax, ktoré dobre odvádza vlhkosť a v chladných dňoch s vláknom thermstat.
Na túry nosiť aj náhradné ponožky. Ponožky pri viacdenných túrach občas preprať, tým ich zbavíme pachov ale predovšetkým tukov a solí, ktoré oslabujú funkčnosť použitých materiálov.

Topánky
Topánky sú vôbec najdôležitejšou časťou výbavy pri pobyte v horách. V špecializovaných predajniach je veľký výber kvalitnej obuvi. Musia splňovať niekoľko požiadaviek. Majú byť pohodlné, pevné, teplé, nepremokavé, s profilovou podrážkou. Pri kúpe topánok si musíme najprv určiť, ktorý druh chceme kúpiť – do akého terénu. Čím náročnejšie a dlhšie túry, čím horší terén a ťažší batoh, tým musia byť pevnejšie a kvalitnejšie. Do menej náročného terénu stačia ľahké trekingové topánky. Topánky nekupovať na trhoch, ale v športových predajniach a kupovať overené značky. Bloček si odložiť pre prípadné reklamácie. Pri skúške si obuť ponožky, ktoré bežne používame. Topánky kupovať najmenej o pol čísla väčšie, radšej širšie ako užšie. Vzhľadom na to, že budeme nosiť aj ťažký ruksak, musia nám poskytovať aj primeranú stabilitu. Kým ich použijeme na túru musíme ich rozchodiť. Nezabúdať vymieňať prešliapané vložky. Topánky musíme mať správne zaviazané, hlavne pri zostupe, aby sme si neotlačili prsty na nohách. Aby nám topánky dobre slúžili musíme sa o ne starať podľa odporúčania výrobcu a hlavne pravidelne impregnovať. Impregnačných prípravkov (tekuté, pasty, spreje) je na trhu veľký výber. Hneď po túre vybrať prepotené vložky a nechať ich vysušiť.

Odkazy na internete:
Dermizax
Event
Gelanots
Gore-tex
Sympatex
Nanomembrane
top

Obsah

Základy VHT
Bezpečne na horách
Lano
Uzly
Naviazanie sa na lano
Bezpečne na feratách
Stupnice tech. obťažnosti
Zlanovanie
Istenie
Bivak
Lavíny
Počasie
Aklimatizácia
Kurz lezenia ľadov
Stravovanie v horách
Pitný režim Čo na seba Teleskopické palice
Veľkosť obuvi
Vrcholy …
Horolezecký slovník
Zdravoveda

 
© www.kstst.sk Valid XHTML 1.0 Strict