VYSOKOHORSKÁ TURISTIKA

VHT > Bezpečne na horách
Turistika, vysokohorská turistika (VHT), horolezectvo, skialpinizmus a ďalšie outdoor aktivity je pekné trávenie voľného času, ale nemali by sme chodiť do hôr nepripravený. Hory sú krásne, ale skrývajú rôzne nástrahy. Samotné hory nie sú nebezpečné. Nebezpečenstvom v horách je netrénovaný a nevedomý človek! Aby sa túra neskončila tragicky musíme dodržiavať niekoľko základných pravidiel.
PLÁNOVANIE A PRÍPRAVA TÚRY:
Správne plánovanie a príprava začína doma. Svedomitým plánovaním a prípravou túry vylúčime mnoho nepríjemných prekvapení a znížime riziko nehody.

Plánovanie
Zistiť si všetky dostupné informácie o pohorí ktoré chceme navštíviť. Informovať sa musíme hlavne na: Zdroje informácií
Hlavným zdrojom informácií sú aktuálne mapy v mierke 1:50 000 ale najlepšie v mierke 1:25 000, turistický sprievodcovia a dnes najviac informácií môžeme získať na internete. Ďalšie informácie môžeme získať od ľudí ktorí tam už boli, na chatách, v informačných strediskách, kanceláriách horských vodcov. Zozbierané informácie porovnať a vyhodnotiť.
Získané informácie od cudzích ľudí musíme brať s určitou rezervou lebo obyčajne bagatelizujú objektívne nebezpečenstvá a snažia sa vylepšiť svoje časy. Predovšetkým pozor keď v sprievodcovi je uvedené niečo iné. Maximálne opatrný musíme byť pri informáciách typu napríklad: „na Grosglockner sa dá ísť aj v teniskách“ alebo „na ľadovci xy netreba mačky a ešte si cestou môžete čítať aj noviny“. Preto aj keď sami poskytujete informácie snažiť sa o čo najväčšiu mieru objektivity a upozorniť na možné problémy a nebezpečenstvá.
Na základe získaných informácií túru naplánovať vzhľadom k:
možnosti dopravy (lanovka, verejná doprava – zabezpečiť lístky, auto, bicykel…)
ročnému obdobiu (dĺžka dní, počasie, teplota, snehové podmienky, prevádzka chát – zabezpečiť nocľah…)
schopnostiam najslabšieho člena skupiny, nepreceňovať ani svoje schopnosti (kondícia, technická vyspelosť)
vplyvu vyššej nadmorskej výšky (aklimatizácia  viac, slnečná intenzita, zima, vietor…)
potrebe ďalšej výzbroje a schopnosti ju správne používať (lano, čakan, mačky, istiace prostriedky…)

Skupina
určiť zodpovedného vedúceho (kompetencie)
spôsob komunikácie v skupine (všetci sú oboznámení s cieľom a časovým plánom)
veľkosť skupiny (čím väčšia skupina tým potrebujeme viac času – fotenie, úprava výstroje, rôzne záujmy…)
zloženie skupiny (zodpovednosť jednotlivca, vek, motivácia, nálada)
skúsenosť a vybavenie účastníkov
telesná zdatnosť (tempo, únava, prestávky)

Orientácia
Naučiť sa správne používať mapu, buzolu a výškomer. Zablúdenie v neznámom teréne môže viesť k smrteľnému pádu. Hlavne pri náhlom snežení alebo hmle ľahko stratíme značky a orientačné body. Výborný pomocný prostriedok pre orientáciu v náročnom teréne je družicový navigačný systém (GPS). Ovládanie si musíme nacvičiť doma. Ale nespoliehať sa len na prístroje a cvičiť si aj prirodzenú orientačnú schopnosť.

Telesná príprava
Súčasťou prípravy má byť aj telesná príprava zameraná hlavne na vytrvalosť (joging, beh na lyžiach, cyklistika). Začať s ľahšími túrami a postupne prechádzať na ťažšie. Pred ťažšou túrou si otestovať svoju zdatnosť na ľahšej túre. Hlavne osoby nad 45 rokov by sa mali pred náročnou túrou poradiť s lekárom. Nedostatočná trénovanosť môže viesť k zlyhaniu srdcového obehu alebo k rýchlemu vyčerpaniu čo môže viesť k nehodám.

Príprava túry
Pri plánovaní túry preštudovať kľúčové miesta, hľadať alternatívy, varianty a možnosti prerušenia túry v prípade zmeny podmienok (úraz, počasie, nutnosť obísť kľúčové miesto). Urobiť profil trasy a časový rozpis. Určiť výrazné body na trase (chaty, vrcholy, sedlá…), ich nadmorskú výšku a časy pochodov k nim. Na týchto miestach sa počká celá skupina a podľa podmienok a času sa určí ďalší postup: pokračovať podľa plánu, návrat, alternatívna voľba. Naplánovať náhradný program pre prípad špatného počasia. Zabezpečiť zodpovedajúce poistenie, hlavne na zásah horskej služby a liečebné náklady v zahraničí.

Výpočet dĺžky trvania túry:
Malá skupina (1–4 osoby)
prejde za hodinu približne:
Veľká skupina (5 a viac osôb)
prejde za hodinu približne:
400 m výškových výstup 300 m výškových výstup
800 m výškových zostup 500 m výškových zostup
5 km vodorovne 4 km vodorovne
Potrebný čas pochodu vypočítať nasledovne:
Na mape zistiť prevýšenie a vzdialenosť. Podľa údajov v tabuľke vypočítať časy. Menší čas vydeliť dvomi a pripočítať ho k väčšiemu času.
Príklad:
Čas pre veľkú skupinu vypočítať nasledovne:
Výstup od chaty na vrchol je 900 výškových metrov a vodorovná vzdialenosť 4 km. Zostup na ďalšiu chatu je 500 výškových metrov a vodorovná vzdialenosť 8 km.
stúpanie: 900 m trvá 180 minút; vodorovná vzdialenosť 4 km trvá 60 minút.
Menšiu hodnotu deliť dvomi (60:2=30) a pripočítať k hodnote väčšej čiže výstup trvá 180+30=210 minút.
klesanie: 500 m trvá 60 minút; vodorovná vzdialenosť 8 km trvá 120 minút.
Menšiu hodnotu deliť dvomi (60:2=30) a pripočítať k hodnote väčšej čiže zostup trvá 120+30=150 minút.
Celkový čas túry trvá 210+150=360 minút t.j. 6 hodín bez prestávok.
Pri nadmorskej výške nad 3 500 m pridať 25 % času naviac.
Naplánovať si dostatočnú časovú rezervu aj s prestávkami na oddych!
Na lyžiarskych túrach môžeme rátať s časmi pre malú skupinu. Zjazd = 1/4 výstupu. Čas je závislí na teréne, snehových podmienkach a technickej vyspelosti lyžiara.

Voľba vybavenia:
Vybavenie voliť vzhľadom k obťažnosti a k ročnému obdobiu. Riadiť sa týmito základnými princípmi:
Oblečenie – použiť viacvrstvový „cibuľový“ princíp.  viac Nezabúdať že teplota klesá s výškou (na každých 100 m je to 0,6–1 °C).  výpočet tlaku a teploty v danej výške
Topánky – čím horšia cesta, dlhšia túra a ťažší batoh tým kvalitnejšia musí byť obuv. Pre nenáročnú turistiku bez ťažkého batohu nám stačia aj ľahšie topánky, pre náročné túry na skalách a v snehu potrebujeme vysoké kožené topánky s profilovou podrážkou.
Do batohu zabaliť, najlepšie v igelitovom vrecku, zodpovedajúce suché náhradné oblečenie, čiapku, rukavice. Mokré šatstvo nechráni pred zimou a hrozí podchladenie. Ďalej ešte pribaliť mapu, bivakovacie vrece, izolačnú fóliu, čelovku, lekárničku s výbavou na ošetrenie drobných úrazov a pľuzgierov  viac, fľašu s nápojom min.1 l, jedlo, vrecko na odpadky, krém proti UV žiareniu, okuliare, vreckový nožík a signalizačnú píšťalku. Ak je to potrebné vzhľadom k obťažnosti cesty tak aj istiace pomôcky. Ešte možno odporúčať teleskopické palice a mobil. Mobil výrazne urýchli privolanie pomoci. Na čelovku nezabudnúť hlavne na jeseň a v zime keď sú kratšie dni.
Naproti tomu neťahať so sebou zbytočnosti. Zbytočne ťažký batoh tiež predstavuje riziko. Batoh by mal mať bedrový popruh a jeho váha by nemala prekročiť 20 % telesnej hmotnosti.

Pozornosť venovať aj výberu stravy. K jedlu počas túry sa odporúčajú predovšetkým ľahko stráviteľné a výživné jedlá.  viac
Je dôležité pravidelne piť, aj keď nie sme smädný.  viac

Pred túrou:
Deň pred a v deň nástupu na túru sa informovať na predpoveď počasia  viac. Počasie patrí k hlavným rizikovým faktorom v horách. Venovať pozornosť predpovedi (vývoj, prognóza, prechod frontu, lavínové správy) a odvodiť z toho vyplývajúce podmienky na túre – veľmi teplo, zrážky, mokro, sneh, lavínové nebezpečenstvo, námraza, hmla, vietor. Po búrke a jasnej noci môže byť na druhý deň námraza (nebezpečenstvo pošmyknutia).
Informovať príbuzných, alebo chatára o túre a predpokladanom návrate alebo sa zapísať do knihy túr. Ak zmeníte plán (napr. túru prerušíte alebo ostanete spať na niektorej inej chate) tak to oznámte, aby ste nevyvolali zbytočnú pátraciu akciu.

Na túre:
Zhodnotiť terén a podmienky, či zodpovedajú našim predstavám a schopnostiam. Na túry chodiť minimálne vo dvojici. Túru začať zavčasu ráno, čím skôr, tým lepšie, hlavne u túr nad 8 hodín! Získa sa tým časová rezerva a môžeme sa vyhnúť popoludňajším búrkam, lavínam, alebo extrémne teplým dňom. Na začiatku cca 30 min. je zahrievacia fáza. Potom urobiť prestávku na odloženie prebytočného šatstva, pitie, úpravu batoha a výstroje. Ďalej ísť primeraným tempom bez ponáhľania, tak aby sme stačili s dychom a robiť približne každé dve hodiny prestávky na odpočinok a občerstvenie. Tempo prispôsobiť najslabšiemu v skupine. Počas túry sledovať svoju výkonnosť a časový rozpis. Ak z nejakého dôvodu výraznejšie zaostávame za plánovanými časmi tak túru skrátiť. Správna taktika chôdze šetrí energiu aj na návrat. Krátke kroky šetria silu pri výstupe a kĺby pri zostupe. Palice tiež podstatne šetria kĺby.  viac
Pamätaj, že v horách nie si sám, v teréne s voľnými skalami dávať pozor aby sme nezhodili na niekoho kameň.
!! Pozor na snehové polia !! – pokĺznutie môže mať smrteľné následky. Pokiaľ je sneh tvrdý tak ho obísť. Ak to nie je možné a nemáme mačky tak sa vrátiť. Na prechod krátkych, letných snehových polí nám stačia jednoduché, ľahké 4-hrotové mačky (nesmeky, lesnícke mačky)
Na strmom svahu na jar na zamrznutej tráve sa môžeme pošmyknúť a spadnúť ako na firnovom poli.
Chodník si neskracovať cez kosodrevinu, lebo v kosodrevine sa môžeme ľahko stratiť.
Na jeseň, keď býva na chodníkoch nafúkané lístie, musíme dávať väčší pozor a kráčať opatrne. Môžeme zakopnúť o nejakú prekážku (skala, konár) alebo stúpiť do jamy.
V neznámom teréne nemôžeme opustiť značkovanú cestu – hrozí nebezpečenstvo zrútenia.
V teréne mimo chodníka sa pohybovať pomaly a premyslene. Najprv nájsť cestu očami a potom kráčať.
V strmých úsekoch sa pohybovať sústredene aby sme sa nepotkli alebo nepošmykli. Keď už sa stmieva a nevieme ako ďalej musíme začať uvažovať o bivaku.  viac

POČASIE
Vývoj počasia sledovať aj počas túry (tvorenie oblačnosti, zmenu teploty, vetra atď.).  viac Keď už nás prekvapí nepriaznivé počasie tak treba zvážiť ako postupovať ďalej:
vrátiť sa
zvoliť bližší cieľ
skrátiť túru
prečkať nepriaznivé počasie v spoľahlivom úkryte

Búrka – Ak nás prekvapí studený front a búrka nepripravených môže to vo vysokých horách dopadnúť zle. Možný je pokles teploty o 10–15 °C a môže nás ohroziť studený dážď, sneženie, krúpy, búrka. Aj v malom potoku môže prudko stúpnuť voda.
Vo výške nad 2 000 m môže byť úplne iná poveternostná situácia ako dole v údolí. Aj uprostred leta môže snežiť. Dážď, sneh podstatne sťažujú chôdzu, terén sa stane šmykľavý – hrozí nebezpečenstvo pádu. Hustá hmla alebo nízka oblačnosť sťažujú orientáciu a znižujú rýchlosť pochodu. Pokiaľ nie sme vhodne oblečený ľadový vietor nás podchladí behom niekoľkých minút, preto v predpovedi oznámené búrky alebo prechod studeného frontu brať vážne. Ak prichádza búrka vyhýbať sa zaisteným cestám a hrebeňom, kde je väčšia možnosť zásahu bleskom.  viac

Hmla – na horách často vznikajú hmly. Hmla je zrážajúca sa vodná para na drobné kvapôčky v chladnej vzduchovej vrstve. Veľmi sťažuje orientáciu pre nedostatok záchytných bodov vplyvom nízkej dohľadnosti. Musíme si všímať aj nepatrné terénne útvary. Niekedy sa pozeráme i naspäť, či v opačnom smere nie je značkovanie spoľahlivejšie.
Ak stratíme značku nesnažiť sa „nejako“ postupovať ďalej ale vrátiť sa k poslednej značke a cestu znovu hľadať. Postup naslepo neznámym vysokohorským terénom môže byť životu nebezpečný. Za zníženej viditeľnosti alebo v nepriehľadnom teréne sa skupina musí držať spolu.

Slnko – nepodceňovať jeho účinky. Slnečné žiarenie je na horách za jasnej oblohy silnejšie ako pri mori. Preto si musíme chrániť pokožku (krémy s vysokým UV faktorom), pery (masť na pery) a oči (dobré slnečné alebo ľadovcové okuliare so 100% UV-ochranou). Chrániť si aj hlavu pred úpalom, krk a uši pred spálením.  viac

ZIMA
V zime sa musíme predovšetkým informovať na lavínovú situáciu.  viac
Rešpektovať zimné uzávery dolín a lavínové výstrahy. Treba si uvedomiť, že cesty sú značkované pre letnú turistiku a preto je v zime nevyhnutné sledovať značky so zvýšenou pozornosťou. Hlavne pri hmle a snežení. Pri snežení postupovať podobne ako pri hmle. Nad hranicou lesa slúži pre zimnú turistiku tyčové značenie, ktoré sa vyhýba lavínovým terénom, preto si neskracovať cestu traverzom, hlavne nie cez strmé žľaby. Tyčové značenie nemusí presne kopírovať letné značenie.
Nikdy neopustiť tyčové značenie a keď nedohliadneme od tyči po tyč postupovať tak, že posledný v skupine neopustí tyč pokiaľ prvý nenájde ďalšiu tyč. Skupina sa musí držať spolu. Nedáme sa zviesť starými stopami pred nami pokiaľ nevieme bezpečne kam vedú. Nevieme kam mal naplánovanú túru turista pred nami alebo tiež mohol blúdiť.
Na hrebeňoch sa v zime tvoria preveje, preto sa nikdy nepribližovať až k jeho okraju (fotenie, výhľady), lebo hrozí zrútenie s utrhnutým prevejom.
V údolí väčšinou tečú horské bystriny a potoky, ktoré sú v zime hlboko pod snehom. Na jar sa zvyšuje stav vody a vytvárajú sa pod snehom dutiny a môžeme sa prepadnúť do vody. Pri silnejšom prúde môžeme byť strhnutý pod sneh. Preto nechodiť nad potokom, ale vedľa neho.
Pri chôdzi v hlbokom snehu robiť krátke kroky a na čele sa pravidelne striedať.
Pri mraze a vetre  viac si navzájom kontrolovať nos, bradu, uši, líca, aby nikomu nezačali belieť – nebezpečenstvo omrznutia.
Difúzne (rozptýlené) svetlo – vyskytuje sa vtedy keď je jemná hmla a presvitá slnko. Všetko je biele, sneh aj obloha. Terén je rovný a plochý, nevrhá tiene a nie sú kontrasty. Kráčať opatrne, lebo nerozoznáme priehlbiny ani prevýšenia. Ľahko môžeme spadnúť. Opatrne pri zjazde na lyžiach. Aj keď je hmla treba mať slnečné okuliare lebo intenzita slnečných lúčov je vyššia.

Pri nepredvídaných ťažkostiach byť ohľaduplný, obozretný a rozumný. Najprv myslieť potom konať. Pri zhoršovaní počasia, ak niekto má príznaky ochorenia, vyčerpanosti, alebo ak sa vyskytnú akékoľvek iné ťažkosti je lepšie voliť návrat ako riziko. Ak máme pochybnosti tak sa radšej vrátiť.

Nehoda:
Aj pri najlepšie pripravenej túre môže z rôznych príčin dôjsť k nehode. V prípade keď už k nehode dôjde tak zachovať pokoj a jednať premyslene. V krátkosti zhodnotiť situáciu. Myslieť na svoju bezpečnosť a nevydávať sa ďalšiemu nebezpečenstvu.
Zaistiť postihnutého pred ďalšími škodami a poskytnúť mu prvú pomoc. Uložiť ho na bezpečné miesto, chrániť ho pred chladom a vlhkom (bivakovacie vrece, Al fólia). Postihnutého nenechávať nikdy samotného. Ak usúdite, že nehodu nezvládnete vlastnými silami oznámte to horskej službe. Správu o nehode môžete podať na najbližšej chate, stanici lanovky, horárni. Najjednoduchšie a najrýchlejšie je to priamo mobilom, alebo vysielačkou. Mobil podstatne skráti čas na privolanie pomoci (v Alpách je nahlásených mobilom 3/4 nehôd), ale môžeme pomocou neho zistiť aj napr. predpoveď počasia, lavínovú situáciu a iné potrebné informácie. Pokiaľ je v danom mieste slabý signál zmeniť stanovište. Niekedy stačí pár desiatok metrov. Nezabudnúť pred túrou mobil dobiť a chrániť ho pred chladom, špinou a vlhkosťou. Najlepšie je nosiť ho pri tele. Vypnúť odkazové služby (hlasovú schránku), aby vás v prípade potreby mohli kontaktovať. Predčasnému vybitiu náhodným zapnutím mobilu zabránite zamknutím klávesnice.
Ak nahlásite nehodu ostaňte v oblasti signálu a nevypínajte mobil aby ste mohli zodpovedať prípadné otázky.
Ak neviete číslo horskej služby tak volať celoeurópske núdzové číslo 112.
Ak máte mobil bez roamingu alebo nemáte správnu SIM kartu, tak môžete volať len číslo 112 a to tak, že mobil vypnúť, znovu zapnúť a miesto PIN čísla zadať 112.
Čísla horskej služby:
Slovensko – 18 300  www.hzs.sk
Rakúsko – 140  www.bergrettung.at/
Nemecko – 19 222
Švajčiarsko – 14 14
Taliansko – 118
Francúzko – 18
Najskôr zistiť čo najpresnejšie informácie o nehode a potom nahlásiť:

KTO volá: Meno, odkiaľ volá, spojovacie prostriedky, vlastné číslo mobilu
ČO sa stalo: Druh nehody, rozsah nehody
KDE sa to stalo: Súradnice, nadmorská výška, miesto. Orientačné body pre posádku helikoptéry. Je dôležité aby bola poloha presne lokalizovaná. (najlepšie s pomocou mapy)
KEDY: Presný čas nehody
KOĽKO: Koľko a ako je postihnutých
VLASTNÉ PROSTRIEDKY: Možnosti sebazáchrany, spôsob spojenia
VÝSTIŽNÝ POPIS: Čo sme už podnikli
Pretože väčšina záchranných akcií prebieha za pomoci helikoptéry tak aj
POČASIE: Dohľadnosť, vietor, búrka, oblačnosť
PREKÁŽKY: Vedenie, lanovka, stromy atď.
Pokiaľ niekoho posielame pre pomoc tak toto v skratke napísať na papier. Ak je to možné pre pomoc poslať dvoch.

Medzinárodné núdzové signály:
Volanie o pomoc sa v horách signalizuje zvukovým (píšťalka) alebo svetelným (baterka) signálom s frekvenciou 6 krát za minútu s jednominútovými prestávkami.
Odpoveď: tri signály za minútu.

Ak ste vo vizuálnom kontakte s helikoptérou, znamenia pre posádku helikoptéry sa signalizujú rukami, zásadne v pozícii chrbtom proti vetru.
Zdvihnutím oboch rúk v tvare písmena Y – yes alebo zelené svetlo. Áno, potrebujem pomoc!
Ak pomoc nepotrebujeme, ľavú ruku necháme spustenú v tvare písmena N – no alebo červené svetlo. Nie, nepotrebujem pomoc.
Plocha na pristátie by mala byť približne o polomere min. 15 m. Drobné predmety (napr. súčasti oblečenia alebo výstroja) zaistiť proti odfúknutiu vrtuľou. Prachový sneh udupať.
Kým helikoptéra nalietava alebo pristáva, čakajte na pokyny posádky. Pilotovi môžete ukázať smer vetra pomocou kusa odevu. K helikoptére sa približovať zásadne spredu a až sa zastaví vrtuľa alebo na pokyn posádky, pričom dávať pozor na listy rotora. Prizerajúce osoby sa musia zdržiavať v primeranej vzdialenosti.

Chráňte seba a prírodu, neopúšťajte a neskracujte si chodníky a odpadky si vezmite so sebou. Nepoškodzujte a nepremiestňujte orientačné tabule a tyčové značenie – niekedy na nich závisia ľudské životy.


Záverečné zhrnutie:
top

Obsah

Základy VHT Bezpečne na horách Lano
Uzly
Naviazanie sa na lano
Bezpečne na feratách
Stupnice tech. obťažnosti
Zlanovanie
Istenie
Bivak
Lavíny
Počasie
Aklimatizácia
Kurz lezenia ľadov
Stravovanie v horách
Pitný režim
Čo na seba
Teleskopické palice
Veľkosť obuvi
Vrcholy …
Horolezecký slovník
Zdravoveda

 
© www.kstst.sk Valid XHTML 1.0 Strict